Názory včelárov na otázku výhodnosti malých buniek sú veľmi polarizované. Skúsenosti ukazujú, že niečo nie je v poriadku s moderným včelárstvom orientovaným na prírodu. Zmenou veľkosti buniek sa skutočne dosiahne zdravé, produktívne včelstvo, ktorému sa darí bez klasickej liečby. Význam veľkosti buniek je veľký krok správnym smerom. Ale to je len jeden krok a ten nestačí. Ošetrenie kyselinou mravčou spôsobuje vo včelstve obrovský stres a ten tiež neprispieva ku zdraviu organizmu včelstva. Malobunkové včelárenie s medzistienkami 4,9 mm naďalej používa množstvo zaužívaných rušivých praktík, ktoré tak negatívne ovplyvňujú zdravie kolónie. S takouto technológiou je to naďalej len konvenčné, komerčné včelárstvo s rovnakými prioritami a zameraním na finančný prospech, ale s inou veľkosťou buniek. Klieštika sa nikdy nezbavíme. Môžeme však jeho spád minimalizovať prechodom na prírodné včelárenie. To znamená, nepoužívať medzistienky 5,4 - 4,9 mm, ale orientovať včelstvá na prirodzenú stavbu diela 4,6 - 4,9 mm. Vylúčiť doplnkové kŕmenie s cukrom a osvojiť si technológiu včelárenia s mednou komorou. Za predpokladu, že kŕmenie je potrebné, tak potom zásoby doplniť len v nutnom množstve. Včelstvá nevyrušovať zvedavým prehliadaním a otvoriť ich len dvakrát ročne, pri jarnom rozšírení a pri letnom medobraní. Treba sa naučiť včeláriť v súlade s prírodou, sledovať život na letáči, čítať počas celého roka z podložky, a do úľa nazerať len cez povalovú fóliu a okno v stene úľa. Tak to robili aj naši dedovia. Malé bunky, to je dobrý, čistý krok správnym smerom. Len intenzívne snahy na obchodné zameranie aj v bežných menších včelárstvach vyvolávajú problémy s neklesajúcim spádom klieštika, a to aj v čistejšom prostredí prírodného včelárenia. Včelstvá v brtiach lesných stromov stále prežívajú, rozmnožujú sa, znášajú nektár, spolunažívajú s klieštikom bez kyseliny mravčej a bez avartínu.
Ing.Milan Kresák, vo svojom článku, "Ontogenetický vývoj včely medonosnej", v roku 1963 píše, že zárodok včely matky, robotnice i trúda sa vyvíja pri priaznivej teplote, t.j. pri 34-35 stupňoch Celzia tri dni. Ak je teplota nižšia, vývoj zárodku sa predlžuje. Na konci zárodočného vývoja po pretrhnutí obalových blán sa z neho liahne larva. Ďalej uvádza, že vcelku trvá vývoj pri matke 16, pri včele robotnici 21 a pri trúdovi 24 dní. Píše, že čas vývoja môže sa približne o jeden deň skrátiť pri optimálnych vývojových - najmä tepelných podmienkach alebo predĺžiť, ak za vývoja plodu nebolo v úli potrebné teplo.
Vo svete je veľa protichodných štúdií o roztočoch Varroa. Všeobecný poznatok však dokazuje, že V-roztoče dávajú prednosť väčším larvám v bunkách. Je to pravdepodobne preto, že väčšia larva produkuje silnejšiu vôňu, ktorá ženie roztočov k reprodukčnému procesu do týchto buniek. Klieštik nevie, ktorá bunka je trubčia a ktorá robotničia. Čím silnejší pach, tým istejšia zábezpeka väčšej reprodukcie. Táto myšlienka naznačuje, že V-roztoče sú poháňané do reprodukčného procesu predovšetkým pachovými impulzmi. Možno práve umelo zväčšená robotníčia bunka na 5,4 mm je príčinou, že sa klieštikovi tak darí úspešne parazitovať na európskej včele, ktorá je najrozšírenejšia vo svete.
Vo včelárskej literatúre sa uvádza, že za optimálnych tepelných podmienok sa robotnica rodí v 21. deň po položení oplodneného vajíčka. Môže to byť aj neskoršie, ale aj skôr. Teda, za priaznivých teplotných podmienok to môže byť aj za 19 a 1/2 dňa od položenia vajíčka. Priaznivé teplotné podmienky sú v úli v čase máj - august.
Aký veľký rozdiel je medzi prírodnými a "normálnymi" bunkami?
Majte na pamäti, že "normálne" bunky majú 5,4 mm a prírodné bunky od 4,6 mm do 5.0 mm.
Objem buniek podľa Baudoux:
Šírka bunky a objem
5.555 mm 301 mm 3
5.375 mm 277 mm 3
5.210 mm 256 mm 3
5.060 mm 237 mm 3
4.925 mm 222 mm 3
4.805 mm 206 mm 3
4.700 mm 192 mm 3
Publikované ABC XYZ z Bee Culture 1945 vydanie č. 126
Z uvedeného sa dá predpokladať, je to aj dokázané, že v malej bunke sa larve dostáva oveľa viac tepla ako v bunke veľkej, preto sa robotnica môže prehrýzť spod viečka aj 24 hodín skôr ako sa narodí robotnica z veľkej bunky. Táto skutočnosť spôsobí, že sa ďalšie V-samičky nebudú páriť, nie sú dospelé, pretože tento proces prebieha len pod viečkom.
Medzistienky s malými bunkami a prírodné bunky, sú dostatočným dôvodom pre mnohých včelárov vo svete na to, ako udržateľne včeláriť s klieštikom bez liečby včelstiev.
Upozorňujem, že nikde nehovorím, že v menšej bunke je vyššia teplota. Píšem, že larve v menšej bunke sa dostáva viac tepla, čiže teplota v tejto bunke je stabilnejšia, nekolíše a takáto teplota vývoj včely nepredlžuje, ale skracuje. François Huber v roku 1791 odpozoroval, že včela robotnica sa rodí na 20. deň po položení oplodneného vajíčka do bunky 4,9 mm. Vtedy ešte o umelých bunkách 5,4 mm nechyrovali. Teda, za priaznivých teplotných podmienok sa môže robotnica v prirodzenom diele narodiť po 18 a 1/2 dňoch od položenia vajíčka. Dnes to tvrdí aj Michael Bush, tiež to tak pozoruje na Kranskej včele, on dlhodobo včelári s prírodnými bunkami a bez liečby.
Na Slovensku sme so zdravotným stavom včelstiev na tom určite lepšie ako v západných krajinách. Tam včelári kočujú s 2000 - 3000 včelstvami celú sezónu a langstrothovou priemyselnou technológiou včelárenia vyžmýkajú zo včelstiev maximum. Niet sa čo čudovať, že pri takomto menežovaní včelstvo ako ucelený organizmus nemá čas na regeneráciu síl svojich oslabených orgánov. Dôsledkom je oslabenie organizmu včelstva ako celku a neschopnosť odolávať chorobám a parazitom. Nebezpečné choroby, hnilobu plodu a americkú hnilobu plodu bežne liečia terramycinom zmiešaným s práškovým cukrom a včelária ďalej. Každoročná čo najväčšia obnova diela v plodisku by bola pre nich stratou na čase aj na mednom výnose, preto je úplne bežné aj desať ročné používanie tých istých plástov. A Varroa obľubuje staré dielo! Tam choroby včiel nerozširujú drobní hobbisti, ale profesionálni včelári. Tiež som kočoval, ale po jarnej nárazovej znáške z agáta som sa tri týždne venoval včelstvám a "liečil" som ich zo stresu z cesty aby boli pripravené na vyše mesiaca trvajúcu lesnú znášku. Dnes sa venujem včelám zo záľuby, mám včely na prírodných bunkách 4,6 - 4,9 mm. Úľový priestor rozširujem smerom nadol, vlaňajšie dvojpriestorové plodisko sa stáva medníkom a nové dvojpriestorové plodisko je každý rok vystavané panenským dielom. Ešte neviem posúdiť efekt. September 2008 = maximum 100 Varroa po kontrolnej fumigácii, október 2008 = 0 Varroa, mal som 2 znášky. September 2009 = 1000 Varroa, október 2009 = 0 Varroa, mal som 4 znášky. Všetky včelie rodiny žijú. Za dva roky sa nedá dopracovať k pozitívnym výsledkom. Treba byť trpezlivý možno aj päť rokov aby som potvrdil úspech alebo neúspech tejto metódy. Môj plán nie je zameraný na liečbu. Ak táto metóda funguje všade vo svete, určite bude fungovať aj v mojom prípade.
Mne sa veľakrát stalo, že keď som počul v úli matku spievať, otvoril som úľ a chytil som do klietok niekoľko mladých rojových matiek, ktoré čakali na príhodnú chvíľu opustiť materskú bunku pod už prehryzeným, ale ešte neotvoreným viečkom. Tieto matky môžem úspešne zúžitkovať pri tvorbe odložencov. Robím to tak, že matky v klietkach položím na medníkové latky, medník prikryjem fóliou alebo látkou, ktorú používam, tam ich mladé včely budú ošetrovať a kŕmiť aj tri dni. Hneď v ten deň alebo aj na druhý deň, zmetiem do rojáka primerané množstvo včiel. Robím to za letu včiel pri dobrom počasí. Včely v rojáku väzním do druhého dňa bez kŕmenia. Občas pokropím vodou a večer ošetrím Avartínom alebo kyselinou mliečnou. Na druhý deň si pripravím nadstavok na medzidne alebo s dnom, v odpoľudňajších hodinách dám do stredu debničky dva plásty so zásobami a vodou. Ostatný priestor vyplním medzistienkami. Na plásty bez včiel vpustím mladú matku. Kto má obavu, že mu matka "ubzikne", môže ju pridať cez klietku s cukrovomedovým cestom. Včely z rojáka vysypem pred úľ na dosku a nechám ich vpochodovať po doske pristavenej k letáčovému otvoru. Súčasne postavím na box aj kŕmidlo, ktoré takto čaká na nové osadenstvo. Pri použití tejto metódy sa netreba obávať straty matky. Dnešnou výhodou tejto metódy je zbavenie mladých včiel klieštika bez zasiahnutia rámikov, plástov a úľového priestoru Avartínom, čo pri použití metódy odsavača, prípadne pri preložení plástov so včelami nebude možné.
Keď včelári pochopia, že klieštika nie je možné chémiou vyhubiť, že sa každý včelár musí naučiť technológiu včelárenia s klieštikom, pretože klieštik tu bude naveky, až potom bude možné viesť odbornú diskusiu o tom, ako včeláriť na udržateľnej úrovni bez liečenia aj s tými klieštikmi pod viečkom. Z robotníčej bunky s priemerom 5,4 mm vyjdu 2 mladé oplodnené V-samičky, z trúdej bunky aj 6, ale z bunky 4,9 mm len jedna. A takémuto riešeniu, ku ktorému patrí povedzme aj kyselina mravčia, či každoročná obnova diela v plodisku a mnohé iné nápady bez liekov a chémie, hovoríme Varroa udržateľné včelárstvo. Môj starodávny postup tvorby odloženca, obohatený o dnes nutné prvky, považujem tiež za krok zosúladený s udržateľným včelárením.
Ing.Milan Kresák, vo svojom článku, "Ontogenetický vývoj včely medonosnej", v roku 1963 píše, že zárodok včely matky, robotnice i trúda sa vyvíja pri priaznivej teplote, t.j. pri 34-35 stupňoch Celzia tri dni. Ak je teplota nižšia, vývoj zárodku sa predlžuje. Na konci zárodočného vývoja po pretrhnutí obalových blán sa z neho liahne larva. Ďalej uvádza, že vcelku trvá vývoj pri matke 16, pri včele robotnici 21 a pri trúdovi 24 dní. Píše, že čas vývoja môže sa približne o jeden deň skrátiť pri optimálnych vývojových - najmä tepelných podmienkach alebo predĺžiť, ak za vývoja plodu nebolo v úli potrebné teplo.
Vo svete je veľa protichodných štúdií o roztočoch Varroa. Všeobecný poznatok však dokazuje, že V-roztoče dávajú prednosť väčším larvám v bunkách. Je to pravdepodobne preto, že väčšia larva produkuje silnejšiu vôňu, ktorá ženie roztočov k reprodukčnému procesu do týchto buniek. Klieštik nevie, ktorá bunka je trubčia a ktorá robotničia. Čím silnejší pach, tým istejšia zábezpeka väčšej reprodukcie. Táto myšlienka naznačuje, že V-roztoče sú poháňané do reprodukčného procesu predovšetkým pachovými impulzmi. Možno práve umelo zväčšená robotníčia bunka na 5,4 mm je príčinou, že sa klieštikovi tak darí úspešne parazitovať na európskej včele, ktorá je najrozšírenejšia vo svete.
Vo včelárskej literatúre sa uvádza, že za optimálnych tepelných podmienok sa robotnica rodí v 21. deň po položení oplodneného vajíčka. Môže to byť aj neskoršie, ale aj skôr. Teda, za priaznivých teplotných podmienok to môže byť aj za 19 a 1/2 dňa od položenia vajíčka. Priaznivé teplotné podmienky sú v úli v čase máj - august.
Aký veľký rozdiel je medzi prírodnými a "normálnymi" bunkami?
Majte na pamäti, že "normálne" bunky majú 5,4 mm a prírodné bunky od 4,6 mm do 5.0 mm.
Objem buniek podľa Baudoux:
Šírka bunky a objem
5.555 mm 301 mm 3
5.375 mm 277 mm 3
5.210 mm 256 mm 3
5.060 mm 237 mm 3
4.925 mm 222 mm 3
4.805 mm 206 mm 3
4.700 mm 192 mm 3
Publikované ABC XYZ z Bee Culture 1945 vydanie č. 126
Z uvedeného sa dá predpokladať, je to aj dokázané, že v malej bunke sa larve dostáva oveľa viac tepla ako v bunke veľkej, preto sa robotnica môže prehrýzť spod viečka aj 24 hodín skôr ako sa narodí robotnica z veľkej bunky. Táto skutočnosť spôsobí, že sa ďalšie V-samičky nebudú páriť, nie sú dospelé, pretože tento proces prebieha len pod viečkom.
Medzistienky s malými bunkami a prírodné bunky, sú dostatočným dôvodom pre mnohých včelárov vo svete na to, ako udržateľne včeláriť s klieštikom bez liečby včelstiev.
Upozorňujem, že nikde nehovorím, že v menšej bunke je vyššia teplota. Píšem, že larve v menšej bunke sa dostáva viac tepla, čiže teplota v tejto bunke je stabilnejšia, nekolíše a takáto teplota vývoj včely nepredlžuje, ale skracuje. François Huber v roku 1791 odpozoroval, že včela robotnica sa rodí na 20. deň po položení oplodneného vajíčka do bunky 4,9 mm. Vtedy ešte o umelých bunkách 5,4 mm nechyrovali. Teda, za priaznivých teplotných podmienok sa môže robotnica v prirodzenom diele narodiť po 18 a 1/2 dňoch od položenia vajíčka. Dnes to tvrdí aj Michael Bush, tiež to tak pozoruje na Kranskej včele, on dlhodobo včelári s prírodnými bunkami a bez liečby.
Na Slovensku sme so zdravotným stavom včelstiev na tom určite lepšie ako v západných krajinách. Tam včelári kočujú s 2000 - 3000 včelstvami celú sezónu a langstrothovou priemyselnou technológiou včelárenia vyžmýkajú zo včelstiev maximum. Niet sa čo čudovať, že pri takomto menežovaní včelstvo ako ucelený organizmus nemá čas na regeneráciu síl svojich oslabených orgánov. Dôsledkom je oslabenie organizmu včelstva ako celku a neschopnosť odolávať chorobám a parazitom. Nebezpečné choroby, hnilobu plodu a americkú hnilobu plodu bežne liečia terramycinom zmiešaným s práškovým cukrom a včelária ďalej. Každoročná čo najväčšia obnova diela v plodisku by bola pre nich stratou na čase aj na mednom výnose, preto je úplne bežné aj desať ročné používanie tých istých plástov. A Varroa obľubuje staré dielo! Tam choroby včiel nerozširujú drobní hobbisti, ale profesionálni včelári. Tiež som kočoval, ale po jarnej nárazovej znáške z agáta som sa tri týždne venoval včelstvám a "liečil" som ich zo stresu z cesty aby boli pripravené na vyše mesiaca trvajúcu lesnú znášku. Dnes sa venujem včelám zo záľuby, mám včely na prírodných bunkách 4,6 - 4,9 mm. Úľový priestor rozširujem smerom nadol, vlaňajšie dvojpriestorové plodisko sa stáva medníkom a nové dvojpriestorové plodisko je každý rok vystavané panenským dielom. Ešte neviem posúdiť efekt. September 2008 = maximum 100 Varroa po kontrolnej fumigácii, október 2008 = 0 Varroa, mal som 2 znášky. September 2009 = 1000 Varroa, október 2009 = 0 Varroa, mal som 4 znášky. Všetky včelie rodiny žijú. Za dva roky sa nedá dopracovať k pozitívnym výsledkom. Treba byť trpezlivý možno aj päť rokov aby som potvrdil úspech alebo neúspech tejto metódy. Môj plán nie je zameraný na liečbu. Ak táto metóda funguje všade vo svete, určite bude fungovať aj v mojom prípade.
Mne sa veľakrát stalo, že keď som počul v úli matku spievať, otvoril som úľ a chytil som do klietok niekoľko mladých rojových matiek, ktoré čakali na príhodnú chvíľu opustiť materskú bunku pod už prehryzeným, ale ešte neotvoreným viečkom. Tieto matky môžem úspešne zúžitkovať pri tvorbe odložencov. Robím to tak, že matky v klietkach položím na medníkové latky, medník prikryjem fóliou alebo látkou, ktorú používam, tam ich mladé včely budú ošetrovať a kŕmiť aj tri dni. Hneď v ten deň alebo aj na druhý deň, zmetiem do rojáka primerané množstvo včiel. Robím to za letu včiel pri dobrom počasí. Včely v rojáku väzním do druhého dňa bez kŕmenia. Občas pokropím vodou a večer ošetrím Avartínom alebo kyselinou mliečnou. Na druhý deň si pripravím nadstavok na medzidne alebo s dnom, v odpoľudňajších hodinách dám do stredu debničky dva plásty so zásobami a vodou. Ostatný priestor vyplním medzistienkami. Na plásty bez včiel vpustím mladú matku. Kto má obavu, že mu matka "ubzikne", môže ju pridať cez klietku s cukrovomedovým cestom. Včely z rojáka vysypem pred úľ na dosku a nechám ich vpochodovať po doske pristavenej k letáčovému otvoru. Súčasne postavím na box aj kŕmidlo, ktoré takto čaká na nové osadenstvo. Pri použití tejto metódy sa netreba obávať straty matky. Dnešnou výhodou tejto metódy je zbavenie mladých včiel klieštika bez zasiahnutia rámikov, plástov a úľového priestoru Avartínom, čo pri použití metódy odsavača, prípadne pri preložení plástov so včelami nebude možné.
Keď včelári pochopia, že klieštika nie je možné chémiou vyhubiť, že sa každý včelár musí naučiť technológiu včelárenia s klieštikom, pretože klieštik tu bude naveky, až potom bude možné viesť odbornú diskusiu o tom, ako včeláriť na udržateľnej úrovni bez liečenia aj s tými klieštikmi pod viečkom. Z robotníčej bunky s priemerom 5,4 mm vyjdu 2 mladé oplodnené V-samičky, z trúdej bunky aj 6, ale z bunky 4,9 mm len jedna. A takémuto riešeniu, ku ktorému patrí povedzme aj kyselina mravčia, či každoročná obnova diela v plodisku a mnohé iné nápady bez liekov a chémie, hovoríme Varroa udržateľné včelárstvo. Môj starodávny postup tvorby odloženca, obohatený o dnes nutné prvky, považujem tiež za krok zosúladený s udržateľným včelárením.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára