Mám odskúšaný BeeVital HiveClean. Má účinnosť ako Avartín. V tohtoročnej sezóne bol v našej dedine klieštik bohato rozmnožený. Dvom včelárom padli v auguste a septembri, na včelnici a v kočovnom voze, 3-4 včelstvá z dvadsiatich, a ďalším dvom včelárom s dvoma rodinami zostali vo včelíne prázdne úle. Tie moje divovčielky, chvalabohu, sezónu prežili v zdraví všetky. BeeVitalom som ošetril včelstvá len po poslednom medobraní, pretože okrem citrónovej šťavy obsahuje kyselinu mravčiu aj šťaveľovú. Myslím si, že akýmkoľvek syntetickým spôsobom ošetrovať včelstvá proti klieštikovi na jar, a v sezóne do slnovratu, nemá žiadne opodstatnenie. V období rastu včelstiev sa zameriavam na biologické metódy znižovania počtu jedincov klieštika. Tento rok som BeeVitalom včelstvá odľahčil od klieštika 3. augusta a za 6 dní celkom spadlo v ôsmich rodinách od 20 do 220 roztočov. Trojtýždňovú kúru včelstiev som začal 29. augusta, a do 21. septembra bol celkový spád na jedno včelstvo asi 1800 klieštikov. Posledný, tretíkrát, som robil BeeVitalom kontrolu stavu roztočov Varroa vo včelstvách 13. októbra a za 24 hodín spadlo od 0 do 2 jedincov Varroa, pričom v ďalších troch dňoch už nespadol ani jeden kus. V jednom včelstve však spadlo za dva dni cez 300 klieštikov, ale v tretí deň som už nenašiel na podložke ani jeden kus. To len dokazuje, že októbrové kontrolne ošetrenie včelstiev proti roztočom Varroa je rovnako dôležité, ako júlové odľahčenie, či septembrová trojtýždňová kúra. Ošetrovanie BeeVitalom je jednoduché, pohodlné, rýchle, účinné, voči včelám šetrné, a ja som spokojný.
Minulý týždeň dotiahol kočujúci včelár, F.M. zo Spolku v Dolnom Kubíne, do našej dediny dva kočovné vozy s pätdesiatpäť úľmi a postavil ich na pozemku v užívaní poľnohospodárskeho družstva, za zemiakárňou. Premiestnil ich z lokality, v ktorej vraj tri mesiace bola uzátvora. Z jeho rozprávania viem, že koncom augusta mal zakŕmených všetkých 55 rodín. Lieči kyselinou mravčou. V polovici septembra mu vraj lietalo už len 25 klátov, vo zvyšných tridsiatich úľoch zostali len rámiky so zásobami. Keď v tých 25. rodinách, ktoré mu zostali, zapálil avartín, tak klieštiky spadnúté na podložku sa údajne nedali spočítať. Je nás v dedine šesť včelárov a máme dohromady ani nie toľko včelstiev ako ten kočovník. Desaťročia liečime včely spoločne, v jednom termíne, každý z nás používa rôzne druhy liečiv a zdravotná situácia v našich včelstvách je za celé to obdobie relatívne bezpečná. Doposiaľ sme nemali taký hromadný pád včelstiev na premnoženého klieštika, ako sa vyskytol u toho jediného kočovníka.
Kladiem si otázky: 1. Ako je to možné, že včelárovi s tak chorými včelstvami bol vydaný kočovný preukaz na celý kalendárny rok?
2. Prečo ten kočovný preukaz platí ešte v októbri? Za kvetmi ktorej plodiny sa na Orave kočuje v chladných októbrových dňoch a nociach s už zazimovanými včelstvami? Keď som pred rokmi kočoval, tak platnosť kočovného preukazu končila v auguste, po znáške zo slnečnice.
3. Prečo ten Spolkový kočovník bez zábran premiestnil koncom októbra tak silne napadnuté včelstvá z jednej dediny do druhej bez akéhokoľvek veterinárneho povolenia? Keby som si ja išiel teraz kúpiť jeden odloženec so včelami do susednej obce a doviezol by som ho domov, musím mať na to súhlas od veterinára. Zákony pre každého neplatia?
4. Prečo sa funkcionári včelárskych organizácií = spolupracujúci s veterinármi, tak nezodpovedne stavajú k riešeniu zdravotnej otázky vo včelstvách, ako v tomto konkrétnom prípade? To si tými 5,-€, ktoré dostanú od štátu za každé "prehliadnuté" včelstvo + peniaze od včelára za prehliadky na vydanie kočovného preukazu, vylepšujú svoj rodinný rozpočet? Prečo nedáte tých 5,-€ radšej včelárovi?
Tých otázok je ešte veľa, ale na ne by tento blog nestačil. Bez sociálnych istôt včelára nemôže fungovať demokracia v spolkoch. Som slobodný neorganizovaný hobbista. Neriešim nejakých 5,- €, ale zdravotnú situáciu včelstiev áno. Ako je možné, že včelár premiestňuje nemalé množstvo úľov z jednej dediny (s údajov jeho slov po troch mesiacoch zrušeným uzáverom) do druhej s tak klieštikom zamorenými včelstvami? Bez veterinárneho povolenia, koncom októbra iba na kočovný preukaz! A k tomu ešte tie táraniny kovovčelárov, že klieštika a choroby rozširujú drobní včelári, ktorí vraj nevedia ošetrovať svoje včelstvá. Podľa zákona, keď budem chcieť premiestniť moje včely zo záhrady na dolnom konci dediny, do záhrady na hornom konci obce, musím o tom upovedomiť veterinárov. Kočujúci včelári si môžu robiť čo sa im zachce?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára