Krémový med je v kurze.

Po vytočení zrelého medu s obsahom vody pod 18 % a po jeho vyčírení a odobratí peny sledujeme tú správnu chvíľu zakalenia medu, keď už nemá iskru, kedy môžeme začať s jeho pastovaním. Pastovaním dosiahneme, že med bude vláčnejší a docielime to tým, že ho budeme denne niekoľko minút miešať. Miešaním podporíme kryštalizačný proces, pretože jadrá kryštálikov sa rozbijú a rovnomerne sa rozdelia v mede. Med sa takto stáva jemnozrnným a získa vlastnosti nátierky na celé roky. Priebeh kryštalizácie zistíte podľa toho, že sa med čoraz ťažšie mieša. Keď sa v ňom ukážu prvé svetlé pásy, je najvyšší čas plniť ho do pohárov. Med je ešte v tekutom stave a v pohároch dokončí už bez miešania začatú jemnú kryštalizáciu v celom objeme pohára.

Je známe, že jarný med z ovocných stromov a repky olejky rýchlo kryštalizuje. Je vhodné udržať tieto druhy medu  vo forme nátierky a predísť tak jeho stvrdnutiu na "betón". Na pastovanie medu som si zostrojil drevené šťuchadlo. Je vyrobené z tvrdého jaseňového dreva. Jeho hrúbka je 10 mm, šťuchadlo má priemer 160 mm a je opatrené dierami, ktoré majú priemer 25 mm a 20 mm. Dĺžku rúčky a priemer šťuchadla som prispôsobil veľkosti nádoby, v ktorej med pastujem. Výroba je úplne jednoduchá, každý ju zvládne sám s pomocou cirkulárky a vŕtačky.

Mnoho konzumentov medu už nechce iný ako pastovaný med. I maminky prišli na to, že pastový med netečie, netuhne a má výbornú jemnú chuť. Pastový med, ktorý bol spracovaný hneď po vymetaní má zachované všetky biologicky aktívne látky. Aj stuhnutý med, po jeho rozpustení  možno spracovať na pastový. Pastový med uskladnený v chladnej a suchej miestnosti vydrží i niekoľko rokov v nezmenenej kvalite a nestvrdne.