Stránky Würzburgskej univerzity mám preklikané už niekoľko rokov. Okrem mnohých dôležitých výskumov zo života včiel je tam aj informácia týkajúca sa jednotlivých fakúlt. Hovorí sa tam, že mať na školskom dvore aspoň jeden trámikový úľ, ponúka študentom možnosť niečo aktívne skúmať naviac a tým sa učiť vedecky analyticky myslieť. Pre biológa sú bunky na včelom pláste maternicou včelieho superorganizmu. Pre matematika slúžia ako štatistický základ pre vyjadrenie ich geometrického obsahu a grafického tvaru. Ale sociológovia (etológia), teológovia (historické aspekty), ekonómovia (optimalizačné modely), fyzik (bionika) alebo chemik (veda o materiáloch), všetci môžu skúmať život včiel a ich voskové dielo ako materiál efektívne využívaný včelami. Včely sú sympatický hmyz a veľa ľudí sa o ne zaujíma. Na živote včelstva sa dajú ideálne pozorovať také vlastnosti, ako je adaptácia, komunikácia, rovnováha a spätná väzba. Všelstvá sú superorganizmy, ktoré jedinečným spôsobom spracovávajú a využívajú informácie.
Včely, ako opeľovače, majú nezastupiteľnú úlohu pri udržovaní diverzity divoko rastúcich rastlín i pri poľnohospodárskej produkcii. V postupoch pri mojom prírodnom včelárení využívam rozmanitosť informácií rôznych výskumov, čím vyjadrujem úctu dôležitej úlohe prírodných vied dneška pre budúcnosť Včely medonosnej. Včelárenie na prírodnom diele, v trámikových úľoch, pre každého otvára bránu k poznaniu života včiel. K poznaniu tajomstiev jediného hmyzu, ktorý je najdôležitejší pre nás ľudí. V trámikových úľoch, s pozorovacím okienkom v zadnej stene, sa ocitnete uprostred úľa, kde môžete včely pozorovať zblízka a ešte bez rizika, že dostanete žihadlo.
Celý včelársky svet skúma voskové dielo včiel ako materiál efektívne využívaný včelami, pretože v úli, vo včelom superorganizme, nikdy nie je príliš horúco, ani príliš zima. Už dávno, pred výskumom pána Tautza z Würzburgskej univerzity, včelári poznali, že teplota vo včelom chumáči klesá od jeho stredu smerom von všetkými smermi a na jeho okraji sa pohybuje v hodnotách niekde nad 20°C. Šírenie tepla v úľovom priestore a jeho ochladzovanie popísal pred päťdesiatimi rokmi Martin Lindauer, pričom jeho riešenia objasňujú efektívny pohyb vlhkého vzduchu organizovaného včelami priamo v uličkách medzi plástami alebo pred dverami úľa na letáči. Je to len jedna časť skladačky množstva informácií o dlhodobom udržaní stálej teploty v úli, pretože samotná drevená, kamenná, slamená, hlinená, či iná konštrukcia úľa je tiež súčasťou tela včelieho superorganizmu. Niekoľko desaťročná práca Tautzových študentov, ich profesorov a v priamom prenose verejnosťou kontrolované ich prebiehajúce inovatívne a progresívne projekty, ktoré sa v oblasti vedy zaoberajú problematikou ekológie a udržateľnosti, je dôležitým zdrojom inšpirácie pre každého včelára pri získavaní vlastných argumentov, podložených aspoň pozorovaním na svojej včelnici. 
Tautzove výskuny dokumentujú, že teplota plástu, v ktorom sa plodové teleso nachádza, je viditeľná pod telami včiel, pohybuje sa v oranžovej zóne, čo zodpovedá 36°C. Väčšina včiel v uličke je farebne v modrej zóne, čo zodpovedá teplote nad 30°C. Ale pohybujúce sa oranžové body včiel v uličke, svietiace prázdne bunky a ostatné poskladané farebné handričky dokumentujú, že včely vyhrievajú plodový plást cez steny a viečka buniek, a nevyhrievajú uličku, v ktorej by včelami zohrievaný vzduch ohrieval plást s plodom. Pritom, prezentácia za sklom je len ukážkou pre verejnosť. Pán Tautz tam nedal zábery na celý úľ termokamerou v zime. Na takých záberoch aj za drevenou stenou úľa vidieť rozloženie teploty v celom chumáči a v uličkách. Mal som možnosť sledovať úle mojich včiel cez termokameru. Myslím, že pán Tautz dokazuje dôležitosť stálej teploty pre zdravý vývoj plodu, keď teplotné diferencie v rámci plodového telesa sú minimálne, do 1°C. Tá diferencia 1°C v dodávaní stálej teploty plodu rozhoduje aj o tom, či sa robotnica narodí o deň skôr alebo neskôr. A zvýšením hustoty prirodzených buniek robotníc získa včelstvo vyššiu stálu teplotu oproti plástu s veľkými bunkami.
Teplo zvyšuje inteligenciu včiel. V chladnejšom prostredí odchované včely boli menej učenlivé než tie, čo sa zakuklené pod viečkom vyhrievali pri 34 alebo 36 stupňoch. Vedci teda uzatvárajú, že vo vývoji tohoto hmyzu je zrejme istá kritická fáza, počas ktorej sa jeho nervový systém správne vyvinie len pri dostatočnej teplote. Domnievajú sa dokonca, že včely teplo vždy odstupňujú podľa toho, či treba viac robotníčok na jednoduchšie práce v úli, alebo bystrejších na činnosť v teréne. Dosial sa za rozdielnym stupňom schopností včiel hľadala len ich genetická výbava. A ako je to vôbec s inteligenciou včiel? Napriek ich zarážajúcej schopnosti učiť sa je jednotlivá včela v porovnaní s cicavcom alebo vtákom poriadne hlúpy tvor. Roj ako celok však funguje inteligentne a nanajvýš flexibilne. Počítačoví odborníci sa preto veľmi zaujímajú o túto ich emergentnú inteligenciu, pred očami im už nepoletujú včely, ale malé a cenovo výhodné roboty, schopné ako skupina pôsobiť inteligentne, napríklad pri nasadení v kozme.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára