Alebo od dutiny k slovenskému klátu. Klát je dutý kmeň stromu s poklopom a stabilizačnými výstuhami, aby sa včelie dielo nezrútilo. Je to pôvodná a najprirodzenejšia forma včelieho obydlia. Vo východnej Európe dnes prekvapuje chov včelstva v klátoch a košoch rezistenciou včiel proti varroáze.
Každý z nás, kto sa chce venovať prírodnému včeláreniu, by mal začínať v konvenčných národných úľoch, v ktorých použije rámiky (nie trámiky) na stavbu prírodného diela. A ak sa nebude vo svojich začiatkoch zaťažovať priemyselnými metódami včelárenia, tak sa takto začínajúci prírodný včelár naučí udržať postupy okolo vedenia včelstiev pod kontrolou a zároveň umožní svojim včielkam budovať ich vlastný plást s veľkosťou buniek podľa ich momentálnej potreby, čo má pre včely prvoradý význam. A keď si včelár uvedomí ako to funguje tam vonku vo vynikajúcom úľovom stojane so štýlom a pôdorysom slovenského dlabáka, potom môže vymeniť rámiky za trámiky a úspešne viesť svoje včelstvá prirodzeným spôsobom ich života v celoročnom cykle.
Dr. Ján Gašperík postavil v roku 1929, na základe jeho skúseností z pamätnej zimy 1928/29, úľ, ktorý pomenoval "Slovák". Bol to úľ nadstavkový, prístupný zhora. Jeho všetky štyri steny a povala boli zo slamy. V plodisku bolo 9 rámikov 31 cm širokých a 60 cm vysokých. Medník sa kládol nad plodisko a bol polovičný. Letáč bol 20 cm od podlahy.
Dnes sa s rešpektom usmievam nad myšlienkou, že tento úľ mal byť vo svojej dobe návratom k prírode, k dutým stromom, k pôvodným slovenským klátom a dlabákom, lenže v prevedení slamenom a s rozoberateľným dielom, tak ako to vyžadoval duch a pokrok vtedajšej modernej doby. My, Slováci, môžme byť právom hrdí na naše dlabáky, lebo ony sú našou slovenskou špecialitou.
Vnútorný pôdorys úľa Slovák má rozmer 33x33 cm a plodiskový nadstavok je vysoký 61 cm. Nadstavok medníka je vysoký 30,5 cm.
Dnes sa s rešpektom usmievam nad myšlienkou, že tento úľ mal byť vo svojej dobe návratom k prírode, k dutým stromom, k pôvodným slovenským klátom a dlabákom, lenže v prevedení slamenom a s rozoberateľným dielom, tak ako to vyžadoval duch a pokrok vtedajšej modernej doby. My, Slováci, môžme byť právom hrdí na naše dlabáky, lebo ony sú našou slovenskou špecialitou.
Vnútorný pôdorys úľa Slovák má rozmer 33x33 cm a plodiskový nadstavok je vysoký 61 cm. Nadstavok medníka je vysoký 30,5 cm.
Včelári tej doby hovorili o Dadantových priestranných úľoch, že sú to panské letoviská bez kúrenia. Mnohí sa presvedčili, že v žiadnom úli nezimujú včely tak dobre, neprichádzajú do sily tak rýchlo, ako v kláte - v úli s úzkovysokými rámikmi. V kláte včely v každej ročnej dobe obsadajú všetky plásty, vypĺňajú priestor úľa aj slabšie včelstvá. Hniezdo netreba rozširovať a tým aj ochladzovať. Včely neprechádzajú z rámika na rámik do strany, nemajú prázdny priestor okolo ich hniezda, ako to býva v dnešných moderných konvenčných úľoch, kde prázdny priestor je zväčša chladný. Roj má tvar brady. Včelstvo v úli s dlhými rámikmi nemôže hniezdo vyhriať tak, ako sa to deje v kláte s úzkovysokými rámikmi. Presvedčil som sa, že aj moje úle Warre majú všetky výhody slovenského kláta.
Keď včelstvo v plodisku kláta natoľko zosilnie pred hlavnou znáškou, že môžem vziať matku, vtedy jeden rámik aj so včelami, kde sa práve nachádza matka, prenesiem do nového prázdneho kláta, vložím tam ešte dva rámiky so zásobami, zmetiem ešte trochu mladých včiel a ostatnú časť úľa vyplním prázdnymi rámikmi. V pôvodnom úli doplním tiež prázdne rámiky namiesto tých odobratých. Včely, pretože zostali bez matky, tam postavia matečníky, ktoré po desiatich dňoch vylámem až na jeden, aby si z neho vychovali mladú matku. V odloženci zas včelstvo ďalej ploduje a postaví nové dielo. Po medobraní mám v zásobe matku, môžem tieto dve včelstvá spojiť alebo jedno z nich ponechať ako zásobné do jari.
Takýto úľ má výhody kláta, včelár menej starostí a roboty tiež, nepotrebujem rozširovať alebo zužovať hniezdo, ľahšie môžem prehliadnuť úľ a robiť medobranie, a nad hniezdom vysokého rámika bude mať včelstvo toľko medu, že i v tej najtuhšej zime vydrží.
Plod leží v tých najlepšie vetraných častiach úľa, teda blízko letáča, a zásoby zas v tých najvzdialenejších miestach od letáča. Táto pravidelnosť zostáva aj v čase zimovania včelstva, kedy včelstvo neploduje, kedy namiesto plodu sedí v mieste hniezda zimný chumáč včiel. Zimný chumáč včiel sa v úzkovysokom slovenskom kláte ťahá smerom nahor za zásobami. V súlade s veľkosťou úľového priestoru v slovenskom kláte môžem predpokladať, že asi 56% plástovej plochy v plodisku je pre plod a 44% pre zásoby. Keď má slovenský klát 9 rámikov 31x60 cm, tak v tomto prípade má hniezdo na jar 2 krycie plásty a 7 s plodom rôzneho veku a rozmerov. Plocha plodu totiž na krajných plástoch predstavuje asi 50% z rámika, v tých ďalších, ktoré sa blížia ku stredu plodiska asi 75%, a v tých v strede plodiska do 80% plodu. To predstavuje z celoplástovej plochy asi 5 plástov s plodom a 4 so zásobami. V takto usporiadanom plodisku jedna dobrá matka dedinského miestneho nešľachteného plemena položí denne asi 1500 vajíčok. Počas 21 dňovej periody vývinu plodu potrebuje matka asi 30000 buniek na zakladenie. Z toho sa dá ľahko odvodiť, že deväťrámikový slovenský klát s plochou plásta 18 dm2 vyhovuje požiadavke zdravého vývinu včelstva. Podľa praxe našich dedov boli určené veľkosti rámikov v dnešných konvenčných úľoch. Ležan s nízkoširokým plodiskom má mať vnútornú mieru rámika 40x20 cm, a stojan s úzkovysokým plodiskom má mať vnútornú mieru rámika 25x30 cm. Je síce pravda, že pre pokročilú jar a leto je ľahostajné ako plásty v úli visia, avšak v zimnom období a vo včasnej jari, kedy sa pohybuje zimný chumáč včiel za zásobami, je táto požiadavka na rozmer a usporiadanie rámikov zásadná. Každý úľ s nízkoširokými rámikmi v nadstavku (dnešné NN úle), ktoré sa kladú vertikálne na seba, je ležanom, pretože plodisko v takto usporiadanom úli má tvar sploštenej elipsy, je teda včelami budované v nadstavku na ležato. V stojanoch, v úľoch s úzkovysokými rámikmi, akým je aj slovenský klát, dôležitá vec je tá, aby rámiky od podlahy až po povalu plodiska boli celoplošne včelami stavané, teda bez včelej medzery medzi poschodiami. Trámikový a polorámikový systém v úli Warre zabezpečuje premostenie dvoch poschodí plodiska tohoto vertikálne deleného úľa a biologicky je teda opodstatnený.
Takýto úľ má výhody kláta, včelár menej starostí a roboty tiež, nepotrebujem rozširovať alebo zužovať hniezdo, ľahšie môžem prehliadnuť úľ a robiť medobranie, a nad hniezdom vysokého rámika bude mať včelstvo toľko medu, že i v tej najtuhšej zime vydrží.
Plod leží v tých najlepšie vetraných častiach úľa, teda blízko letáča, a zásoby zas v tých najvzdialenejších miestach od letáča. Táto pravidelnosť zostáva aj v čase zimovania včelstva, kedy včelstvo neploduje, kedy namiesto plodu sedí v mieste hniezda zimný chumáč včiel. Zimný chumáč včiel sa v úzkovysokom slovenskom kláte ťahá smerom nahor za zásobami. V súlade s veľkosťou úľového priestoru v slovenskom kláte môžem predpokladať, že asi 56% plástovej plochy v plodisku je pre plod a 44% pre zásoby. Keď má slovenský klát 9 rámikov 31x60 cm, tak v tomto prípade má hniezdo na jar 2 krycie plásty a 7 s plodom rôzneho veku a rozmerov. Plocha plodu totiž na krajných plástoch predstavuje asi 50% z rámika, v tých ďalších, ktoré sa blížia ku stredu plodiska asi 75%, a v tých v strede plodiska do 80% plodu. To predstavuje z celoplástovej plochy asi 5 plástov s plodom a 4 so zásobami. V takto usporiadanom plodisku jedna dobrá matka dedinského miestneho nešľachteného plemena položí denne asi 1500 vajíčok. Počas 21 dňovej periody vývinu plodu potrebuje matka asi 30000 buniek na zakladenie. Z toho sa dá ľahko odvodiť, že deväťrámikový slovenský klát s plochou plásta 18 dm2 vyhovuje požiadavke zdravého vývinu včelstva. Podľa praxe našich dedov boli určené veľkosti rámikov v dnešných konvenčných úľoch. Ležan s nízkoširokým plodiskom má mať vnútornú mieru rámika 40x20 cm, a stojan s úzkovysokým plodiskom má mať vnútornú mieru rámika 25x30 cm. Je síce pravda, že pre pokročilú jar a leto je ľahostajné ako plásty v úli visia, avšak v zimnom období a vo včasnej jari, kedy sa pohybuje zimný chumáč včiel za zásobami, je táto požiadavka na rozmer a usporiadanie rámikov zásadná. Každý úľ s nízkoširokými rámikmi v nadstavku (dnešné NN úle), ktoré sa kladú vertikálne na seba, je ležanom, pretože plodisko v takto usporiadanom úli má tvar sploštenej elipsy, je teda včelami budované v nadstavku na ležato. V stojanoch, v úľoch s úzkovysokými rámikmi, akým je aj slovenský klát, dôležitá vec je tá, aby rámiky od podlahy až po povalu plodiska boli celoplošne včelami stavané, teda bez včelej medzery medzi poschodiami. Trámikový a polorámikový systém v úli Warre zabezpečuje premostenie dvoch poschodí plodiska tohoto vertikálne deleného úľa a biologicky je teda opodstatnený.
V čom sa má dnes včeláriť, aby bolo včelárenie lacnejšie, s výnosnými čistými produktmi ťaženými od včiel a predovšetkým zdravšie pre včely: v úzkovysokých stojanoch, akým je slovenský klát, alebo v širokonízkych ležanoch, akými sú dnešné konvenčné NN úle s množstvom nadstavkov položených na seba? Je pravda, že starootcovské košiarenie a klátenie je včelárstvom lacnejším ako úľové, ale je prevádzkovania schopné a výnosné hlavne tam, kde prirodzené životné prostredie pre včelu je ľudskou kultúrou čo najmenej dotknuté, teda v kraji s dlhotrvajúcou a neskorou znáškou. Kde ale poľnohospodárstvo a lesníctvo rýchlo napreduje, obmedzuje alebo úplne zmení pôvodný zdroj znášky, tam je jediným východiskom včelárenie v úľoch konvenčných. Možnosti medového trhu dnes od včelára požadujú, aby okrem kvalitného medu z medometu, ponúkal svojej klientele aj med získavaný z prírodného včelieho diela precedením, čiže starodávnym spôsobom oddelenia medu od vosku.
Keď sa úľ skladá z odoberateľného zasieťovaného dna s pevnou podlahou a lomeným letáčom, z celistvého plodiska, z ľahko odoberateľného medníka, z voľnej povaly s otvorom na kŕmenie, keď úľ vyhovie biologickým požiadavkám včelstva, je včelárenie radosťou a výnosným koníčkom. Len jednoduchosť treba začleniť do včelárových postupov v úli, čo je nielen na hmotný prospech pre včelára, ale aj včelstva. Popri najväčšom výdobytku vo včelárení, rozoberateľnom diele, môže prírodný včelár splniť všetky hlavné požiadavky dnešného včelárskeho sveta, ktoré sú potrebné k zabezpečeniu zisku, výnosu zo včelárstva a zdravia včelstiev.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára