O mne

Moja fotka

Poslaním môjho blogu je oboznámiť návštevníkov s jedným z najpozoruhodnejších úľov francúzskeho včelára Roger Delona, ktorý poznáme ako Alpský úľ. Včeláriť v tomto úli je v skutočnosti novostarý spôsob včelárenia. Je to včelia retrofarma používajúca metódu ošetrovania včelstiev s jednoduchou technológiou trámikového úľového systému. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa modernejšia ako pri iných známych formách včelárenia. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Užite si so mnou moje poznanie, keď som sa učil a rástol ako prírodný včelár. 

piatok 29. mája 2015

Zima v máji, med je v háji?

Poslaním včiel je opeľovanie poľnohospodárskych plodín aj nepotravinárskych kvetín a rastlín. Pritom včely produkujú med ako zdroj ich potravy. Šľachtenie európskych včiel nám umožňuje chovať včelstvá, ktoré dorábajú prebytok medových zásob aj pre nás, pre ľudí.
Poľnohospodár, teda aj včelár, je jediný človek v našej ekonomike, ktorý si musí všetko kúpiť v maloobchode, predáva všetky svoje produkty do veľkoobchodnej siete, a je systémom nútený tak platiť náklady a zabezpečovať zisk malým aj veľkým.
Keď na dolniakoch majú včely medníky zaplnené repkovým medom a včelári si tam robia starosti s jednodňovým ochladením, tak horniaci na Orave musia byť spokojní s dennými teplotami 12-15°C. U nás ráno včely sedia v úli do desiatej hodiny pretože nočné teploty sa pohybujú niekde nad bodom mrazu. Málo je v Jasenovej takých príjemných rán kedy po teplej noci včely štartujú z úľov už od piatej rannej hodiny.
Keď nám mocná príroda dopraje niekoľko teplých a slnečných jarných dní, tak nachádzam v tráve pred úľmi veľké množstvo napadaných včiel. Ležia tam všetky nehybne, niektoré sa ešte malátne obracajú z boka na bok. Objemné obnôžky peľu na ich nohách svedčia o ťažkom náklade, s ktorým sa ponáhľali do rodného úľa. Osud im však nedoprial, aby s chlebom pre svoju rodinu bezpečne docestovali až domov. Zomreli tesne pred letáčom úľa po ťažko vykonanej práci jediného jarného opeľovača poľnohospodárskych kultúr, aby ľudia mohli mať každý deň bohato prestretý jedálenský stôl vo svojich domácnostiach.
Z mojich detských čias a tínedžerských rokov si pamätám ako naši otcovia spoločne začínali poľné práce v jeden deň. Pestovali jednotne jednotlivé plodiny v tej ktorej lokalite chotára, aby ich v jednu hodinu počas roka ošetrovali a nerobili si navzájom škodu. Vedeli sa dohodnúť na spoločnom postupe, dokonca na konkrétnom dni kedy začnú orať, siať obilie, sadiť okopaniny, opravovať poľné cesty, prenášať baču so salašom, zvážať úrodu, a tak ďalej.
Dnes sa kovoroľníci nedokážu dohodnúť na ničom. Pracovné povinnosti u zamestnávateľa každého kovoroľníka nútia ošetrovať svoje záhumienky a záhrady vtedy, keď im to pracovné voľno v hlavnom zamestnaní dovolí. Jeden sadí zemiaky v pondelok a druhý zas o pár dní neskoršie, v sobotu. Pretože sme rok po roku pohodlnejší, bez chémie sa dnes poľnohospodárske plodiny "nedajú" dopestovať. Jeden ošetruje chemickým postrekom dopoludnia a druhý popoludní. Každý jarný slnečný deň je tomu tak. Trvá to aj desať dní po sebe. Nevedia sa kovoroľníci dohodnúť na spoločnom postupe. Akosi nectia tradície svojich otcov. Preto včeličky robotnice zomierajú pred dverami svojho rodiska. Preto mnohé z úľov zimu neprežijú. Často zabúdame na skutočnosť, že bez včiel by nebolo bohatej úrody na poliach a nebol by ani dopestovanými potravinami bohato prestretý stôl v našich domácnostiach.
V prvorepublikovej literatúre som sa stretol s včelárskymi otázkami o plodisku včelstva od Jozefa Chouru, správcu školy vo Veľkej, čo je pod Vysokými Tatrami, tiež od Jána Horského, učiteľa včelárstva z Olomouca a pána Kuntzscha z Nemecka. Tí páni v dvadsiatych rokoch minulého storočia vysvetľovali značné straty včelstiev, ktoré sa vtedy pripisovali používaniu nevhodných úľov. Spoločne tvrdili, že zlý úľ neexistuje, a včelstvo nezahynie, keď včelár ponechá včelstvu nerušený medový pancier. Kto odoberie včelstvu všetky zásoby a nahradí ich len poskromne kŕmením, taká metóda práce pri včelárení má za následok hladovanie a choroby včelstva, po ktorých včelári nachádzajú prázdne úle bez včiel.
I v najhornatejšom kúte dobre včely prezimujú keď ich nezabíja chémia, keď môžu lietavky doniesť do úľa dostatok zásob, ktoré potrebujú vo včasnej jari na chov nového potomstva. 




3 komentáre:

  1. Veľmi pekne napísané. A máš pravdu, že tie rána na Orave sú veľmi chladné. Včielky preto musia čakať. Dnes sú ráno len 3 stupne. Pá.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Pekný článok a v nadpise môj verš :)

    OdpovedaťOdstrániť