Roj utečenec

V pondelok sa vyrojilo jedno moje včelstvo. Bol to prvák a dosť silný, pretože sadol na konár v dvoch strapcoch. To znamená, že so starou matkou vyleteli aj mladé matky. Roj po opustení úľa zamieril k blízkemu jaseňu a usadil sa na jeho vrchovci vo výške asi dvadsať metrov nad zemou. Z tak vysokého stanovišťa sa roj nedá striasť, preto som sa s ním hneď rozlúčil. Roju sa však nechcelo pokračovať v ceste. Prieskumníčky obzerali tri dni aj prázdny úľ na mojej včelnici, ale nerozhodli sa pre takéto nové obydlie. Keď na piaty deň, v piatok, po jednom daždivom dni s lejakom a dvoch veterných dňoch roj stále visel v dvoch strapcoch vo vysokej korune jaseňa, myslel som si, že už zomrie hladom. Nestalo sa a v piatok pred poludním sa pobral smerom do polí za dedinou. Išiel som ho aj hľadať, ale v mnou predpokladaných miestach, kde by sa mohol usadiť, som ho nenašiel.

Kamarát Dušan sa rozhodol oživiť v starom ovocnom sade, starý, už pár rokov nepoužívaný včelien. Poupratoval v ňom, vyčistil staré úle, upravil okolie, pokosil burinu a odviezol železný šrot do zberu. Niečo som mu pomohol aj ja. Len včely bolo treba niekde zadovážiť. Otvorili sme letáče na dvoch úľoch, do ktorých sme dali rámiky s medzistienkami. Posledných desať dní sme každý deň chodili pozerať či sa do pripravených úľov nenasťahoval roj. Ani v piatok večer ešte neboli v pripravených úľoch nasťahované včely a to som predpokladal, že ten môj roj utečenec, ktorý sa rozdelil na dva strapce a v piatok sa pobral putovať ďalej, že sa do prázdnych úľov vo včeliene nasťahuje.
V sobotu pred poľudním mi naradovaný Dušan prišiel oznámiť, že do jedného pripraveného úľa určite priletel roj, pretože je na letáči rušný život včiel. Išiel som s Dušanom do včeliena a presvedčil som sa, že má pravdu. Pozrel som do plodiska. Je to veľký roj, obsadá uličky na všetkých deviatich rámikoch. 

Po vykonanej prehliadke sme sa pobrali domov naobedovať. Keď sme zatvárali na včeliene dvere, objavil sa nad strechou tej krásnej starej stavby medzi starými jabloňami a slivkami ďalší roj. Prilietal, presnejšie povedané vznášal sa v povetrí s jemným bzučaním, rozprestretý ako lietajúci koberec. Krúžil nad strechou včeliena a včielky začali pomaly klesať nižšie ako tisícky vrtuľníkov. Pristávali na  stene aj letáči vyhliadnutého úľa a kľudne, s rozvahou a istotou začali vchádzať do nového bydliska. Úžasné divadlo. Úžasné aj preto, že ten môj roj, vlastne dva roje utečence, na šiesty deň docestovali tam, kde sme si to s priateľom Dušanom želali. Je to fajn, že ďalší starý včelien ožil. Nech sa im teda na novom stanovišti darí.

Naklonený TBH

Pri pohľade na fotku mednej kravy, nakloneného TBH v štýle Anastásia, by to mohol byť dobrý variant KTBH so stranou rovnostranného trojuholníka a so sklonom úľa 33 stupňov. Včelstvo by sa dalo rozširovať vertikálne. Pri zachovaní výhod HTBH mohli by sa včielky so včelárom rozhodnúť, ktorým smerom sa budú pohybovať v priebehu ročných období. Mám pokušenie postaviť jeden taký úľ. Úžasná vec na sibírskom úli Anastásia je pomerne veľmi dlhá štrbina letáča. Aj napriek tomu to včelám neprekáža počas nízkych teplôt ruskej zimy. Podobná situácia ako v prípade našich úľov s horným letáčom alebo očkom. Vidím v tomto úli možnosť lepšieho riešenia ako vo vertikálnych úľoch. Kondenzácia vody v hornej časti úľa v zime môže stekať po stenách úľa a nie po plástoch na nižších schodíkoch. Plásty budú menej poprepletané a bude s nimi jednoduchšia manipulácia ako vo vertikálnom úli, a to smerom hore aj dolu. Môže to byť dobrý variant KTBH pre tých prírodných včelárov, ktorí majú pocit, že včelstvo v ich lokalite treba rozširovať po jednom trámiku vertikálnym pohybom.

Železo, doplnok stravy včelstiev

S cieľom získať dostatočný počet zdravých včelstiev som vždy otvorený pre nové prístupy v ich ošetrovaní. Našiel som stránku, http://www.science-in-water.com/us/bees/administering-iron.html na ktorej sú zverejnené výsledky pokusov s podávaním železa včelám v sirupe. Železo stimuluje spád roztočov. Podávaním železa, ako doplnok stravy včelám, včelár nemusí robiť ďalšie opatrenia na boj proti roztočom Varroa. Pokusy boli robené v Holandsku v roku 2011 a 2012 v Belgicku, vo Francúzsku a USA v roku 2012. Železo sa zmieša s roztokom cukru a podáva včielám v rôznom čase od polovice júla do polovice novembra. Najlepšie výsledky boli dosiahnuté, keď bolo železo podávané v septembri. V mojej lokalite, na severnom Slovensku, pripadá do úvahy august. Môžete si na uvádzanej stránke prečítať výskumnú správu z experimentov v rokoch 2011/2012.

Myslím si, že prírodní včelári majú primeraný pohľad na zdravie včiel a ja osobne liečim včely len ak je to nutné. Za posledných desať sezón som liečil trikrát. Nepropagujem moje postupy, pretože tie sú každú sezónu iné. Túto sezónu uvažujem o prevýchove mojich divovčielok na ferrovčielky. Dať pár lyžíc medového alebo cukrového sirupu s doplnkom železa včelám v lete je určite menej rušivé a menej agresívne ako kyselina mravčia alebo kyselina šťaveľová. Keď budem dopĺňať zimné zásoby včelám, určite krmivo rozpustím v odvare zo žihľavy, ktorá je tou správnou bylinou s obsahom železa. Žihľavový čaj má okrem železa tiež ďalšie dôležité doplnky. Železo nie je jediná vec, ktorá je potrebná na budovanie silnej imunity. Aby boli včelstvá zdravé, musia byť silné a mať biologicky rozmanitú stravu, čo nie je pre ne ľahké zabezpečiť z potravinových zdrojov ošetrovaných jedovatými pesticídmi. Ešte v pôdohospodárstve potrvá veľmi dlho situácia kým bude naše prostredie vyliečené. Dovtedy musia byť aktívni prírodní včelári, musia vytvárať priateľské zóny včelárov vo svojej lokalite, inšpirovať susedov, aby urobili to isté ako to robíte vy. V otrávenom prostredí nemôžu prosperovať včely bez liečby.

Pohánkový med je veľmi bohatý na železo. Naši poľnohospodári sa však vyhýbajú pestovaniu pohánky. Pritom pohánka je vynikajúce zelené hnojivo. Pohánkový med by určite prospieval včelám v neskorej sezóne. Čiže, podobne, ako citrónová šťava a jablkový ocot v skorej jari.

http://www.science-in-water.com/us/bees/webshop/private.html

Ferro-Bee ® je nástroj pro včelaře. Ferro-Bee ® se rozpustí v cukrovém sirupu a podává se včelstvu v období mezi sběrem medu a zimním krmení. Ferro-Bee ® múze být také přidáno do zimního krmení. Obohacení stravy včelstva železem pomáhá předcházet zimní úmrtnosti včel a povzbuzuje včely k vyší aktivitě. Při použití Ferro-Bee ® již nemusíme včelstva ošetrovat proti varroáze.

Pomenujeme ulice v obci

Obecný úrad v Jasenovej dáva možnosť všetkým občanom obce komunikovať so zastupiteľstvom tým najjednoduchším spôsobom našej modernej doby, cez internet. Som rád, že sa aj ja môžem podieľať na spolupráci s obcou v súvisiacich oblastiach, akou je aj diskusia k historickému aktu pomenovania jednotlivých ulíc v našej obci. Využívam zázračnú moc internetu počas tejto verejnej konferencie, kde máme možnosť premýšľať spoločne nad očakávanými zmenami, ktoré sú súčasťou podávania oficiálnych návrhov spoločenstva občanov a obecného úradu. 

Ten poslanecký návrh na pomenovanie úlíc v obci je celkom v pohode. Dá sa s prevažnou väčšinou na názvy ulíc súhlasiť. Navrhujem však vypustiť názov Ulica Ctiboha Zocha, pretože jeho pôsobenie v obci v rokoch meruôsmich pripomína pamätná tabuľa na miestnej fare, a popri kostole treba ulicu pomenovať Ulica Jána Vávru, ktorý je z dnešného pohľadu éry kompjuterov významnejšia osobnosť našej obce. Je jasenovským rodákom, zakladateľ elektrotechnickej fakulty terajšej Technickej univerzity v Bratislave, zaslúži si, aby táto ulica bola pomenovaná po ňom z rodiny Vávrovcov, pretože ich família dlhodobo venovala pozornosť aj jasenovskému cirkevnému zboru. Jeho hra na chrámovom organe v nejednu nedeľu potešila každú dušu v jasenovskom kostolíku.

Podobne, nemá význam pomenovať ulicu po Štefanovi Krčméry, pretože túto etapu slovenskej histórie si môže každý pripomenúť v historickej časti jasenovského cintorína. Doporučujem ju pomenovať ako ulicu Slovenského národného povstania, pretože generácia našich otcov a dedov sa v hojnom počte podieľala na protifašistickom odboji a ulica s názvom SNP by pripomínala pamiatku jednoduchých občanov našej dediny, ktorí prežili svoju mladosť v nemeckých koncentrákoch, pracovných táboroch a vojnových frontoch Európy v Taliansku, vo Francúzsku, na ruskom fronte, skrývali sa v Chrasti pod Haťami aj v Žrielach pod Chočom a tiež utekali z nemeckého zajatia. Vojnovej generácii pospolitého jasenovské ralníka aj bezzemka určite patrí úcta a prejav vďaky, hoci len v tom krátkom názve Ulica SNP.

S úctou ku vyznávaným hodnotám všetkých občanov, aby náš svet bol lepší. ★☭

Tradícia alebo luxus?

Prvý roj v sezóne 2013

Včera sa vyrojilo kamarátovo včelstvo a dnes sa vyrojilo prvé moje včelstvo v tejto sezóne. Tušil som, že tomu bude tak, pretože už pred trinástimi dňami prestalo stavať nové dielo. Je to celkom slušný roj. Hneď som ho aj nasypal do pripraveného úľa, takže 13 minút po vyrojení už býva na novej adrese č. 13. V rojovnici zostalo zopár zablúdených včiel, tak som ich vytriasol zo súdka pred úľ. O dva dni mu nalejem prvý sirup. Vždy to robím tak. Obsadá sedem uličiek v úli čechoslovák. Úľ som vybavil rámikmi, samozrejme bez medzistienok, ale s úzkovysokými latkami. Včielky si musia postaviť prirodzené dielo, aby pokračovali na prírodných bunkách. Moje včely sú už malé, bola by to škoda, osadiť ich na medzistienky. Mimochodom, prechod na malé bunky trval mojim včelám tri sezóny.

Z malých buniek sa rodia malé včely a že štýl včelárenia na prírodnom diele významne ovplyvňuje znižovanie počtu roztočov Varroa vo včelstve, o tom ma včielky každú sezónu presviedčajú viac a viac. Prežívajú už desať sezón. Samozrejme, že aj s mojou pomocou. 

Vyrojené včelstvo treba otvoriť a odstrániť rojové matečníky. Ak sú matečníky už otvorené, to je znakom toho, že s vyrojenými včelami odleteli aj mladé matky a roj sedel na viacerých konárikoch, čo je dobre, pretože roj má možnosť vybrať si z väčšieho počtu matiek, tú najlepšiu. Dnes sa mi stalo, že dve hodiny po osadení roja do úľa, zbadal som v tráve pred vyrojeným úľom klbko siedmich včiel a medzi nimi, samozrejme, mladú matku. Neodletela s rojom. Dal som ju na letáč k osadanému roju a hneď vbehla do úľa. Možno si včielky vyberú práve túto.  

Dá sa predpokladať, že vo vyrojenom včelstve niektorá z mladých matiek zostala. Pre každý prípad treba vo vyrojenom včelstve nechať jeden matečník, najlepšie ten najkrajší.

Vyrojené rojové matečníky môžme použiť na ďalšie zúžitkovanie. Môžeme ich zaškôlkovať do klietok a počkať na vyliahnutie matiek.  Môžeme ich darovať kamarátom. Ak chceme rozšíriť počet včelstiev, môžeme ihneď vyrojené včelstvo rozdeliť na niekoľko častí, urobiť tak odložence a do každého odloženca pridať po dva matečníky. Kto sa rád zabáva s oplodniačikmi, môže ich pridať do nich a neskôr použiť na výmenu matiek. Všetko to záleží od zámerov včelára.

A včielok sa nebojte. Vždy choďte ku úľom v dobrej nálade, bez akýchkoľvek emócií, priateľsky a vždy musíte dopredu uvážlivo vedieť, čo chcete vo včelách robiť. Ony hneď vycítia každé vaše rozrušenie. A to aj vaše pocity veľkej radosti. Včely nikdy neublížia, pokiaľ im neubližujeme my, ony len bránia svoj úľ.