Pole plné ohnice

Dnes ráno som bol so psíkom na prechádzke za dedinou. Zobral som ho po veľmi dlhom čase. Väčšinou s ním chodí manželka. Naskytli sa mi veľmi vzácne pohľady. Lúky sú rozkvitnuté množstvom lúčnych kvetov. Kvitnú už aj šípové ruže.  Na poli som objavil celý lán Ohnice poľnej (Raphanus raphanistru). Také krásne obrázky, keď lány s obilím boli zakvitnuté nejakou burinou, si pamätám z detstva. Vtedy moji rodičia pestovali všetko v bio kvalite. Nevädza v jačmeni, vlčí mak v ozimnách, vytvárali priam umelecké farebné obrazy. Dnes uvidieť tancovať kvety v obilí je veľmi vzácny pohľad. Taký obrázok máme možnosť vidieť v prípade, že farmárovi chýba sprej na ničenie buriny. Výsledok, ktorý som zachytil na mojich fotografiách, je výbornou pašou pre moje včely. Určite urobia vynikajúci med. 

Jednotný úľ ako zadovák

Oživil som odložencom ďalší "Úľ Čechoslovák", ktorý sa v minulosti vo fabrike vyrábal podľa ČSN pre včelíny a kočovné vozy, a bol známy u nás ako "Úľ Z-11". Môj zadovák JU je však včelnicový dvoják na 10 rámikov v nadstavku. Vybavený je zásuvkami ako Z-11. Pre inšpiráciu ostatným záujemcom o retrovčelárenie uvádzam niekoľko fotografií.

Zima v máji, med je v háji?

Poslaním včiel je opeľovanie poľnohospodárskych plodín aj nepotravinárskych kvetín a rastlín. Pritom včely produkujú med ako zdroj ich potravy. Šľachtenie európskych včiel nám umožňuje chovať včelstvá, ktoré dorábajú prebytok medových zásob aj pre nás, pre ľudí.

Poľnohospodár, teda aj včelár, je jediný človek v našej ekonomike, ktorý si musí všetko kúpiť v maloobchode, predáva všetky svoje produkty do veľkoobchodnej siete, a je systémom nútený tak platiť náklady a zabezpečovať zisk malým aj veľkým.

Keď na dolniakoch majú včely medníky zaplnené repkovým medom a včelári si tam robia starosti s jednodňovým ochladením, tak horniaci na Orave musia byť spokojní s dennými teplotami 12-15°C. U nás ráno včely sedia v úli do desiatej hodiny pretože nočné teploty sa pohybujú niekde nad bodom mrazu. Málo je v Jasenovej takých príjemných rán kedy po teplej noci včely štartujú z úľov už od piatej rannej hodiny.
Keď nám mocná príroda dopraje niekoľko teplých a slnečných jarných dní, tak nachádzam v tráve pred úľmi veľké množstvo napadaných včiel. Ležia tam všetky nehybne, niektoré sa ešte malátne obracajú z boka na bok. Objemné obnôžky peľu na ich nohách svedčia o ťažkom náklade, s ktorým sa ponáhľali do rodného úľa. Osud im však nedoprial, aby s chlebom pre svoju rodinu bezpečne docestovali až domov. Zomreli tesne pred letáčom úľa po ťažko vykonanej práci jediného jarného opeľovača poľnohospodárskych kultúr, aby ľudia mohli mať každý deň bohato prestretý jedálenský stôl vo svojich domácnostiach.
Z mojich detských čias a tínedžerských rokov si pamätám ako naši otcovia spoločne začínali poľné práce v jeden deň. Pestovali jednotne jednotlivé plodiny v tej ktorej lokalite chotára, aby ich v jednu hodinu počas roka ošetrovali a nerobili si navzájom škodu. Vedeli sa dohodnúť na spoločnom postupe, dokonca na konkrétnom dni kedy začnú orať, siať obilie, sadiť okopaniny, opravovať poľné cesty, prenášať baču so salašom, zvážať úrodu, a tak ďalej.
Dnes sa kovoroľníci nedokážu dohodnúť na ničom. Pracovné povinnosti u zamestnávateľa každého kovoroľníka nútia ošetrovať svoje záhumienky a záhrady vtedy, keď im to pracovné voľno v hlavnom zamestnaní dovolí. Jeden sadí zemiaky v pondelok a druhý zas o pár dní neskoršie, v sobotu. Pretože sme rok po roku pohodlnejší, bez chémie sa dnes poľnohospodárske plodiny "nedajú" dopestovať. Jeden ošetruje chemickým postrekom dopoludnia a druhý popoludní. Každý jarný slnečný deň je tomu tak. Trvá to aj desať dní po sebe. Nevedia sa kovoroľníci dohodnúť na spoločnom postupe. Akosi nectia tradície svojich otcov. Preto včeličky robotnice zomierajú pred dverami svojho rodiska. Preto mnohé z úľov zimu neprežijú. Často zabúdame na skutočnosť, že bez včiel by nebolo bohatej úrody na poliach a nebol by ani dopestovanými potravinami bohato prestretý stôl v našich domácnostiach.

V prvorepublikovej literatúre som sa stretol s včelárskymi otázkami o plodisku včelstva od Jozefa Chouru, správcu školy vo Veľkej, čo je pod Vysokými Tatrami, tiež od Jána Horského, učiteľa včelárstva z Olomouca a pána Kuntzscha z Nemecka. Tí páni v dvadsiatych rokoch minulého storočia vysvetľovali značné straty včelstiev, ktoré sa vtedy pripisovali používaniu nevhodných úľov. Spoločne tvrdili, že zlý úľ neexistuje, a včelstvo nezahynie, keď včelár ponechá včelstvu nerušený medový pancier. Kto odoberie včelstvu všetky zásoby a nahradí ich len poskromne kŕmením, taká metóda práce pri včelárení má za následok hladovanie a choroby včelstva, po ktorých včelári nachádzajú prázdne úle bez včiel.

I v najhornatejšom kúte dobre včely prezimujú keď ich nezabíja chémia, keď môžu lietavky doniesť do úľa dostatok zásob, ktoré potrebujú vo včasnej jari na chov nového potomstva. 

Jarný postup včelára v Jasenovej

Hovorí sa, že koľko je včelárov, toľko je postupov pri vedení včelstiev. Určite, je to pravda. Stačí v záhrade posunúť úle o päť metrov a výsledok bude hneď iný. Vo včelárskej literatúre sa stretneme so spôsobom účelného obhospodarovania včelstiev podľa pravidla 40 dní. Pravidlo 40 dní znamená toľko, že 40 dní prejde od nakladenia vajíčka až po čas, keď sa včela stane lietavkou, zberateľkou. Podľa pravidla 40 dní musí včelár uvažovať nad obmedzovaním plodovania včelstva, ako aj nad podnecovaním včelstva k plodovaniu. Pri pozorovaní jarného rastu včelstva platí, že pravidlo 40 dní je len východiskovým pravidlom a v podstate má druhotný význam. Včelstvo na dosiahnutie úplného vývinu, aby sa z neho stalo výkonné včelstvo, potrebuje až 11 týždňov špirálovitého rastu, teda 77 dní. Mať silné včelstvo a mať znáškovo zrelé včelstvo nie je to isté.

Počas priaznivej sezóny s dobrým vývojom počasia a kveteny v prírode v Jasenovej na Orave (537 m n.m.) môžu včely takmer každoročne využiť dve významné znášky. Jarná znáška vrcholí v polovici júna z malín, ďatelinovín a lúk. Neskorá znáška z lesa a horských lúk zas vrcholí v polovici a koncom júla. Pre tieto dve znášky musí včelár pripraviť výkonné a vyspelé včelstvá. Keď potrebujem výkonné včelstvo v polovici júna, tak 11 týždňov potrebných na jeho vývin do znáškovej zrelosti začína v poslednej marcovej dekáde. Vtedy treba začať s podnecovaním včelstiev k plodovaniu. V staršej literatúre sa tomu hovorí aj napájanie včelstiev. Môj postup vyžaduje úľovú zostavu pozostávajúcu najmenej z troch bedničiek rámikovej miery B alebo JU.
V našich horských klimatických podmienkach podnecujem včely koncom marca odviečkovaným plástom s medom, ktorý vkladám do plodiska na okraj hniezda, kde je v teple a v dosahu včiel. Okrem toho podnecujem vo včasnej jari medom rozriedeným vodou v pomere 1:1, ktorý v množstve 1 Dl denne nalejem na horné latky rámikov a do uličiek na včely, alebo je možné ho podávať včelám priamo do stredu plodiska prostredníctvom rámikového kŕmidla. Keď niet medu musím sa uspokojiť aj s cukrom rozriedeným vodou 1:1. Včelstvá podnecujem 14 dní. Podnecovanie je účinné iba s dostatkom peľových zásob vo včelstve. Keď sa narodí prvá generácia jarných včiel pokračujem v podnecovaní včelstiev otáčaním nadstavkov alebo rámikov o 180°. Zásoby sa tak dostanú do blízkosti letáča, kde ich včely rýchlo využijú, pretože včelstvo s plodom postupuje smerom k letáču. Včelstvo tak z jari rýchlo rastie.

Niekedy v čase kvitnutia vŕby rakyty, egreša a na začiatku kvitnutia ostatných vŕb sú včelstvá natoľko silné, že husto obsadajú všetky uličky medzi rámikmi. Je to obdobie začiatku intenzívneho plodovania včelstiev. Včelstvá už podnecuje k plodovaniu samotná príroda. Vtedy včelstvám rozšírim úľový priestor o 100%. Urobím to tak, že rámiky z plodiska rozdelím na dve polovice a umiestnim ich nad seba v dvoch nadstavkoch. Zostávajúcu prázdnu časť nadstavkov vyplním medzistienkami. Včely bez problémov počas znášky z vŕb všetky medzistienky vystavajú (aj dvanásť) a matka panenské plásty zakladie vajíčkami. Včelstvá použijú jarnú znášku z vŕb na vlastný vývin a na malé zhromažďovanie zásob. Takto postupujem v nadstavkových úľoch i v ležanoch.

Včelstvo dosahuje v roku len raz vrchol svojho vývoja. Rastie len do letného slnovratu. Ja však potrebujem, aby včely využili dve znášky. Preto musím včelám pomôcť ďalším postupom. V čase kvitnutia ovocných stromov sa včelstvá dostávajú do rojovej nálady. Dnes už poznám postup aj s vedením vyrojených včelstiev a rojov bez straty medného výnosu, ale o tom tu nebudem písať. Pre využitie dvoch znášok včelstvami v priebehu 50 dní je výhodnejší postup s tvorbou odložencov. Tvorba odložencov len čiastočne obmedzí plodovanie včelstva a špirálovitý postup matky pri kladení vajíčok nepreruší. Na zamedzenie rojenia robím odloženec súčasne s odchovaním mladej matky. Odloženec možno urobiť cez medník, cez tretí nadstavok v úľovej zostave. Treba sa však postarať, aby medzi materským včelstvom a odložencom bola priehradka, medzidno. Priehradka slúži zároveň ako dno pre odloženec v nadstavkovom úli. Postupujem tak, že z plodiska odstránim všetky plásty okrem jedného s otvoreným plodom a s matkou, ktorý ponechám v pôvodnom plodisku. Všetky ostatné plásty s plodom dám do spomínaného tretieho nadstavku. Poradie plodiskových plástov s plodom treba vždy zachovať. Plásty bez plodu a prípadné medzistienky dám do plodiska k plodovému plástu, ktorý som tam ponechal. Z druhého nadstavku, ktorý doposial tvoril dvojdielne plodisko materského včelstva, urobím medník a môžem ho, ale nemusím, oddeliť mriežkou od starej matky. Všetky lietavky sa vrátia z odloženca do pôvodného plodiska. V top nadstavku s odložencom bude iba plod, mladušky a materské bunky, ktoré okrem jednej odstráni sám odloženec. Ak ich odloženec neodstráni, odstránim ich sám, pričom jednu materskú bunku ponechám. Týmto zásahom oddelím lietavky od mladých včiel a zabránim rojeniu. Odloženec v medníku je bez lietaviek a treba ho napájať vodou.

Časť rozdeleného včelstva s matkou a lietavkami využije znášku v polovici júna do slnovratu. Po oplodnení a po rozkladení sa mladej matky v odloženci včelstvá spojím cez noviny. Urobím to tak, že odloženec s mladou matkou, ktorý bol na top pozícii úľa, prehodím na základňu, čiže na odoberateľné dno, položím na nadstavok noviny a nadstavím plodisko aj medník so starou matkou. Za veľmi krátku dobu vznikne zrelé včelstvo, ktoré využije druhú znášku v lokalite v druhej polovici júla po slnovrate. Zároveň zazimujem silné včelstvo s mladou matkou. Ďalej môžem postupovať metódou s celoročne udržiavaným dvojnadstavkovým plodiskom miery B alebo JU.

Odloženec Warre.

Ak sa včelstvo vyrojí, postupujem podobne.

Včeláriť sa dá aj za skriňou vo včelíne.

V každej úľovej zostave je možné tak postupovať.

Kolenáč

Vždy ma zaujímali úle ležany. Prírodní včelári im hovoria aj "medné kravy". Na Slovensku hovoríme horizontálnemu úľu s technológiou včelárenia v plodisku aj nadstavenom medníku jednoradový ležan, ktorý má šestnásť rámikov v plodisku na teplú stavbu a na prednú časť plodiska sa nadstavuje desaťrámikový medník, pozostávajúci z nízkych alebo vysokých nadstavkov. Je to prakticky viac priestorový úľ s hlbokými nadstavkami. Pred storočím sa takémuto ležanu hovorilo Dzierzónský úľ kolenáč, pomenovaný podľa vynikajúceho včelára Dzierzóna z Karlovíc v Sliezsku, autorovi pohyblivého diela a techniky včelárenia s vysokými a nízkymi rámikmi. Ľudové pomenovanie kolenáč má úľ preto, že má tvar zohnutej včelárovej nohy v kolene. Postup včelárenia v kolenáči vysvetlil v Besedách včelařských ešte v roku 1897 a opakovane v roku 1917 Josef M.Kadlčák, zemský kočujúci učiteľ včelárstva vo Frýdlandě nad Ostravicí. Postupy v ležanoch sú veľmi jednoduché, pre včelára pohodlné a vyhovujú včelám.

Moje ležany JU majú 23 až 25 rámikov. Včelstvo má v plodisku dostatočný priestor na plodovanie aj na ukladanie medu. Keď včelstvo narastie natoľko, že im je už ležan tesný, tak mu nadstavím desať rámikový medník a vznikne úľový priestor ako v spomínanom kolenáči. Je to to isté ako keby som postavil tri nadstavky JU vo vertikálnej úľovej zostave na seba. Na Orave včely vôbec nemajú problém v máji narásť do troch alebo štyroch nadstavkov JU.
Na mojich včelách pozorujem už niekoľko rokov, že dať im stavať dielo počas hlavnej znášky je veľká chyba. Včelám v mojej lokalite treba dať stavať dielo najmenej mesiac pred prvou jarnou znáškou z ovocných stromov a repky. Včely budú stavať nové dielo aj vo februári. V sobotu, 11.4.2015, som dal včelstvám v ležanoch JU šesť rámikov. 16. apríla boli všetky vystavané panenským dielom a zanesené nektárom. A 19. apríla napadlo 20 cm snehu. 2. mája bol celý Choč pod snehom. Tvorba vosku a stavanie nových plástov včas na jar je pre včely úplne prirodzené. Treba im dať stavať nad plodiskom alebo vedľa plodiska, kde je dostatočne teplo a vlhko. Silné a zdravo prezimované včelstvo takto vytvorený prázdny priestor považuje za budúcu veľkosť včelieho superorganizmu a snaží sa do tohto priestoru narásť. Vo včasnej jari pod plodiskom včely nestavajú. Až keď prídu teplé dni, v máji, budú včely stavať dielo aj smerom nadol. Priaznivá situácia na stavbu nového diela je v čase kvitnutia vŕb. Tento termín nemožno premeškať, potom je už neskoro. Je to ako s trávou, o ktorej sa u nás hovorí, že ju do Juraja ani kliešťami zo zeme nevytiahneš a po Jurajovi ani kladivom do zeme nezatlčieš. Mne v apríli, keď u nás kvitnú vŕby, včelstvá bez problémov postavia dvanásť aj štrnásť rámikov JU alebo B s novým dielom. Bunky zafrckajú sladinou a zaplodujú. Včely musia mať vo včasnej jari k dispozícii najmenej dva jedenásť rámikové nadstavky JU alebo dva dvanásť rámikové B na plodovanie, na stavanie a na raketový rast včelstva. V máji, keď u nás kvitnú ovocné stromy, také včelstvo potrebuje už tri hlboké nadstavky, a v júni, kedy v horách kvitne malina, aj štyri. Dať stavať včelám vo včasnej jari nové dielo, je, podľa mňa, na horniakoch spôsob, ako sa dá vo včelách všetko zrozumitelne čítať a podľa toho konať. Včelstvo rastie s prírodou. Včelár sa musí držať toho čo práve kvitne. Dôležité je však to dvojnadstavkové plodisko. A také plodisko treba urobiť v čase kvitnutia vŕb, teda včas, aby sa včely snažili vyplniť poskytnutý priestor mlaďou a zásobami. Aby si "nemysleli", že im ako životný priestor stačí jedno desaťrámikové plodisko B, v ktorom má plodové teleso obmedzený pohyb a včelstvo je potom nútené v období hojnosti pokojne vysielať roje s prebytočnými včelami.

Keď u nás kvitnú tŕne, tak vždy príde ochladenie na tri, štyri dni. Začínajú kvitnúť aj čerešne a slivky. Kvitne aj javor. Včely na ňom hučia ako na agáte. Vo včelstvách, v ležanoch aj stojanoch JU, je sedem až dvanásť rámikov zaviečkovaného plodu. Včelstvá sú na 20 až 25 rámikoch. Klasický medník u mňa nepripadá do úvahy. ten vytvorím až v polovici mája keď začne kvitnúť malina v zahradách. Celý úľový priestor teraz slúži včelstvám na plodovanie, na ich rast. Jarný med z vŕb a ovocných stromov bude možné včelstvám ukradnúť po jednom, dvoch zaviečkovaných a práve postavených panenských plástoch. Nie viac. Treba myslieť so zásobami aj na odložence, ktoré pri takom množstve zaviečkovaného plodu bude nutné počas postupného pribúdania mladých rodiacich sa včiel každopádne urobiť. A to včelstvá stále stavajú nové dielo. Túto sezónu by mohli byť medníky urobené z plástov iba s panenským dielom. A plásty s panenským dielom budú zas na budúcu jar priam raketovým štartérom pre včelstvá počas ich rozširovania vo včasnej jari.

Košnica má výšku asi 45 cm a priemer asi 35 cm. Už naši dedovia odpozorovali, že naša včela vytvára hniezo s priemerom asi 30 cm, a hroznový strapec včiel je v hniezde vysoký tiež asi 30 cm, čo je približne 6 - 8 rámikov JU alebo C. A táto "guľa" sa pohybuje v úli do strán aj smerom nahor aj nadol. Na obrázku je to názorne vidieť. Je to plást z úľa Warre cez dva nadstavky, čo je približne veľkosť košnice. 

Druhý obrázok znázorňuje príbeh keď zvalíme košnicu nabok a vznikne v úli priestor pre plodisko našej miery B. Takto sploštená guľa sa bude v úli pohybovať tiež všetkými smermi, ale nikdy nebude väčšia ako v tej starodávnej Luneburgskej košnici.
Keď včelár začne v ležane rozširovať úľový priestor, tak sa aj hniezdo včelstva bude presúvať v smere zväčšovania priestoru. Tak isto bude včelstvo reagovať pri rozširovaní úľového priestoru smerom nahor vo vertikálnych úľoch.
Vo všetkých prípadoch však vo včelstve platí, že tá "guľa" v hniezde nikdy nebude väčšia ako jej pôvodný priemer 30 cm. Pri presune z jedného miesta na druhé zanechá na pôvodnom stanovišti zaviečkovaný plod, ktorý po narodení mladých včiel uvoľní priestor pre med.

Kto tento biologický proces v živote včelstva má odpozorovaný, ten nemusí čakať úspech od zázračných, a zároveň pracných nízkych rámikov, ani sa nádejať, že kombinované úľové zostavy mu zabezpečia vyššie výnosy medu. S viacnadstavkovou technológiou včelárenia sa dá úspešne včeláriť aj v nadstavkoch velkosti Luneburgskej košnice. Takže nadstavky B aj JU a ich úľové zostavy len s jednou výškou rámika, vyhovujú pri viacnadstavkovom včelárení predovšetkým včelstvu a včelárovi určite tiež.
Ak majú včely snahu rojiť sa, tak majú malý úľový priestor na plynulý pohyb plodového telesa, teda na rast včelstva. V žiadnom prípade nemám snahu niekoho poučovať, len konštatujem, že včelár radšej bezohľadne rozreže v superorganizme včelstva jeho maternicu na dve polovice a urobí odloženec, z čoho sa včelstvo po takomto bezohľadnom chirurgickom zásahu musí zotavovať niekoľko týždňov, ako by mal plodovému telesu včelstva umožniť pohyb v dvoch košniciach umiestnených nad sebou alebo vedľa seba. Áno, viacnadstavkovo včeláriť, to je ťažšie, lebo tam treba trochu práce, vytrvalosti a obetavosti. A predstavivosti, aby včelár dokázal včelám simulovať pohyb plodového telesa v akokoľvek usporiadanom, viacnadstavkovom, úľovom systéme. Ak mám urobiť odloženec, tak radšej z vyrojeného včelstva.
Mňa učili, že mám čakať na znášku a až vtedy môžem rozširovať úľový priestor jednou alebo dvoma medzistienkami. V takom prípade sa mi zvyčajne stalo, že včely zaniesli plodisko nektárom a peľom a v úli som mal len polovičný počet včiel, pretože včelstvo nemalo kde plodovať. Preto dnes poskytujem včelstvám na plodovanie v čase kvitnutia vŕb dva nadstavky JU, aby nebola potlačená aktivita matky v kladení vajíčok a harmónia v plodisku. Jarný rozvoj včelstva je predovšetkým o harmónii v plodisku úľa. V prírode včely naplnia dutinu stromu a väčšinou trvá päť rokov kým vytvoria potrebné hniezdo a postavia dostatočný počet plástov. Už v stredoveku, v roku 1579, napísal Nikol Jakobiho príbeh, v ktorom hovorí, že včelári musia čakať päť rokov, aby zožali prvú úrodu medu z kláta. V dnešnej dobe očakávame všetci medobranie už v druhom roku. Takže namiesto toho, aby mali včelstvá v úli plásty dlhé ako noha, dávame im stavať každoročne viacej plástov, aby mali kde chovať plod a ukladať nektár. Len vtedy zostane plodové hniezdo kompaktné, matka bude mať dostatok priestoru na kladenie vajíčok v špirále a včelstvá sa budú menej rojiť. Keď sú včely v dobrej nálade, potom využijú dokonale každú znášku.

Prvý roj 2015

Práve dnes, o 10.oo hod., sa mi vyrojilo najsilnejšie včelstvo. Včelstvu som vymenil matku minulý rok v auguste. Poslal mi ju kolega z hnutia Šanca pre včely, Leoš Dvorský, z Mladej Boleslavy. Ešte pred nedávnom, 19. apríla, u nás padal sneh, bolo chladno a pred pár dňami, 2. mája, bol Choč celý pokrytý čerstvo napadnutým snehom, a dnes, pre mňa, prírodného včelára, takáto radostná udalosť. Roj som osadil do nového úľa, ležana JU, ktorý som urobil minulé leto cez prázdniny. Popoludní už robil v novom bydlisku orientačné prelety.

Roj je veľký. Určite donesie aj medu. Zanechal v materskom úli dvanásť rámikov so zaviečkovaným plodom. Na štyroch rámikoch boli postavené rojové materské bunky. Pár ich bolo už aj zaviečkovaných. Z vyrojeného včelstva som urobil štyri odložence s rojovými materskými bunkami. Tri z nich som urobil trojrámikové a štvrtý odloženec jedenásť rámikový. Štvrtému pridám aj medník, pretože má sedem rámikov zaviečkovaného plodu.

Rojové materské bunky považujem za najkvalitnejšie a pre mňa, prírodného včelára, sú veľmi cenné.