Grécky úľ z hliny, konského trusu a srvátky

"O chov včiel musí mať vlastne maximálny záujem každý človek, pretože na chove včiel závisí v ľudskom živote skutočne  viac, ako si človek myslí." Tento citát sa stal kľúčom pre nadšencov s maximálnym záujmom o prírodu a prirodzený chov včiel, z Občianskeho združenia Priatelia Sophie a Organic Well, s.r.o. v Michalovciach, ktorí zorganizovali v dňoch 30.apríla až 3.mája 2011 pracovný seminár na pomoc našim včelám. Keď pred rokom navštívil Ralf  Rößner náš kraj, všimol si, že v ňom máme málo včiel. Tak sme sa dohodli, že aj počas nášho ďalšieho stretnutia urobíme niečo praktické a že nás naučí vyrobiť úľ, ktorý je optimálny pre návrat včiel. Keďže nedostatok včiel je vážnym problémom pre celé ľudstvo – k výrobe takéhoto úľa pre vašu záhradu pozvali organizátori podujatia predovšetkým mladých ľudí.

Každý  účastník pracovného seminára mal možnosť vyrobiť si vlastný včelí úľ. Počas voľnejšej časti seminára, bol pre každého vytvorený dostatočne veľký priestor  na prípadné dokončenie svojho výrobku, na otázky a odpovede z oblasti života včiel, biodynamického poľnohospodárstva.... kde mali všetci možnosť objavovať ďalšie krásne tajomstvá súvisiace s prežívaním vzácnych chvíľ pri včielkach.

Účastníkom pracovného seminára bol aj Michal zo Zvolena, ktorý mi v elektronickej pošte napísal: "Som veľmi rád, že som našiel Váš blog o včelárení z ktorého je cítiť Váš záujem o včielky ako také a nie o výnosy zo včelárenia. Dlhšiu dobu ma lákalo prírodné včelárenie ale nevedel som odkiaľ začať, kde ako človek, ktorý nevie o včelách nič, mám spraviť prvý krok. A stalo sa. Pred mesiacom som sa zúčastnil seminára stavania včelieho úľa z hliny a konského trusu, ktorý viedol Ralf Rosner z Nemecka, človek s hlbokým pohľadom do tajomstiev prírody a človeka, ktorý vo mne zasial hlbokú túžbu dozvedieť sa o včeľom kráľovstve viac. Odvtedy neprestajne hľadám informácie o prírodnom včelárení, kde sa dá a som rád, že aj na Slovensku som našiel kvalitné, pre mňa obohacujúce informácie na vašom blogu. Už sa len pustiť do včelárenia a nielen teoretizovať."


Pamätám si z detstva, kedy moja maminka zatierala diery vo fasáde drevenej sýpky  hlinou, ktorú miešala so sečkou a kravským trusom. Kone sme na gazdovstve nemali, len kravy. Takú údržbu robila každý rok, pretože hlina na stene sýpky časom pod vplyvom slnečných lúčov popraskala. Keď omietka z hliny uschla, omazala steny sýpky beláskou. To je prášková farba rozmiešaná v rozriedenom vápne.
Výroba hlineného úľa oživila moje spomienky na detstvo. Preto návod na výrobu úľa z hliny je skôr o skúsenosti nie o pomeroch jednotlivých zložiek, pretože ingrediencie môžu byť od miesta k miestu rozdielne. Pre začiatočníkov sa pokúsil Michal popísať pracovný postup:
Nazbierame konský hnoj a vysušíme. Po vysušení hnoj ručne rozdrobíme na malé kúsky. Zalejeme vodou a snažíme sa hnoj ešte viac rozmelniť. Vody by malo byť toľko, aby po stlačení hnoja v dlani, vytieklo pár kvapiek vody. Potom pridáme íl, najlepšie na jemno preosiaty. Pridávame íl a miešame dovtedy, kým sa z hliny dá vytvarovať šúľok a nerozpadáva sa (hlina drží tvar). Po namiešaní vytvarujeme z hliny postupne úľ na pripravenú konštrukciu z vŕbového prútia (Dávame na seba vrstvy cca 4cm vysoké, 3cm hrubé. Vrstvy musia postupne schnúť aby sa nezborili – cca v 1/3 úľa si teda dáme pauzu na preschnutie). Po dokončení necháme úle v chládku vyschnúť.  Keď sa vám podarí namiešať hlinu s väčším obsahom ílu, tak pri schnutí úle popraskajú. To ale nie je problém lebo sa praskliny dajú veľmi pekne opraviť, problém je, že úľ je potom dosť ťažký. Konský hnoj obsahuje veľa trávy a slamy, čo po vyschnutí dáva úľom „ľahkosť“. Keď je úľ už takmer vyschnutý, ale má ešte svoju vlhkosť, nanesieme finálnu ochrannú vrstvu, ktorú si pripravíme zmiešaním hlinky (dá sa kúpiť aj v stavebninách) so srvátkou. Hmotu nanášame na úľ štetcom. Náter opakujeme 2x v roku, úle tak dokážu odolávať poveternostným vplyvom mnoho rokov.
Teší ma, že sa Michal dopracoval k takému ušľachtilému hobby, že chce investovať svoj voľný čas do spolužitia so včielkami a zároveň vie využiť šancu a zúžitkovať poznatky z pracovného seminára pri hľadaní svojho štýlu prírodného včelárenia. Veľa šťastia!