O mne

Moja fotka

Poslaním môjho blogu je oboznámiť návštevníkov s jedným z najpozoruhodnejších úľov francúzskeho včelára Roger Delona, ktorý poznáme ako Alpský úľ. Včeláriť v tomto úli je v skutočnosti novostarý spôsob včelárenia. Je to včelia retrofarma používajúca metódu ošetrovania včelstiev s jednoduchou technológiou trámikového úľového systému. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa modernejšia ako pri iných známych formách včelárenia. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Užite si so mnou moje poznanie, keď som sa učil a rástol ako prírodný včelár. 

piatok 24. septembra 2010

Dnes sme tlačili kapustu.

Do tradičnej slovenskej kuchyne patrí kapusta a kapustnica. Údené mäso v luteránskej rodine si veľmi dobre rozumie práve s kapustou a kapustnicou na Hody. Tak sa u nás medzi sedliakmi odjakživa hovorí vianočným sviatkom. Výborne však chutí počas celého zimného obdobia. Nezabúdajme, že podobne ako máme konzumovať liečivý med z regiónu v ktorom žijeme, tak isto máme čerpať vitamíny z ovocia a zeleniny, ktorú vypestovala manželka s pomocou Hospodina, a samozrejme aj s tou našou, na záhradke. Čo by to boli za Vianoce bez kapustnice? Dnes sme u nás tlačili kapustu. Pravdaže ekologickú a tradičnou technológiou. Nastrúhanú kapustu najskôr v pribúdajúcich vrstvách vo vandlíku posolím. Tam pustí vodu a po prekladaní do súdka sa potom ľahšie tlačí. Na dno súdka dám pár koliesok cvikle, čerstvý koreň chrenu, rozkrojím jednu cibuľu a tri strúčiky cesnaku, k tomu priložím tri čerstvé jabĺčka, niekoľko zrniek nového korenia, pár bobkových listov a posypem rascou. Zmes domácich voňavých korenín potom pridávam až po hrdlo súdka po každom preložení pribúdajúcich vrstiev tlačenej kapusty. Vytlačenú slanú vodu z čerstvej kapusty postupne pohárom črpkám, len po dokončení práce nechám v súdku toľko vody, aby natlačená kapusta bola v nej ponorená. Kapustu pritisnem porcelánovým tanierikom, ktorý zaťažím skalkou. Nakoniec nalejem vodu do priekopy okolo hrdla súdka, ponorím do nej vrchnák aby bolo počuť bublanie pri kvasení kapusty a súdok postavím do miestnosti s príjemnou teplotou pivnice.  Robil som to tento rok sám. Vždy sme ju tlačili s manželkou spoločne, ja som strúhal kapustu, nosil som ju do súdkov a ona tlačila v jednom súdku ľavou nohou a v druhom kamennáku pravou. Túto jeseň sa moja sestra len pozerala a manželka fotografovala ako tancujem okolo súdka ja. Obidve sa pritom dobre zabávali pri káve so sušienkami a smiali sa priamo od srdca môjmu vylepšenému technologickému postupu. Mal som iba jediného pomocníka, pastovacie šťuchadlo, s ľudovým názvom topárka z dbanky na mútenie mlieka pri výrobe masla, ktoré používam na pastovanie medu.
Pripájam z tohoto príjemného rodinného stretnutia pri tlačení kapusty niekoľko fotografií.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára