TBH zo slamy a kravského hnoja

V prípade, že si chcete postaviť horizontálny trámikový úľ, tak si môžete pozrieť celý postup výroby mednej kravy so slamenými stenami. Obrázky z videa by mali byť každému jasné a zrozumiteľné. Uvediem len zloženie "omietky" na slamené steny úľa, ktorá chráni slamený úľ pred nepriazňou počasia, pred myšami a pred vtákmi.

Zmiešame dohromady: - tri diely kravského trusu, najlepšie májového, nazbieraného na pastve

                                      - polovicu dielu dreveného popola

                                      - polovicu dielu práškovej hliny (hlinka)

                                      - trochu vápna

                                      - trochu srvátky

http://www.ruchebio.com/

Medník automat

Medometom už odzvonilo. Med môžete plniť do fliaš priamo z úľa.
http://www.honeyflow.com/
Každý, kto videl alebo niečo čítal o úli, ktorý je len na ťažbu medu a nepotrebuje medomet, hovorí, že je to vynikajúce riešenie. Včelár sa stará iba o plodisko, medník funguje "automaticky", Riešenie pasuje na akýkoľvek úľ. Funguje to nejak tak, že plastové rámiky v ich strede rozdelí včelár alebo jeho vnučka pákou, ovládanou zvonku a med odtečie z buniek potrubím rovno do fliaš. Je to na začiatok nákladná investícia, aj keď pre komerčného med-farmára môže byť v dlhodobom horizonte takéto riešenie ťažby medu rentabilné. Jeden plastový medníkový rámik stojí údajne 58 USS. Takže do medníka za 580 dolárov musia včely doniesť strašne moc medu, aby sa kapitálová investícia vrátila. Nie som si istý, či taká drahá možnosť medobrania je lepšia ako obvyklé vytáčanie medu. Teraz už stačí použiť ako plodisko hivet úľ alebo termosolár a budete mať ideálnu úľovú zostavu. A ja, prírodný včelár, čo nechám med z rozdrvených plástov tiež odtiecť a precedím ho trebárs cez ženské punčocháče, tvrdím, že úľ s kohútikom na plnenie medu rovno do fliaš má veľmi ďaleko od prirodzeného chovu včiel. 

Čo je dôležitejšie, utratiť toľko peňazí za neoverenú technologiu alebo sa ďalej venovať práci s konvenčnou ťažbou? Úľ ako taký nie je nový. Je to bežne používaný akýkoľvek úľ. Novinkou je len sada špeciálnych rámikov z plastu. Tie sú určené len pre med. Bunky sú moc hlboké a matka nebude do nich klásť vajíčka. Nemám rád plasty v úľoch. Toto riešenie však umožňuje používať v desaťrámikovom medníku povedzme len tri alebo šesť špeciálnych plastových rámikov na pravidelnú ťažbu medu a štyri rámiky môžu byť s voskovým dielom ako trvalá zásoba medu pre včelstvo. Toto zariadenie skutočne znižuje počet vyrušujúcich zásahov do včelstva. Takže z tohto pohľadu je úľ so špeciálnymi plastovými rámikmi v medníku "zelenší". Do úľa nepatrí, podľa mňa, ani priesvitná fólia na strop. Jeden plastový rámik stojí 6,25 USS a nemá žiadne pohyblivé časti. Na Západe je úplne bežné, že včelári používajú plastové rámiky a plastové medzistienky. U nás je zas úplne bežné, že včelári čapujú med do plastových obalov. Na jarmokoch sú stánky s medom plné plastových medvedíkov.

Ako moderná priemyselná technika vo včelárstve je to pozoruhodné riešenie. A čo s ťažbou cementového medu, medu z repky a medovice? Tým, že odstránime niektoré medy v správny čas, včely sú schopné opäť doplniť prázdne bunky. "Krutosti" na včelách spojené s medobraním, ako násilná metóda pri vyfúkaní včiel z medníkov a pri ometaní plástov, už nebudú včelárom páchané. Nástroj je nástroj. Ak sa ľudia chcú naučiť vážiť si prirodzený svet, potom sa musia správať k prírode s rešpektom. Bez ohľadu na nástroje, ktoré používajú. Technická revolúcia ovplyvňuje správanie ľudstva od objavenia naklonenej roviny, páky či kolesa. V 20.storočí však technická revolúcia zničila ľudské vnútro a tento trend pokračuje aj dnes. Ak chceme zachrániť prírodu, musíme si vážiť tradičné prirodzené postupy vo včelárskych technikách. 

Toto zariadenie môže byť prínosom pre tých včelárov, ktorí chcú vytvárať včelám dobré životné podmienky, chcú zvyšovať povedomie laickej verejnosti pri oceňovaní života včiel a o nutnosti mať primerane zavčelenú krajinu, a chcú čo najmenej vyrušovať svoje včelstvá. Na niektorom fóre bola položená otázka či to robia aj pre Warre. Odpoveď znela, že áno, že pre akýkoľvek úľ. A môžeš si objednať napríklad len trojrámnikovú sadu.

Ćítal som na niektorom fóre, že sadu špeciálnych rámikov si jednoducho môžete objednať do ktoréhokoľvek bežného úľa. A ak by zariadenie vyrábali iba pre rámikovú mieru langšrot, tak nadstavok lang sa dá vždy ako medník používať v ktorejkoľvek úľovej zostave. Preto má význam kompatibilné riešenie úľových zostáv s rôznymi rámikovými dĺžkami na jednotnom pôdoryse odoberateľného dna úľa langstroth. Tie plastové rámiky sú určené len pre med, pretože majú veľmi hlboké bunky do ktorých matka nie je schopná položiť vajíčka. Trojrámiková sada zariadenia môže byť vhodná pre drobného včelára s tromi rodinami alebo pre začínajúceho včelára. V takomto prípade potreba kupovať drahé stáčacie zariadenie odpadá. Za predpokladu, že špeciálna rámiková sada má dlhú životnosť, čo by mala mať, vzhľadom k tomu, že pohyblivé diely použijete zriedka, iba pri medobraní, tak včely budú skutočne čo najmenej zaťažované stresom. Tiež je toto riešenie výhodné pre drobných včelárov, ktorí majú svoje včely v obývaných oblastiach, na strechách panelákov, na balkónoch a v blízkosti rodinných domov. Skladovanie príležitostne používaných objemných a drahých technických zariadení odpadá. A konečne je tu otázka postoja včelára ku včelám, ku metódam ich ošetrovania, myslenie len na príležitostné vykorisťovanie včelstiev, na vytváranie čo najlepších podmienok pre život včiel. Vzhľadom k tomu, že väčšina včelárov radšej používa tradičné pohyblivé rámiky, tak toto zariadenie je pre "menšinu" niektorých včelárov možnou alternatívou pre medobranie bez medometu.
Mnohí včelári považujú tento vynález za prvoaprílový žart. Koľko informácií máte o tom vynáleze? Z toho, čo som sa dozvedel na zahraničných fórach, tak rámiky s pohyblivými bunkami, určené iba na ťažbu medu, sú realitou. Autori tohto revolučného vynálezu vo včelárskych technológiách poslali sadu plastových rámikov na testovanie aj vo svete známym osobnostiam z obce prírodných včelárov, a to Michael Bushovi z USA a Phil Chandlerovi zo Spojeného kráľovstva. Nemám dôvod spochybňovať pravdivosť informácií týchto dvoch pánov, ktoré na svetových fórach o prírodnom včelárení píšu o ich poznatkoch z testovania plastových rámikov s pohyblivými bunkami. Tiež si mysleli, že obrázky z videa sú paródiou a nie skutočnosťou. Ale potom, čo uvideli, ako to funguje, keď im poslali autori vynálezu box na vyskúšanie a oni tú sadu držali v rukách, zmenili názor a uisťujú na fórach všetkých, že to funguje. Medník so sadou plastových rámikov budú testovať ďalej v priebehu nastávajúcej sezóny a pravidelne budú prírodných včelárov informovať o nových poznatkoch z praxe. Celý príbeh ešte nie je úplne odhalený a mňa zaujíma, ako to bude s poznatkami o včelách u začínajúcich včelárov v budúcnosti.
Mám včelársku literatúru starú viac ako sto rokov. V každej tej knižke sa píše o nutnosti vrátiť sa vo včelárstve späť k prírode. Ale nič z toho sa nedeje. Honba za mamonou pripravuje včelárov o čas, ktorý by mali venovať svojim včielkam. To je úkaz veľmi smutný. Urobia svojich synov dedičmi veľkých fariem, stavieb, technického vybavenia aj kapitálu, ale zabúdajú ich urobiť dedičmi myšlienok, ktoré prechovávali. Včela toho, počas tisícročí, s človekom vydržala veľmi veľa. Človek jej zničil jej pôvodný domov, vypálil lesy, vyklčoval ich, aby získal pôdu a včelu domestikoval. Včela určite vydrží aj súčasný technický pokrok vo včelárskych technológiách. Jedná sa o nástroj, ktorý je užitočný pre včelára. Rieši včelárove problémy. Umožňuje jednoduché medobranie, bez toho, aby včelár posúdil stav včelstva v úli. Problémom pre konvenčných včelárov je cena rámika s pohyblivými bunkami. Čím je cena nástroja vyššia, tým viac medu musíte predať, aby ste kompenzovali náklady. Meradlom úspechu je množstvo vyťaženého medu a nie zdravie včiel.
Včelárstvo má vo svete mnoho rôznych foriem a nikto nemôže tvrdiť, že jeho štýl včelárenia je pre ostatných ten správny postup.

Včelín a manipulačná miestnosť

Účelne zariadená manipulačná miestnosť pre včelára a pohodlný včelín prinášajú kľud a istotu včelárovi pri jeho práci.

Na obrázku je znázornený pôdorys včelárovho hospodárstva zo začiatku 20. storočia asi pre 150 včelstiev. Včelín je osvetlený svetlíkmi v streche. 

Pracovňa S je zariadená ako medáreň. Je tam stôl, odviečkovač, medomed, pec a podobne.

Miestnosť W je sklad pre plásty, uzavretá tesne priliehajúcimi dverami s malým okienkom. Po stranách sú police a na nich zavesené plásty. Na podlahe stojí hrniec so sírnymi knôtami. Sírne pary pozorujeme okienkom vo dverách.

Vedľajšia miestnosť H je sklad medu. 

Manipulačná miestnosť i včelín sú prakticky usporiadané a každý kúsok pozemku je využitý. Okolo včelína sú nasadené ovocné stromy, ríbezle a egreše.

Takto zariadený, vzdušný a čistý včelín je pre včelára vyhľadávaným útulkom. Priestor je vhodný aj k vysvetľovaniu niektorých včelárskych prác začínajúcim záujemcom o včelárenie. Kto má v úmysle stavať nový včelín, nech si najskôr nakreslí jeho plán a vymeria rozmery.

Ekonomika a medobranie

Včelár by sa mal pozerať na včelárenie aj romanticky a nie iba cez peniaze. Musí si vážiť prácu svojich včiel. Koľkokrát to musia otočiť aby nazbierali nektár na kilo medu? A čo ich celospoločenský prínos pri opeľovaní kvetov? Včelár s desiatimi rodinami, a takých je medzi nami hádam vyše 95%, predsa ponúka kvalitu. Produkty jeho včiel sú ako kvalitné ručné výrobky od Baťu alebo Rolls Royce. Sú to gurmánske špeciality poctivej ručnej práce drobného včelára, ktoré nikdy neprešli priemyselnými technikami spracovania pri včelárení. Za kvalitný ručný výrobok sa vždy platí viac. Prečo by mali drobným včelárom určovať cenu medu kovovčelári, ktori pre svoje pracovné zaradenie na pracovisku nemajú čas na manažérske povinnosti okolo odbytu produktov zo svojho včelárstva? Pri ošetrovaní včelstiev postupujú technikou amerických veľkovčelárov, vytočia tonu medu alebo dve, nevedia čo s ním, a aby sa ho zbavili, tak ho strelia za pár drobných. Kazia cenu ostatným. Ale usácky med nie je možné vyvážať do sveta. Na včelárenie sa nemôžme pozerať ako na obchod s ponukou a dopytom. Včelárenie, aj ako remeslo, je poslaním. V cechu včelárov sa cena medu vždy rovnala cene masla. Stáva sa mi, že niektorý špekulant zo zákazníkov utrúsi poznámku, že v Tescu majú med lacnejší ako ponúkam ja. Takému zákazníkovi bez okolkov doporučím, aby si ten med išiel kúpiť do Tesca, pretože ja nevčelárim pre peňažný zisk zo včiel a prácu mojich včiel si cením oveľa viac ako obchodníci s medom.
Ja mám ekonomický rozbor nákladov a výnosov v mojom včelárení dávno spracovaný. Chcem však pripomenúť niekoľko skutočností o ekonomike vytáčania medu a poznamenať, že cena medu, to nie je len elektronikou riadený medomet, elektrický odviečkovač plástov, elektrický rozpúšťač medu, hydraulická plnička na med, ale že tú drahú techniku v postačujúcej miere nahradí drobnému včelárovi aj príťažlivosť zemská, a že s cenou medu súvisia aj iné hodnoty. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Pri všeobecne uznávanom množstve manipulácií pri získavaní medu, počnúc lisovaním medzistienok, premiestňovaním rámikov a nadstavkov pokračujúc, a končiac oddelením medu z orámovaných plástov v medomete, aby sa dali ďalej použiť, získa včelár síce chutný med, ale so zmenenou farbou aj chuťou. Je to postup, pri ktorom väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Malá retrofarma má však mnohonásobne vyššiu pridanú hodnotu. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným a precedeným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. Napriek skutočnosti, že včelárim už len stacionárne a moje včielky majú každoročne v okruhu ich doletu zdanlivo rovnaké kvety i medonosné byliny, med, ktorý dorábajú, je každý rok iný. Dokonca aj v rámci jedného rámikového Langstrotha či trámikového úľa Warre sa na rôznych poschodiach med od seba líši. Vôbec nie som prekvapený poznámkou mojich zákazníkov, ktorí kupujú môj med zo dvora, keď s úsmevom spokojne podotknú, že im vždy predám gurmánsky vynikajúci originál, ktorý sa ani farbou, ani chuťou nepodobá medu z minulého roka. Že im môj med pripomína chuť medu z ich detstva. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Takže ekonomika vytáčania medu je jedna vec, ktorá musí súvisieť s vyváženým celkom, ktorý vytvárajú včely a včelár.
Moja medáreň je len kút letnej kuchyne zariadený potrebným náradím. Mám tam odviečkovací stôl zo starého kuchynského nerezového dresu. Potom tam mám nerezový odviečkovací tanier aj s vidličkou na odviečkovanie plástov s medom. Medomet je tiež nerezový, štvorrámiková volnobežka. Druhý nerezový medomet je dvojrámikový, ale ten, po vytiahnutí koša na vytáčanie plástov, sa dá použiť ako plnička na med, pretože sa do neho pohodlne vojde 100 kg medu. Cedidlo na med je tiež nerezové. Nádoby pod medomet sú plastové, vyrobené z plastu pre styk s potravinami. Hodnota vybavenia v mojej medárni je asi 800 €.
Drobný včelár, ktorý chce produkovať kvalitu, musí dbať aj na obnovu včelieho diela, obnovu trámikov a rámikov. Moje včely žijú na prirodzenom diele a do prírodného diela tiež ukladajú med.
Ekonómovia vyrátali, že priemerná hodinová mzda v roku 2014 je na Slovensku 3,9 € a v Čechách 4,4 €.
Včely mám doma v záhrade, takže náklady na cestovanie ku nim mám nulové.
Ak za 10 hodín pri použití štvorrámikového medometu vytočím med z 10. rodín tak mzdové náklady budú predstavovať 39 €.
Predpokladám, že vytočím 20 kg medu z jedného úľa, čo je pri desiatich rodinách 200 kg. V takom prípade sú náklady na vytočenie 1 kg medu 0,2 €.
Týždenne strávim pri ošetrovaní včelstiev 10 hodín. Ak tak robím 5 mesiacov v roku, od začiatku apríla do konca augusta, tak pri ošetrovaní včiel odpracujem 200 hodín. Za ten čas mi prislúcha mzda 780 €. Z toho pripadá na 1 kg vyrobeného medu 3,9 €.
Na doplnenie zimných zásob potrebujem pre jedno včelstvo 10 kg cukru po 0,6 €, čo predstavuje náklady 6 € na jednu rodinu. Ak som vytočil zo včelstva 20 kg medu, tak to sú náklady na 1 kg vytočeného medu 0,3 €.
Pre 10 rodín potrebujem na sezónu 100 ks medzistienok, čo je asi 10 kg. Ak mením vosk za medzistienky, tak zaplatím za 1 kg medzistienok 1,9 €. Pri 10. kg je to 19 €, čo sú náklady na 1 kg vyrobeného medu 0,09 €.
Tiež potrebujem na sezónu 100 ks rámikov po 0,5 €, čo sú náklady vo výške 50 €. Z toho na 1 kg vyrobeného medu pripadnú náklady 0,25 €.
Keď to zrátam, tak tieto základné náklady sa premietnu do ceny medu vo výške 4,74 €. Cenu medu ešte zvýšia ďalšie výdavky ako je telefón, benzín, liečivá, internet, ochranné pomôcky, odpisy... .
Ekonomika vytáčania medu, to je v podstate spôsob jeho spracovania a postup pri jeho "dopestovaní". Každú priaznivú jar odoberám zo včelstiev po jednom čerstvo postavenom pláste s medom z vŕb. Považujem ho za najkvalitnejší med, ktorý u nás včely vyprodukujú, pretože má priam liečivé účinky na choroby z prechladnutia. V ideálnom prípade odoberiem z desiatich rodín 10 plástov s medom z vŕb, čo je asi 20 kg. Cena tohto prvého medu v sezóne bude určite mnohonásobne vyššia (aj o 500%) ako cena medu vytočeného v období letného slnovratu.
Podobne je to s určovaním ceny plástového medu, medu lisovaného, precedeného, odtečeného, pastového, z ovocných stromov, z lesnej znášky, atď.. Záleží len od šikovnosti včelára koľko druhov medu zo svojej produkcie dokáže v sezóne spracovať a vo svojom okolí aj ponúknuť a predať. Malý včelár musí hľadať iné odbytištia produktov svojich včiel ako obchodníci s veľkým množstvom medu, ktorí zmiešajú medy dohromady a potom predávajú na trhu. Drobný včelár s desiatimi rodinami má veľa možností ako vylepšiť ekonomiku malej retrofarmy. Totiž, laboratórnym rozborom sa dá určiť či ide o med vytáčaný, precedený, odtečený, lisovaný, pastovaný, repkový, agátový alebo malinový. Repkový med, už na pohľad, nepriťahuje pozornosť zákazníkov, ale kto ho dokáže spastovať, tak ponúkne zákazníkom med výbornej chuti, kvality a bezproblémového natierania na chlieb s maslom.

Slovenský válov

Keď sa pozrieme na pôvodné rámikové miery európskych a východných úľov, tak tie ich rámiky boli stojany, používané v typických východných jednoradových úľoch, úľoch, akým je Ukrajinský úľ. Kuntsch 25/33 cm, Swiss box 28/35cm, Gerstung 26/41 cm, nemecký 28/45 cm, slovenský klát 31/60 cm. Po objavení sa ležiaceho rámika, Langstrothovho 45/23 cm a Zanderovho rámika 42/22 cm, sa úľové zostavy začali meniť. Vysoký rámik sa používa v podisku a nízky v medníku. Je to podobné, ako tomu bolo v trámikovom Christovom úli z 18. storočia. Aj ležany zmenili svoj tvar. Každý úľ so širokonízkym rámikom je v skutočnosti ležanom. To znamená, že každá NN úľová zostava je ležan.
Voskové dielo je najkrehkejšie pri hornej latke rámika, pretože sa tam nachádzajú zásoby medu a tieto bunky sú málo zaplodované alebo vôbec. Med je veľmi ťažký a keď je plást plný medu, tak to môže spôsobiť jeho roztrhnutie práve v týchto miestach. Preto, čím je horná latka rámika kratšia, tak jeho výška vyhovuje hlbokým nadstavkom, a čím je horná latka dlhšia, tak výška jeho bočnej latky sa bude skracovať, čo zas vyhovuje úľovým zostavám s plytkými nadstavkami. A kombináciu týchto dvoch poznaní využil pri konštrukčnom riešení úľovej zostavy Dadant.
Včely a včelár tak vytvárajú vyvážený celok. Včely sú flexibilné adaptabilné bytosti - ako je možné, že niektorí chovatelia včiel nemôžu nasledovať ich príklad? Pridám pár fotiek starého švédskeho ležana, v ktorom je tiež možné manipulovať s plytkými alebo hlbokými nadstavkami.

Aj slovenský válov, používaný vo včelíne v Zázrivej, je ležanom, v ktorom je tiež možnosť manipulovať s nadstavkami.

Exponenciálna funkcia

Včelárim v konvenčných úľoch technikou vedenia včelstiev na prirodzenej stavbe včelieho diela. Včelárim viacnadstavkovo v úľových zostavách s vysokými rámikmi. Aj z mojich ležanov som urobil hybrid a konštrukčne som ich riešil tak, aby sa v nich s pomocou jedinej priehradky dalo včeláriť aj nadstavkovo.
Niekde som čítal, že najväčším nedostatkom ľudstva je neznalosť aritmetiky, čiže neschopnosť porozumieť exponenciálnej funkcii. Exponenciálnu funkciu môžeme opísať ako veľkosť čohokoľvek. Takže vo včelárstve hovoríme o situácii, kedy je čas potrebný na ročný nárast počtu včelstiev určitej kvality.
V konvenčných úľoch včelári používajú techniku pre zabezpečenie ročného rastu, ktorá je založená na delení a spájaní včelstiev. Delenie robí včelár rozdelením včelstva do menších jednotiek, ktoré sa cez sezónu vyvíjajú svojim vlastným tempom po dobu niekoľkých mesiacov. Týmto menším jednotkám hovoríme odložence a včelár im ako nutnosť musí zabezpečiť zdroj peľu a nektáru, pre zdravý vývoj a kŕmenie novej mladej matky dostatok mladého otvoreného plodu na pláste s materskou bunkou, dostatočný počet včiel na znášku peľu, nektáru a kŕmenie plodu. Vďaka modernej poľnohospodárskej praxi musí včelár simulovať umelú výživu. To je základný mechanizmus súcítiacej ľudskej bytosti starať sa o chorých, zdravotne postihnutých a slabších.
Pre človeka je nepríjemný pohľad na trúdov, ktorých včely vyháňajú z úľa po letnom slnovrate, alebo jav okrádania slabších rodín počas neskorého leta a v jeseni. Z pohľadu včelstva sú to však opatrenia na prežitie druhu. Včely neuvažujú ľudskou logikou. Prevádzkujú vlastnú kolóniu spôsobom zabezpečiť ich vlastné prežitie postaraním sa o maximálne zimné zásoby. Rabovanie je pre včely šanca na prežitie, je to teda ich prirodzené správanie, aj keď to je v rozpore s našou logikou o ľudskom zmysle pre súcit. V kresťanskej Biblii je napísané: "Lebo tomu, kto má, bude dané, ale tomu, kto nemá, vezmú aj to, čo má." Mk 4:25
Ak chce včelár zabrániť vážnym stratám v priebehu niekoľkých rokov, musí si osvojiť techniku delenia a spájania včelstiev, ktorá je lacná a zabezpečuje mladým matkám dobrú výživu počas ich vývoja, pretože slabé včelstvá, to sú slabé matky a slabé matky sú dôsledok nedostatočnej výživy počas vývoja matečníkov, zlého počasia v čase párenia matiek alebo skrytých infekcií, ako je nosema. Genetika matiek je len malou časťou ich sily alebo slabosti. Dôležitejší je ich zdravý rast počas vývoja v matečníku. V krajine s moderným poľnohospodárstvom chovať včely bez zásahu včelára nie je možné.
Neexistuje žiadny skutočný recept pre všetky možné situácie delenia a spájania včelstiev. Všetky postupy vo včelárstve závisia na vašich osobných cieľoch a plánoch. Takže môžme hovoriť o nejakých konkrétnych situáciách a pozrieť sa, čo urobí včelár pre zvýšenie počtu včelstiev alebo udržanie počtu zdravých produkčných včelstiev.
1) Som prírodný včelár a plánujem rozširovať počet mojich včelstiev asi do desiatich úľov. V takomto prípade produkcia medu nie je mojim primárnym cieľom. Med budem mať pre rodinu, priateľov a známych. Žijem na vidieku a moji susedia majú pochopenie pre chov poľnohospodárskych zvierat. V tejto situácii sa mi najlepšie bude pracovať s rojmi. Nechám úľ rojiť sa a s chyteným rojom budem pracovať ďalej. Roj je zdrojom obrovského množstva pozitívnej energie a vitality. Vyrojená časť včelstva je zas zdrojom matečníkov, v ktorých sa vyvíjajú tie najkvalitnejšie matky, pretože sú včelami odchované v tom najsprávnejšom čase hojnosti, rozmnožovania a párenia. Z vyrojeného včelstva, ak uznávam jeho vlastnosti za veľmi dobré, mám možnosť urobiť niekoľko odložencov s mladými matkami, ktoré po párení môžem pridávať do včelstiev, ktorých vlastnosti chcem skvalitniť podľa mojich predstáv. Robím výber s určitým konkrétnym cieľom. Roj môžem osadiť do nového úľa a zvýšiť tak počet rodín na včelnici. Roj môžem po postavení nového diela spojiť s materským včelstvom a zamedziť tak stratám na výnose medu vo vyrojenom včelstve a zároveň materské včelstvo omladím o vitálne včely a matku nulového veku.
2) Ako prírodný včelár plánujem včeláriť najviac s desiatimi rodinami včiel v meste. Ani v tomto prípade nie je produkcia medu mojim cieľom. Mám veľa citlivých susedov. Začnem s dvoma úľmi. Po prvej bohatšej jarnej znáške z vŕb a ovocných stromov polovicu plodových plástov z každého úľa odoberiem a nakombinujem ich do nového úľa aj s včelami, ktoré sedia na plástoch. Ešte k nim zmetiem mladé včely aspoň z dvoch plástov z pôvodného včelstva, aby som v odloženci urobil tú správnu zmes mladých a starších včiel do doby kým sa mladá matka narodí, oplodní a vybuduje nové silné a zdravé včelstvo. Takto vytvorenému odložencu môžem pridať matečník alebo nechám včelám postaviť si náhradné matečníky na vlastnom otvorenom plode. Keď včely postavia náhradné matečníky treba tieto odstrániť a ponechať si iba jeden z nich, a to ten, na ktorom sedí čo najväčší počet včiel. Včely si tiež vyberajú ten najkvalitnejší matečník a čo najlepšie sa oň starajú. Samozrejme, že s odložencom môžem ďalej pracovať podľa momentálnej potreby na včelnici, tak ako som spomenul v prvom príbehu.
3) Mám plán venovať sa včeláreniu ako poľnohospodár produkujúci med a ostatné včelie produkty alebo ako hobbista, ktorý si chce vylepšiť rodinný rozpočet chovom včiel. Produkcia medu bude mojim primárnym cieľom. Chov včelstiev nad 25 úľov bude vyžadovať určité náklady. Pre začiatok budem na jeden úľ potrebovať 100 €. Za 25 včelích rodín budem musieť zaplatiť najmenej 2500 €. Plus bežné výdavky na rok. Plus ďalšie zariadenia na zber medu a prepravu včelstiev. Nemôžem zabúdať na budovanie medárne a ďalšieho vybavenia. Pri včelárení s väčším počtom včelstiev musí byť všetko v dokonalom súlade a jednotlivé včelárove postupy musia riadne fungovať, ak nechcem s každým včelstvom stráviť veľa času a investovať veľa peňazí na poruchy a liečenie včelstiev. Tiež treba kúpiť najkvalitnejšie matky, ktoré môžete získať vo vašom regióne. Potom môžete budovať svoje nové včelstvá.
Vezmite zo včelstva jeden alebo dva plásty so zaviečkovaným plodom, na jar, v apríli a máji, a odložte ich do nového úľa. Pridajte im zrelý matečník. Potrebujete najmenej 8 plástov s plodom na nové silné a zdravé včelstvo, ktoré ešte v tej sezóne donesie veľa medu. V 30. rodinách týmto spôsobom zabránite rojeniu a ešte získate navyše štyri produkčné včelstvá v sezóne.
Z každej rodiny urobte na jar odloženec s dvoma rámikmi plodu. Z 30. včelstiev urobíte 15 odložencov. V období letného slnovratu, v čase končiacej znášky a posledného medobrania, začnite budovať nové vitálne a zdravé včelstvá na prezimovanie. Môžete odstráňovať zaviečkovaný plod, spájať včelstvá, a čo najskôr riešiť slabé včelstvá a vymieňať matky. Vytvoríte tak nové silné včelstvá na prezimovanie. Pravidlom postupu včelára, hobbistu, je, vytvoriť každú sezónu polovicu nových včelstiev z počtu produkčných, ale zvyšovať počty produkčných včelstiev treba len mierne, ako v tomto príklade sú to len štyri úle. Týmto spôsobom sa dá včeláriť s dobrými výnosmi a s rýchlejšou návratnosťou investícií.
Ak sa včelár rozhodne rozširovať počty svojich včelstiev rýchlejšie, môže skončiť so slabými včelstvami, bude mať viac problémov, stratí veľa času a peňazí. Návratnosť investícií je dôležitá, inak zbankrotujete v budúcej sezóne. Vo včelárstve príjem nie je nikdy istý. V dlhodobom horizonte je múdrejšie postupovať pomalším, ale stabilnejším rastom počtu včelstiev.
To sú len hrubé náčrty pre stabilný rast včelárenia, ktoré treba tu a tam upraviť na miestne podmienky a podľa osobných cieľov včelára. V knihe o košnicovom včelárstve z roku 1880 som čítal, že začiatočník má rád série úľov naukladané v dlhých radoch. Ale kto chce začiatočníkovi poradiť, tak ho usmerní slovami, že je lepšie držať na včelnici menej včelstiev, ale tej najvyššej kvality. Aj skúsení včelári s vysokými počtami včelstiev prehodnocujú svoje stratégie s meniacim sa životným prostredím. V prostredí prírody zaliatej pesticídmi nemôžete riskovať straty vo včelárení vedením slabých včelstiev. Máme tu roztočov Varroa, ázijských sršňov, malého úľového chrobáka, nové systémové pesticídy, takže si myslím, že prírodní včelári majú v tomto drsnom prostredí veľkú budúcnosť. Celá včelárska obec sa musí učiť ošetrovať včelstvá bez dopingu (peľové placky a sirup), bez chemických procedúr (akaricídy a ich vedľajšie účinky), a musíme sa naučiť, ako udržať včeliu rodinu silnú počas celého roka. Vitalita včiel, ich vnútorná sila a energia musí pochádzať zo včelstva samotného a nie od včelára podporujúceho včelstvo umelou výživou a chemoterapiou. Slabé úle sú potenciálnymi šíriteľmi chorôb do ostatných úľov, takže včelár by mal robiť prácu medveďa a rabujúcich včiel. 

To sú moje úvahy.