O mne

Moja fotka

Poslaním môjho blogu je oboznámiť návštevníkov s jedným z najpozoruhodnejších úľov francúzskeho včelára Roger Delona, ktorý poznáme ako Alpský úľ. Včeláriť v tomto úli je v skutočnosti novostarý spôsob včelárenia. Je to včelia retrofarma používajúca metódu ošetrovania včelstiev s jednoduchou technológiou trámikového úľového systému. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa modernejšia ako pri iných známych formách včelárenia. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Užite si so mnou moje poznanie, keď som sa učil a rástol ako prírodný včelár. 

nedeľa 10. mája 2015

Kolenáč

Vždy ma zaujímali úle ležany. Prírodní včelári im hovoria aj "medné kravy". Na Slovensku hovoríme horizontálnemu úľu s technológiou včelárenia v plodisku aj nadstavenom medníku jednoradový ležan, ktorý má šestnásť rámikov v plodisku na teplú stavbu a na prednú časť plodiska sa nadstavuje desaťrámikový medník, pozostávajúci z nízkych alebo vysokých nadstavkov. Je to prakticky viac priestorový úľ s hlbokými nadstavkami. Pred storočím sa takémuto ležanu hovorilo Dzierzónský úľ kolenáč, pomenovaný podľa vynikajúceho včelára Dzierzóna z Karlovíc v Sliezsku, autorovi pohyblivého diela a techniky včelárenia s vysokými a nízkymi rámikmi. Ľudové pomenovanie kolenáč má úľ preto, že má tvar zohnutej včelárovej nohy v kolene. Postup včelárenia v kolenáči vysvetlil v Besedách včelařských ešte v roku 1897 a opakovane v roku 1917 Josef M.Kadlčák, zemský kočujúci učiteľ včelárstva vo Frýdlandě nad Ostravicí. Postupy v ležanoch sú veľmi jednoduché, pre včelára pohodlné a vyhovujú včelám.
Moje ležany JU majú 23 až 25 rámikov. Včelstvo má v plodisku dostatočný priestor na plodovanie aj na ukladanie medu. Keď včelstvo narastie natoľko, že im je už ležan tesný, tak mu nadstavím desať rámikový medník a vznikne úľový priestor ako v spomínanom kolenáči. Je to to isté ako keby som postavil tri nadstavky JU vo vertikálnej úľovej zostave na seba. Na Orave včely vôbec nemajú problém v máji narásť do troch alebo štyroch nadstavkov JU.
Na mojich včelách pozorujem už niekoľko rokov, že dať im stavať dielo počas hlavnej znášky je veľká chyba. Včelám v mojej lokalite treba dať stavať dielo najmenej mesiac pred prvou jarnou znáškou z ovocných stromov a repky. Včely budú stavať nové dielo aj vo februári. V sobotu, 11.4.2015, som dal včelstvám v ležanoch JU šesť rámikov. 16. apríla boli všetky vystavané panenským dielom a zanesené nektárom. A 19. apríla napadlo 20 cm snehu. 2. mája bol celý Choč pod snehom. Tvorba vosku a stavanie nových plástov včas na jar je pre včely úplne prirodzené. Treba im dať stavať nad plodiskom alebo vedľa plodiska, kde je dostatočne teplo a vlhko. Silné a zdravo prezimované včelstvo takto vytvorený prázdny priestor považuje za budúcu veľkosť včelieho superorganizmu a snaží sa do tohto priestoru narásť. Vo včasnej jari pod plodiskom včely nestavajú. Až keď prídu teplé dni, v máji, budú včely stavať dielo aj smerom nadol. Priaznivá situácia na stavbu nového diela je v čase kvitnutia vŕb. Tento termín nemožno premeškať, potom je už neskoro. Je to ako s trávou, o ktorej sa u nás hovorí, že ju do Juraja ani kliešťami zo zeme nevytiahneš a po Jurajovi ani kladivom do zeme nezatlčieš. Mne v apríli, keď u nás kvitnú vŕby, včelstvá bez problémov postavia dvanásť aj štrnásť rámikov JU alebo B s novým dielom. Bunky zafrckajú sladinou a zaplodujú. Včely musia mať vo včasnej jari k dispozícii najmenej dva jedenásť rámikové nadstavky JU alebo dva dvanásť rámikové B na plodovanie, na stavanie a na raketový rast včelstva. V máji, keď u nás kvitnú ovocné stromy, také včelstvo potrebuje už tri hlboké nadstavky, a v júni, kedy v horách kvitne malina, aj štyri. Dať stavať včelám vo včasnej jari nové dielo, je, podľa mňa, na horniakoch spôsob, ako sa dá vo včelách všetko zrozumitelne čítať a podľa toho konať. Včelstvo rastie s prírodou. Včelár sa musí držať toho čo práve kvitne. Dôležité je však to dvojnadstavkové plodisko. A také plodisko treba urobiť v čase kvitnutia vŕb, teda včas, aby sa včely snažili vyplniť poskytnutý priestor mlaďou a zásobami. Aby si "nemysleli", že im ako životný priestor stačí jedno desaťrámikové plodisko B, v ktorom má plodové teleso obmedzený pohyb a včelstvo je potom nútené v období hojnosti pokojne vysielať roje s prebytočnými včelami.
Keď u nás kvitnú tŕne, tak vždy príde ochladenie na tri, štyri dni. Začínajú kvitnúť aj čerešne a slivky. Kvitne aj javor. Včely na ňom hučia ako na agáte. Vo včelstvách, v ležanoch aj stojanoch JU, je sedem až dvanásť rámikov zaviečkovaného plodu. Včelstvá sú na 20 až 25 rámikoch. Klasický medník u mňa nepripadá do úvahy. ten vytvorím až v polovici mája keď začne kvitnúť malina v zahradách. Celý úľový priestor teraz slúži včelstvám na plodovanie, na ich rast. Jarný med z vŕb a ovocných stromov bude možné včelstvám ukradnúť po jednom, dvoch zaviečkovaných a práve postavených panenských plástoch. Nie viac. Treba myslieť so zásobami aj na odložence, ktoré pri takom množstve zaviečkovaného plodu bude nutné počas postupného pribúdania mladých rodiacich sa včiel každopádne urobiť. A to včelstvá stále stavajú nové dielo. Túto sezónu by mohli byť medníky urobené z plástov iba s panenským dielom. A plásty s panenským dielom budú zas na budúcu jar priam raketovým štartérom pre včelstvá počas ich rozširovania vo včasnej jari.
Košnica má výšku asi 45 cm a priemer asi 35 cm. Už naši dedovia odpozorovali, že naša včela vytvára hniezo s priemerom asi 30 cm, a hroznový strapec včiel je v hniezde vysoký tiež asi 30 cm, čo je približne 6 - 8 rámikov JU alebo C. A táto "guľa" sa pohybuje v úli do strán aj smerom nahor aj nadol. Na obrázku je to názorne vidieť. Je to plást z úľa Warre cez dva nadstavky, čo je približne veľkosť košnice. 
Druhý obrázok znázorňuje príbeh keď zvalíme košnicu nabok a vznikne v úli priestor pre plodisko našej miery B. Takto sploštená guľa sa bude v úli pohybovať tiež všetkými smermi, ale nikdy nebude väčšia ako v tej starodávnej Luneburgskej košnici.
Keď včelár začne v ležane rozširovať úľový priestor, tak sa aj hniezdo včelstva bude presúvať v smere zväčšovania priestoru. Tak isto bude včelstvo reagovať pri rozširovaní úľového priestoru smerom nahor vo vertikálnych úľoch.
Vo všetkých prípadoch však vo včelstve platí, že tá "guľa" v hniezde nikdy nebude väčšia ako jej pôvodný priemer 30 cm. Pri presune z jedného miesta na druhé zanechá na pôvodnom stanovišti zaviečkovaný plod, ktorý po narodení mladých včiel uvoľní priestor pre med.
Kto tento biologický proces v živote včelstva má odpozorovaný, ten nemusí čakať úspech od zázračných, a zároveň pracných nízkych rámikov, ani sa nádejať, že kombinované úľové zostavy mu zabezpečia vyššie výnosy medu. S viacnadstavkovou technológiou včelárenia sa dá úspešne včeláriť aj v nadstavkoch velkosti Luneburgskej košnice. Takže nadstavky B aj JU a ich úľové zostavy len s jednou výškou rámika, vyhovujú pri viacnadstavkovom včelárení predovšetkým včelstvu a včelárovi určite tiež.
Ak majú včely snahu rojiť sa, tak majú malý úľový priestor na plynulý pohyb plodového telesa, teda na rast včelstva. V žiadnom prípade nemám snahu niekoho poučovať, len konštatujem, že včelár radšej bezohľadne rozreže v superorganizme včelstva jeho maternicu na dve polovice a urobí odloženec, z čoho sa včelstvo po takomto bezohľadnom chirurgickom zásahu musí zotavovať niekoľko týždňov, ako by mal plodovému telesu včelstva umožniť pohyb v dvoch košniciach umiestnených nad sebou alebo vedľa seba. Áno, viacnadstavkovo včeláriť, to je ťažšie, lebo tam treba trochu práce, vytrvalosti a obetavosti. A predstavivosti, aby včelár dokázal včelám simulovať pohyb plodového telesa v akokoľvek usporiadanom, viacnadstavkovom, úľovom systéme. Ak mám urobiť odloženec, tak radšej z vyrojeného včelstva.
Mňa učili, že mám čakať na znášku a až vtedy môžem rozširovať úľový priestor jednou alebo dvoma medzistienkami. V takom prípade sa mi zvyčajne stalo, že včely zaniesli plodisko nektárom a peľom a v úli som mal len polovičný počet včiel, pretože včelstvo nemalo kde plodovať. Preto dnes poskytujem včelstvám na plodovanie v čase kvitnutia vŕb dva nadstavky JU, aby nebola potlačená aktivita matky v kladení vajíčok a harmónia v plodisku. Jarný rozvoj včelstva je predovšetkým o harmónii v plodisku úľa. V prírode včely naplnia dutinu stromu a väčšinou trvá päť rokov kým vytvoria potrebné hniezdo a postavia dostatočný počet plástov. Už v stredoveku, v roku 1579, napísal Nikol Jakobiho príbeh, v ktorom hovorí, že včelári musia čakať päť rokov, aby zožali prvú úrodu medu z kláta. V dnešnej dobe očakávame všetci medobranie už v druhom roku. Takže namiesto toho, aby mali včelstvá v úli plásty dlhé ako noha, dávame im stavať každoročne viacej plástov, aby mali kde chovať plod a ukladať nektár. Len vtedy zostane plodové hniezdo kompaktné, matka bude mať dostatok priestoru na kladenie vajíčok v špirále a včelstvá sa budú menej rojiť. Keď sú včely v dobrej nálade, potom využijú dokonale každú znášku.






Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára