O mne

Moja fotka

Poslaním môjho blogu je oboznámiť návštevníkov s jedným z najpozoruhodnejších úľov francúzskeho včelára Roger Delona, ktorý poznáme ako Alpský úľ. Včeláriť v tomto úli je v skutočnosti novostarý spôsob včelárenia. Je to včelia retrofarma používajúca metódu ošetrovania včelstiev s jednoduchou technológiou trámikového úľového systému. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa modernejšia ako pri iných známych formách včelárenia. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Užite si so mnou moje poznanie, keď som sa učil a rástol ako prírodný včelár. 

utorok 12. apríla 2011

Roj neuletí!?

Mám rád ruské včelárske stránky, pretože tam nachádzam množstvo inšpirácií, ktoré môžem využiť v mojom prírodnom včelárení. Na mnohých z týchto stránok včelári tvrdia, že roj neuletí bez dovolenia včelára, že nesadne vysoko do koruny stromu, ak mu to včelár nedovolí. Tú istú skúsenosť má aj môj ruský priateľ.
Včelár vie sluchom odpozorovať rojovú náladu vo včelstve, no pre včelára je ťažké pozorovaním správania sa včelstva zistiť, kedy roj vyletí z úľa, ktorý deň a hodinu to bude. Ja osobne som odpozoroval, že roje v záhrade zvyknú sadnúť na ten istý strom, dokonca aj na ten istý konár. Akoby ich na to miesto lákala zvláštna vôňa. Vetvička, na ktorú roj sadne, určite uschne. Z podobného zistenia vychádza aj metóda ruských včelárov na ovládanie včiel, ktoré sa práve roja. Včelárovi stačí v priestoroch včelnice, alebo kočovného stanovišťa, postaviť trojnožku z dvojmetrových konárov, ktorá pripomína trojbokú pyramídu. Na vrchol takto pripraveného rojochyta treba zavesiť plátenú prikrývku, stiahnutú z povaly hociktorého úľa, ktorá je zatmelená propolisom. Teplé lúče slnka zohrejú propolis v textýlii a jeho vôňa sa bude šíriť po celej včelnici. Priláka rojace sa včely svojou arómou. Všetci včelári, ktorí túto metódu vyskúšali, jednotne tvrdia, že roj vždy bude sadať na túto konštrukciu a nie na konáre stromov. Druhá skupina včelárov zas píše, že roj v ich záhrade nikdy nesadol na dosku natretú propolisom. Prikrývku s usadeným rojom stačí zvesiť z trojnožky a striasť z nej včely do pripraveného úľa. Podľa veľkosti včelnice je vhodné pred úľmi, v koridore letu včiel, postaviť v čase rojenia primeraný počet rojochytov. Vo filozofii môjho spôsobu jednoduchého ošetrovania včelstiev je to výborná vychytávka. Určite ju v tohtoročnej včelárskej sezóne vyskúšam.
Kliknutím na fotografie ich zväčšíte.


Prečo ten výkričník s otáznikom na začiatku? Včelstvo, ktoré sa rojí, na trojnožku prilákate, keď prikrývku zatmelenú propolisom natriete syntetickým feromónom matky. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára