Škôlka na rojové materské bunky

Každý rok vylámem veľa materských buniek. Sú na pláste postavené  tak, že by sa po vykrojení len s ťažkosťami dali vsunúť do tradičnej škôlkovacej klietky. Rojových materských buniek je škoda, pretože sú v nich včelami od prvej hodiny odchované tie najkvalitnejšie matky.

Urobil som si na rojové materské bunky škôlkovací rámik. Vykrojené matečníky, hoci majú s časťou voskového plástu väčší rozmer, sa do škôlkovacieho rámika dajú pohodlne zasunúť z boku a zafixovať.  

Viac info na Škôlkovací rámik trochu inakšie.

Rámik Jednotného úľa

Rámiková miera Jednotného úľa 37x30 cm hádam najviac vyhovuje včelám aj včelárovi. Rozmer rámika JU je odpozorovaný z prírody a zo správania sa včiel v moderných rámikových úľoch. Včelí chumáč má väčšinou tvar gule s priemerom 30 cm. Mám niekoľko fotografií včelieho voskového diela na rámikoch Jednotného úľa, ktoré dokumentujú život včiel v úli.

Úľ zvyčajne reštartuje po Matejovi, koncom februára. Matka začne klásť vajíčka do kruhu a špirálovite postupuje po jednotlivých bunkách včelieho diela. Plod potrebuje čerstvý vzduch a včelstvo začína v chladných dňoch nastupujúcej jari plodovať čo najbližšie pri letáči úľa. S rozvojom vegetácie v prírode rastie aj včelstvo a kruhovité plochy včelieho plodu pribúdajú postupne z rámika na rámik.

V máji, v období kvitnutia ovocných stromov, včely plodujú na všetkých matke dostupných rámikoch. Mladých včiel každým dňom pribúda. Príroda ponúka hojnosť nektáru. Ideálny čas na rozmnožovanie. Včelstvo sa vyrojí. S včelárovou pomocou dostane roj nový domov. Keď včely postavia nové voskové dielo, matka opäť kladie vajíčka na rámiku JU špirálovite do kruhu.

Po letnom slnovrate sa včely pripravujú na zimu. V plodisku postupne ukladajú zásoby medu okolo plodu. Plodové teleso má guľovitý tvar a rozprestiera sa asi na ôsmych rámikoch JU. Keď sa zimné dlhoveké včely narodia, včelstvo zaujme miesto na prázdnych bunkách po vybehnutom plode. Chumáč včiel v tvare gule bude práve tam zimovať. Guľa má najmenší povrch. Zo včelieho chumáča bude v takom prípade unikať čo najmenej tepla počas chladného zimného obdobia.

V plástoch, ktoré sa nachádzajú po stranách plodiska, včely uložia najviac zásob medu. Hovoríme, že sú to plásty krycie, zásobné. Je to rezerva na jarný rozvoj včelstva. Medový veniec na rámikoch JU včely prispôsobia guľovitému tvaru zimujúceho chumáča včiel.

Zásoby s medom na úplnom okraji úľa alebo v nadstavku nad zimujúcim včelstvom, včely upravia tiež do tvaru kružnice. Pripravia tak pre seba prázdne bunky na jarnú znášku nektáru a peľu, a matke zas priestor na postupné špirálovité kladenie vajíčok vo včasnej jari.

Fotoaparát - včelárova pomôcka

Fotoaparát nosím vo vrecku často. Zachytím s ním neopakovateľné chvíle na mojej včelnici. Keď sa s odstupom času k fotografiám vrátim, vzniknú zaujímavé príbehy zo života mojich včiel. Fotografia tiež vypovedá o tom čo sa počas roka v úli robí. Fotografia mi pomáha pozorovať život včelstva v sezóne. S pomocou fotografie viem predpokladať a určovať zásahy vo včelstvách.

Mám na fotografii zdokumentované príbehy dvoch včelstiev. Obe včelstvá začínali v rovnakom čase, v máji 2015. Príbeh týchto dvoch včelstiev napovie pozornému sledovateľovi veľa o tom ako dokážu včely prežívať bez chemických zásahov včelára v úľoch.

Prvý príbeh je o včelstve, ktorého matka začínala na mojej včelnici v auguste 2014.

Matku som pridal do už zazimovaného včelstva. V ležanoch zimujem včelstvá na všetkých rámikoch. Včely nezužujem. Výmena matiek bola úspešná. Včelstvo prežilo zimu 2014/2015 bez ťažkostí.

Na jar 2015, 6. mája, sa včelstvo vyrojilo. V úli zanechalo 12 rámikov so zaviečkovaným plodom a 4 rámiky s krásnymi rojovými materskými bunkami. Roj som osadil do nového úľa a z vyrojeného včelstva som urobil 4 odložence s dcérami po matke od Leoša Dvorského.

Jeden zo spomínaných odložencov sa po oplodnení mladej matky ešte v máji vyrojil. Roj bol veľký ako päsť. Osadil som ho do starého ležana. Obsadil dve uličky. Do letného slnovratu postavil dielo na štyroch rámikoch.

O roj sa treba starať. Treba ho kŕmiť aby postavil nové dielo.

Začiatkom júla mal roj už dve generácie mladých včiel a obsadal sedem rámikov novopostaveného diela.

Do augusta 2015 som z roja v dvoch uličkách pripravil na zimovanie vitálne a silné včelstvo.

V polovici októbra chodili rabovať prázdne úle v okolí. Letáč mali zarosený ako po znáške. Váha s vedľajším úľom stúpala nahor. Bolo teplé počasie, aj plodovali.

Na jar 2016 včelstvo ďalej rástlo a v polovici apríla včely obsadili celý priestor ležana.

V máji 2016 bol úľ plný včiel až praskal vo švíkoch. Včelstvo sa pripravovalo na rojenie.

Primárny roj včely vyslali 19.mája 2016. Chvíľu lietal ponad včelnicu a asi po 5. minútach sa vrátil do úľa. Také správanie včiel ma potešilo. Nemusel som roj striasať z konára. Bol to veľký roj. Včely pri návrate do úľa sadali aj po tráve pred letáčom.

Neváhal som a hneď som otvoril úľ. Plásty s plodom som preložil na polovicu úľa kde bol ešte zatvorený letáč. Letáč som otvoril a takto urobený odloženec som oddelil priehradkou od druhej polovice úľa. Druhú polovicu úľa som vyplnil medzistienkami. Rojace sa včely vošli do úľa a medzistienky postavili v priebehu týždňa. Asi po troch týždňoch som priehradku odstránil a včelstvá som spojil. Celé leto včely lietali z dvoch letáčov. Rok 2016 bol chudobný na znášku. Prevažná väčšina včelárov ani nevytáčala med. Medníky boli suché a včelstvá museli prikrmovať celé leto. Toto včelstvo však donieslo 30 kg medu.

V auguste 2016 som včelstvo preložil do nového úľa. Tentokrát do nadstavkového Jednotného úľa na 8 rámikov v nadstavku. Včelstvo som zazimoval v dvoch nadstavkoch.

Začiatkom decembra 2016 zimný chumáč včiel sedel v prednej časti úľa vo všetkých uličkách. Z obrazu na podložke vyplýva, že včely zimujú pokojne. To bol stav dva týždne pred zimným slnovratom.

Zima 2016/2017 je oveľa chladnejšia ako boli tie predchádzajúce. Teplota nevystupuje nad nulu už od začiatku decembra. Prišla aj nefalšovaná trojkráľová zima s teplotami pod - 30°C. 

Po mrazivých dňoch s - 30°C v noci a celodenných mrazoch som chcel vedieť čo v mojich Jednotných úľoch včely robia. Podložky sú primrznuté k podlahe úľa. Po prednej stene úľa nastekala voda, kraj podložky navlhol a primrzol. Zo spodných latiek rámikov visia ciagle zamrznutej vody. Poväčšine v úľoch je v jednej uličke na podložke zamrznutá voda a vyhodené larvy plodu. Ani sa mi veriť nechce, že o troch kráľoch a v treskúcej zime môžu včely na Orave plodovať. Hoci len v jednej uličke.

Zdá sa, že včelám je to jedno či zimujú v Piešťanoch alebo na Orave. Každý rok je iný a pri včelách sa učíme celý život.

Príbeh druhého včelstva je podobný. Včelstvo začínalo ako veľký odloženec s 10. plástami v máji 2015. Mladá matka sa narodila z rojovej materskej bunky. Je to matka našej dedinskej miešaniny. Odloženec som osadil do šuflíkového úľa zadováka. Ten úľ je usporiadaný dvojpriestorovo, dolu je plodisko a hore je medník.

Včelstvo som v lete 2015 zakŕmil v dvoch nadstavkoch. Včely si však vybrali na zimovanie dolný nadstavok.

Hneď po jarnom prelete 2016 sa včely presťahovali do horného nadstavka a začali tam plodovať.

Začiatkom mája bol úľ preplnený včelami.

Včelstvo sa vyrojilo 22. mája 2016. Roj som osadil na pôvodné miesto odkiaľ vyletel a nadstavil som mu medník. Včely postavili nové plodisko a doniesli 20 kg medu.
Z plodových plástov, ktoré roj zanechal v úli, som urobil odloženec v novom úli.

Toto včelstvo som tiež preložil do osem rámikového Jednotného úľa. Zimuje v dvoch nadstavkoch. Z úľovej podložky vyplýva, že aj pôvodom naše jasenovské včely začali po zimnom slnovrate plodovať v jednej uličke.

Fotoaparát a poznámkový zošit sú na včelnici vynikajúcim pomocníkom. Na fotografiách a popísaných stránkach sa nachádza o každom včelstve množstvo podobných príbehov.

Rámikové kŕmidlo

Ide o rámik, ktorý má v priestore pod hornou latkou válovček na podávanie tekutého krmiva. Je to plodiskový rámik a pod žliabkom s tekutým krmivom sa nachádza vystavané včelie dielo. Pretože časť s podávaným krmivom je pomerne nízka, asi do 5 cm, a spodnú časť rámika tvorí vystavané dielo, možno rámikové kŕmidlo nechať v úli celý rok. Sirup možno podávať cez lievik v malých dávkach alebo z balónového kŕmidla vo väčších objemoch. Výhodou kŕmidla je, že včely dostanú sirup priamo do hniezda a môžu ho odoberať za každého počasia.

Včelári si často mýlia kapsové alebo priehradkové kŕmidlo s rámikovým kŕmidlom. Moje prvé včelstvo, kotré som aj s úľom kúpil od starého včelára v skorej jari, malo v plodisku rámikové kŕmidlo. Podľa mňa je to úžasná pomôcka v skorej jari pre včelára aj pre včely. Cez rámikové kŕmidlo má včelár možnosť hneď po očisťovacom prelete predstierať znášku a podnecovať tak včelstvá k plodovaniu. Z vlastnej skúsenosti viem, že s pomocou rámikového kŕmidla sa dá aj zo slabého včelstva, ktoré po prezimovaní obsadá len dve alebo tri uličky, vychovať silné včelstvo, ktoré maximálne využije letnú znášku.
Moje rámikové kŕmidlo som si urobil z lipového hranolčeka s rozmerom 35x30 mm a na dĺžku rámika JU, ktorý používam. Je to vyfrézované korýtko, do ktorého sa zmestí 1 dcl medového sirupu. Je jedno či ten medový sirup urobíte v pomere 1:1 alebo 3:2. Keď po prvom jarnom prelete každý druhý deň nalejem cez lievik do rámikového kŕmidla 1 dcl medového sirupu, a budem to robiť každý druhý deň dva týždne, tak po 21 dňoch mi včely husto obsadia aj 10 uličiek v hlbokom nadstavku. Pri desiatich včelstvách potrebujem na takéto podnecovanie v skorej jari asi 5 kg medu. Ak použijem na sirup cukor, nič sa nedeje. Včely ten 1 dcl sirupu neuložia, ale spotrebujú. Rámik s rámikovým kŕmidlom môže byť zároveň stavebným rámikom. Včely v ňom postavia prírodzené dielo s prevažujúcimi bunkami na odchov trúdov. Po 21 dňoch trúdie dielo vyrežem a počiatočný nárast roztočov Varroa tak v skorej jari zootechnicky zredukujem. 

Peľové zrnká v mede

Pri mojom prírodnom včelárení už jeden a pol desaťročia robím medobranie rozdrvením plástov a precedením medu. Tak to robili naši predchodcovia pri včelárení v klátoch. Touto technikou sa do medu dostane vela  peľu, ktorý je zakonzervovaný v bunkách pod medom. Stalo sa mi, že po otvorení pohára s medom za niekoľko sekúnd, možno za minútu, vystúpil smerom nahor klobúčik v tvare zmrzliny na kornútku. To sú tie popukané peľové zrná. Takto "zapracovaný" peľ do medu je pre ľudský organizmus ľahko stráviteľný. Kto by chcel konzumovať samotné peľové zrnká na čajovej lyžičke, "nepopukané", náš organizmus nestrávi.

Mňa učili, že po vymetaní medu treba v kanvách uskladnený med nechať aspoň štyri dni stáť. Za ten čas sa vyčíri. Peľové zrnká, úlomky propolisu a vosku, za ten čas vyplávajú na hladinu a túto penu treba polievkovou lyžicou pozbierať. Až potom je možné plniť med do pohárov. Biela pena na hladine vyčíreného medu je najhodnotnejšia časť z medu. Včelárova smotana.

Našiel som fotografiu toho môjho precedeného medu s množstvom peľu z rozlámaného prírodného diela. Zdalo by sa, že ten med kvasí. Nie je to tak. Medu nič nechýba, je tuhý, skryštalizovaný, chutný. A tá vrstva napučaného peľu, to je pochúťka. Stretol som sa s tým iba raz. V decembri 2013, a iba v jednom pohári. Je možné, že to bola posledná dávka medu s väčším množstvom vyplávaného peľu na hladinu v plniacej nádobe pri plnení do pohárov.

Jarný med z vŕb a ovocných stromov obsahuje veľa peľu. Nikdy nestuhne na kameň, ale má štruktúru pastovaného medu. Krémovému medu zákazníci väčšinou nedôverujú. Má bielu farbu a konzistenciu ako skutočné maslo. Je to však med rovnakej kvality ako ktorýkoľvek iný tekutý med. V zahraničí sa predáva 300 g krémového medu za 6,- dolárov. Tento kašovitý a doma pastovaný med má mnoho praktických výhod pre včelára aj zákazníka. Predáva sa v plastových obaloch ako ktorékoľvek rastlinné maslo. Krémový med nikdy nestvrdne. Vždy je pohodlne rozotierateľný a deťom nikdy na krajci chleba netečie. Je to 100% čistý med. Krémový med stačí jemne zahriať a bude opäť tekutý.

Prírodné dielo v konvenčných úľoch

"Dobrý deň, na vašom blogu som si čital o vašom včelarení na prirodzenom diele a veľmi ma to zaujalo. Včelárim v úľoch typu čechoslovák a chcel by som na takéto včelárenie presedlať. Vedeli by ste mi dať nejaké rady ako na to?"

Tu je metodika včelárenia v Jednotnom úli - čechoslováku https://issuu.com/milanbencur9/docs/jednotn_______ . Dúfam, že sa tá stránka bude dať otvoriť. Stiahni si to do počitača a naštuduj. Má to 39 strán. Myslím, že som tam dal všetko. Cez zimné večery to stihneš prečítať.

Veľa informácií nájdeš aj tu http://www.vcely.sk/forum/viewtopic.php?f=11&t=2258 alebo tu http://www.vcely.sk/forum/viewtopic.php?f=11&t=736 .

A ak chceš včeláriť len na prírodnom diele, tak nazebruj len holé rámiky medzi už postavené plásty na medzistienkach. To aby ich včely vystavali rovno. Alebo v sezóne rozširuj úľový priestor len rámikmi bez medzistienok. Tých postupov je viac. Tu som jeden rok celý postup nafotil a popísal http://www.n-vcelari.sk/forum.php?akce=topic&Top_ID=11 . http://www.n-vcelari.sk/forum.php?akce=topic&Top_ID=11&stranka=2 .

"Pozeral som si fotky v ktorych ste rozširovali ten uľ typu B pri ktorom ste polovicu plodiska preložili do medníka a plodisko ste doplnili prazdnymi rámikmi (tak isto ste doplnili prazdnymi ramikmi aj mednik) a tym padom usporiadanie v plodisku aj medniku nadobudlo rovnaky stav , zaroven som si nevšimol že v uli nebola materská mriežka ona sa pri tejto metode bez medzistienok nepouživa?"

Aj o tom niekde píšem. Materskú mriežku zakladám až po skončení obdobia rojenia. To je čas pred hlavnou znáškou, v nižších polohách z agáta a pod horami z maliny. Do času odkvitnutia ovocných stromov oba nadstavky sú plodiskom a bez materskej mriežky.

Vtedy matku vyhľadám, musí zostať v plodisku. Vyhľadanie matky robím tak, že z nádstavka vyberám jednotlivé plásty a pre istotu trhnem každým plástom nad plodiskom. Včely, prípadne aj matka, spadnú do plodiska. Potom dám materskú mriežku a na ňu nadstavok, ktorý bude taraz ako medník.

Situácia po prezimovaní v medníku pri dvojpriestorovom vedení včelstva.

Zaujalo ma, ako starý včelár v jeseni, pred zimou, vytiahol z každého 10-rámikového nadstavka po dva krajné plásty od bočných stien. Môj vyše 90-ročný sused takýmto spôsobom zimoval včely na 8. rámikoch v plodisku. Vždy úspešne.
Ja mám 8-rámikové JU. Tiež zimujem v dvoch nadstavkoch. Výhodou 8-rámikového priestoru s vysokým rámikom je, že po uvolnení včelieho chumáča včely obsadia všetky uličky v nadstavku. To je pre priaznivú klímu v úli na jar veľmi dôležité.
Úľové zostavy Warre sú tiež 8-rámikové. Za posledných vyše desať rokov pozorujem stále viac výhod v takto riešenom úli s 30 cm úzkym nadstavkom vnútornej šírky.
Na amerických webových stránkach už niekoľko rokov badám smerovanie včelárov k vysokým plástom v plodisku aj medníku a ich orientáciu na 8-rámikové úľové zostavy.
Ja som začínal včeláriť s 9-rámikovými béčkami, pretože staršia literatúra takého úle vtedy doporučovala. Mal som ich plný kočovný voz, jeden ako druhý, všetko muselo byť zameniteľné. Dnes viem, že to boli pre dvojpriestorové včelárenie najlepšie úle v horách na Slovensku.
Presvedčil som sa, že dvojpriestorové včelárenie je prekonané a aj s vysokým rámikom sa dá včeláriť viacnadstavkovo. A včelám 8 rámikov tiež vyhovuje. Približne taký priestor, s priemerom 30 cm a výškou vyše pol metra, včely obsadali v košniciach a našich tradičných slovenských klátoch. Tri osemrámikové nadstavky tvoria úľ s 24 rámikmi. Dvadsaťštyri rámikový ležan je priam ideálnym príbytkom pre včely. Pri včelárení na prírodnom diele sa mu hovorí "medná krava". Nízkonadstavkoví včelári sa presvedčili, že včely sú ochotné vytláčať med asi do výšky 120 cm. Tri alebo štyri osem rámikové nadstavky B alebo JU sa tiež do tejto výšky vyšplhajú. To je dôležitý poznatok pre tažbu zrelého medu a pre uľahčenie práce včelám. Nadstavok s 10. nízkymi rámikmi má hmotnosť najviac do 20 kg a nadstavok s 8. vysokými rámikmi tiež. Je veľa ďalších faktov, ktoré naznačujú, že vývoj v konštrukcii úľových zostáv bude smerovať k ôsmim vysokým rámikom v nadstavku.

Situácia po prezimovaní včiel v ležane (mednej krave)

Kvôli teplu v plodisku a uloženým zimným zásobám, ktoré sa tiež musia zohriať, matka zvykne na jar klásť vajíčka v hornom nadstavku a v lete zas v dolnom. Každý béčkár môže rozširovať úľový priestor zdola nahor alebo zhora nadol. Záleží len od toho, či zimuje včely v plodisku alebo v medníku. Ak zimuje v "medníku", tak v spodnom nadstavku môžu byť cez zimu jeden alebo štyri plásty, ktoré slúžia ako rebrík pre včely. Chýbajúce sa doplnia na jar pri obnove diela. V oboch prípadoch zimovania rozširovanie úľového priestoru pre plod a pre med spojí včelár s obnovou včelieho diela. Na jar sú vždy dva béčkové nadstavky priestorom pre staré aj nové plodiskové plásty. Včelstvo pre svoj rast ten priestor dvoch béčkových nadstavkov potrebuje. Včely majú na jar väčšinou snahu plodovať v hornom nadstavku. No, a medník, oddelený mriežkou, béčkár vytvára až po skončení času rojenia. Do tohto času prekladal rámiky zhora nadol alebo naopak, a v tomto čase preloží dolu len rámik s matkou. Matka tam má zrazu veľký volný priestor na kladenie vajíčok. Včelstvo môže opäť rásť až do letného slnovratu. Z plodiska, ktoré bolo cez jar v hornom podlaží, sa stane v sezóne medník. a to aj s panenským a žemlovým dielom. Či ten medník bude ako druhý alebo tretí nadstavok v poradí od dna úľa, to určuje sila včelstva. Po narodení plodu včely zanesú plásty medom. Po medobraní včelár plásty vytriedi. Žemlové ponechá a tmavé vyradí. Včelstvo zakŕmi a proces sa opakuje.

Osem rámikové JU potrebujú v zostave najmenej tri nadstavky.