Šľachtenie v prírodnom včelárení

Za posledných stopäťdesiat rokov je včelárstvo orientované na maximálne zisky, čoho výsledkom sú prešľachtené včely s nedostatkom vitality včelstiev. Včelstiev, v chove ktorých vo všeobecnosti zaznamenávame úhyny, ktoré v modernom toxickom poľnohospodárskom systéme nedokážu prežiť bez užívania drog. Pri mojom včelárení v úľoch s uzavretými rámikmi som sa presvedčil, že naše vymyslené metódy sú nevyvážené alebo pre včely zle prispôsobené, a cesta späť do rovnováhy, stability, odolnosti a zdravia včelstiev môže viesť cez včelárenie na prírodnom diele. Prax mnohých včelárov vo svete svedčí o tom, že odolnejšie včelstvá môžeme získať prirodzeným výberom v udržateľných chovoch. Prírodné včelárenie je chovom so šľachtiteľským cieľom, kedy včelstvo najlepšie prežíva s geneticky rozmanitou populáciou. To znamená, že matka sa pári s 15. až 20. trúdmi, čím sa do úľa dostane komplexný genetický fond včelnice. Všeobecné zásady ekologického poľnohospodárstva sú vo vzťahu k ekologickému chovu včiel veľmi všeobecné a sú iba odporúčaním, ktoré sú vo včelárstve využívané v osobitných právnych predpisoch, ktoré podporujú konvenčné šľachtiteľské metódy a komerčné chovateľské ciele.

Princípy a prax prírodného včelárenia požadujú od nás zmenu myslenia a zvýšenú snahu pochopiť nutnosť sytému udržateľného včelárenia. Včelárstvo orientované na prirodzený život včiel sa orientuje na výber odolných včelstiev z vlastného lokálneho chovu a je možné ho definovať ako nazeranie do genetického inžinierstva svojou vlastnou cestou. Vzhľadom k týmto špecifickým črtám prírodného včelárenia, nemôže ono byť dnes považované za všeobecne známe, čo si vyžaduje nutnosť neustále sa vracať k niektorým základným faktom o biológii včelstva.

Prirodzenou cestou rozmnožovania včelstiev je rojenie. V procese rojenia sa včelstvo rozdelí nezávisle a organicky, kedy stará matka odchádza za rojom z úľa až s poslednými včelami a zvyšok včelstva s mladými liahnucimi sa matkami zostáva na starých plástoch so zanechanými zásobami medu.

V 19.storočí objavený umelý chov matiek zmenil postupy vo včelárskych technológiách. Umelý chov matiek dáva včelárovi príležitosť, bez ohľadu na prírodné javy vo včelstve, kedykoľvek a odkiaľkoľvek odobrať plemenný materiál na chov veľkého množstva matiek toho istého pôvodu. Včelárom ovplyvňované zásahy do života včelstiev nechajú matky rozvíjať sa vo včelstve v obmedzenom časovom úseku a vyradia mladšie ako štyri roky staré matky z procesu ich prirodzeného životného cyklu. V modernom komerčnom včelárení sa stalo zvykom vo včelstve vymeniť matku každý rok. Toto opatrenie zabezpečuje včelstvu večnú mladosť a včelárovi maximálny výnos medu. Reprodukčný proces včelstiev rojením včelár nahradil tvorbou odložencov z niekoľkých plástov plodu, ku ktorým pridá umelo odchovanú matku. Nové včelstvá sú tvorené montážou, ktorá neberie do úvahy prirodzený rytmus života vo včelstve.

Včelári s viacnadstavkovou úľovou zostavou sú s umelým chovom matiek a tvorbou odložencov nadšení, pretože im tento postup zabezpečuje zisky z predaja matiek aj odložencov a bez každoročného posilňovania svojich produkčných včelstiev odložencami s matkami nulového veku by ich medné výnosy bez tohoto spôsob včelárenia nepriniesli úspech. Táto metodika používaná vo včelárskych postupoch posledných sto rokov, priniesla vo včelárstve dneška veľké zdravotné problémy včelám, pretože sily organického pôvodu vo včelstve boli mechanizované a boli značne narušené blízke vzťahy medzi matkou a včelami, ako keď tieto určuje samotná príroda. Krátkodobé motívy maximalizovať zisky zo včelárenia ovplyvnili životaschopnosť včelstiev natoľko, že v posledných desaťročiach včely nemôžu prežiť bez trvalého užívania drog.

Včely sa stali závislé na ľudskej starostlivosti. Pre ich trvalé spolužitie s človekom má definícia jeho chovateľských cieľov veľký význam. Dnes je jediným kritériom výberu maximalizácia ziskov na úkor zdravej vitality včelstva. Vitalitu treba chápať ako schopnosť včelstva stavať svoj organizmus s pomocou vlastných matiek niekoľko generácií. Prírodné včelárenie je ekvivalentom pôvodného prejavu života včiel. K vitalite patrí schopnosť včelstva obsadiť primerane veľký úľový priestor a jeho úsilím postaviť si vlastné voskové dielo. Preto včelárenie na prirodzenom diele ponúka tie najlepšie vodítka na zabezpečenie vitality včelstva. Pre včelára je dôležitým kritériom ľahká manipulácia so včelstvami. To znamená, že včely nemajú byť vyrušované častým rozoberaním. Potom budú včely pokojné a tiché, keď včelár pri starostlivosti o ne v úli potrebné opatrenie vykonáva. Aby im nová perspektíva umožňovala dosahovať výnosy medu na vysokej úrovni, prírodné včelárenie je logickým vývojom výberu v kultúre včelárenia na základe najnovších poznatkov z biológie včiel.