Čím menej o technických pomôckach premýšľam, tým lepší som včelár? Keď zomrie posledný strom a posledná ryba bude chytená v poslednej otrávenej rieke, až potom si uvedomíme, že peniaze nemožno jesť. Ak skupina kovovčelárov považuje technické riešenia pri ošetrovaní včelstiev za prvoradé, skupina prírodných včelárov sa snaží vyhnúť remeselným postupom vo vedení včelstiev. Oba tábory majú svojich "desatoro" a chcú podľa nich žiť. Pri všetkej úcte si dovolím tvrdiť, že súčasná úroveň všeobecne uznávaných praktík vo včelárstve sa nachádza už v nebezpečnej oblasti, pretože včely bez pomoci človeka nedokážu na včelnici prežiť. Pokiaľ ide o rozdiely v postojoch, tak preberať filozofiu prírodného včelárenia do praxe je nevyhnutné, pretože druhá strana neponúka žiadne iné nové riešenia.
Dnes som prehodil plodiskové nadstavky. |
Kočovanie so včelstvami je tiež významným technickým prvkom pre Varroa reguláciu včelstiev. Včely potrebujú rozmanitosť potravy. Dnešné chotáre na vidieku neposkytujú pestrú zložku výdatných znášok z ohnice, ďateliny, viky, strniskových miešaniek a iných poľnohospodárskych kultúr, ako tomu bolo v minulosti. Trávnaté lúky poľnohospodári kosia pred ich rozkvitnutím. Iba les poskytne včelám pestro prestretý stôl hojnosti. Veľké množstvo kvetín a peľu je dôležité pre zdravie včiel. Technológia kočovania zabezpečuje včelám nové zdroje prirodzenej potravy v čase znáškových prestávok, ktorú včelár nemusí nahrádzať cukrom. Včelstvá nehladujú a v plodisku majú stále dostatok medových zásob. Význam má premiestniť včelstvá hoci aj o jeden kilometer vo vašom chotári.
Včely sú jedným z najlepšie preštudovaného hmyzu na svete. Analýzy dokazujú, že včely sú dnes tiež sužované modernými chorobami: je to vírus, ktorý deformuje krídla včiel, sú to tiež rôzne hubovité ochorenia. Tieto patogény vidím ako príčinu hromadných úmrtí včelstiev. Pre mňa je úžasné úsilie narastajúceho počtu včelárov, ktorí vo fórach zakladajú a rozvíjajú vlákna s témami o prirodzenom živote včiel. Niektorí ustálení včelári totiž nevedomky odvracajú pozornosť od skutočných príčin ochorení včiel, a tými sú syntetické prípravky a organické kyseliny používané vo včelárskych technológách, ktoré ničia všetku, pre včely užitočnú a potrebnú faunu a flóru v úli. Ich názory vlastne ani nie sú prekvapujúce keď sa pohybujú v organizáciách včelárov, ktoré im všetko "zabezpečujú" a takéto vodenie na povrázku vyhovuje ich pohodliu.
Johann Thur, v roku 1946 napísal o dôležitosti zachovania celistvosti hniezda pre zdravie včiel a ich produkciu. Upozorňoval, že plodisko v rámikoch je otvorené na všetkých stranách a teplo je z neho odvádzané prievanom v uličkách medzi rámikmi a stenou úľa. Tento názor je podporovaný súčasným výskumom, ktorý dokazuje, že včely sú schopné reguláciou teploty v úli zabiť patogénov. Celý úľ dostane horúčku. Hypertermiu využívajú japonské včely na zabíjanie sršňov. Útočníka zoberú do klbka, v klbku zvýšia teplotu na štyridsaťdva stupňov Celzia a po minúte je sršeň mŕtvy. Teplotný rozdiel medzi životom a smrťou lariev, kukly a roztočov Varroa destruktor je iba 1 až 1,5 stupňa Celzia. Limit pre ošetrenie plodu termickou metódou je 42 až 43 Celziových stupňov počas dvoch hodín a to by v plodisku včely mohli dosiahnuť len s ťažkosťami. Nové pokusy len potvrdili tridsať rokov staré zistenie: producentky medu strávia len asi tretinu pracovného dňa vyhľadávaním nektáru. Zvyšok dňa strávia v úli, kde zdanlivo vôbec nemajú čo robiť. Lozia po prázdnych komôrkach, ostávajú v nich istý čas. Oddychujú tam, spia? Na otázku odpovedali až termokamery umožňujúce sledovať meniacu sa telesnú teplotu včiel. Už dávno je známe, že svoj domov vykurujú asi na 35 stupňov. Až termokamery ukázali, že úľ je akoby z rôznofarebných handričiek pozošívaný koberec poskladaný z teplejších a chladnejších miest. Najteplejšie sú pritom body, kde je práve zdanlivo úplne nečinná včela. Jej priemerná telesná teplota je 41, v niektorých prípadoch až 43 stupňov Celzia, čo už by povedzme človek neprežil. Analýza prekúrených bodov ukázala, že rozhorúčené včely sú v susedstve komôrok s larvami a kuklami a všetko je priestorovo usporiadané tak, aby sa komôrke s potomstvom dostávalo rovnomerne zvýšenej temperatúry. Zdrojom tepelnej energie robotníčok je pritom ich letové svalstvo mihajú krídlami blízko pri tele, na mieste lietajú. Pretože je to pre ne nanajvýš vyčerpávajúca robota, najneskôr po pätnástich, dvadsiatich minútach ich vystrieda ďalšia vykurovačka. Niektoré z nich sa navyše pritláčajú hruďou na voskový poklop komôrky s larvou, aby jej dodali ešte viac tepla. Pritom sa vedci domnievajú, že včely sú vybavené teplotnými senzormi, ktoré ich upozorňujú, kde treba prikúriť, a že larvy zasa vysielajú chemické signály, ak je im chladno. V tomto poznaní spočíva význam malých buniek na prirodzenej voskovej stavbe včelieho diela, na ktorom sa robotnice rodia skôr a skracujú klieštikovi čas na párenie dalších samičiek.
Varroaregulácia zootechnicko-chovateľskými metódami po letnom slnovrate je sťažená preto, že klieštik napáda plod i dospelé včely. Robenie zmetencov s následným ošetrením včiel termickou metódou je len polovica úspechu. Pri termickom ošetrení tridsať rokov starou metódou sa zmetú včely do drôteného valca s okami priemeru 2x3,5 mm, valec sa vloží do debničky, v ktorej sa udržuje teplota 45 až 49 stupňov Celzia. Celá procedúra trvá 15 minút. Tepelné ošetrenie plodu dnešnými technickými pomôckami trvá dve hodiny. Matku treba pred ošetrením zo včelstva vybrať a vložiť späť až po skončení varroaregulácie hypertermickou metódou.
Prajem vám príjemnú zábavu pri montáži cenovo dostupného zariadenia pre hypertermiu. Vývoj plodných samičiek roztoča Varroa najlepšie prebieha pri udržovaní teploty v plodovom hniezde medzi 32 až 36 stupňov Celzia. Pri zvýšení teploty nad 36 stupňov Celzia počet plodných samičiek Varroa rýchlo klesá z dôvodu tepelného stresu. Apis cerana, prirodzený hostiteľ roztočov Varroa v Ázii, reguluje teplotu v plodisku pre priaznivý vývoj mlade na 37,5 až 38,5 stupňa Celzia, čo je už teplota nepriaznivá pre vývoj roztočov, preto okrem hygienických návykov je súčasťou prirodzenej odolnosti týchto včiel považovaná zvýšená teplota v plodisku včelstva. Táto "hitzenmetóda" je naozaj dobrým znamením pre včelára, ktorý chce vyskúšať všetko sám a vyvodiť z pokusu vlastné nevedecké závery.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára