Celonárodná včelárska výstava 2014

Výmena a pridávanie matiek

Pomôcky používané pri chove, pridávaní a výmene matiek

Pri pridávaní a výmene matky pôsobí na včelstvo celý rad známych vplyvov a okolností, a tých, ktoré nepoznáme, je snáď ešte viac. Zo známych uvediem hlavne ročnú dobu, väčšiu či menšiu túžbu po plode, pomer mladušiek k lietavkám, znáška. Tie neznáme vplyvy zhrniem pod jeden pojem, a tým je nálada včelstva.
Dnes je výmena a pridávanie matiek jednoduchý a bezpečný postup. Matku odchováme v odloženci a s odložencom ju pridáme do produkčného včelstva. Vyletel vám dnes roj z vášho najlepšieho včelstva? Nemeškajte, prehliadnite vyrojené včelstvo, vyrežte na rámiku všetky matečníky, potom ich pripichnite na plást so zaviečkovaným plodom z vašich cenných rodiniek a urobte odložence.
Je známe, že po letnom slnovrate sa samotné matky pridávajú ťažšie. Spomeniem jeden nostalgický, známy a jednoduchý spôsob výmeny a pridávania matiek v júli, auguste a septembri. Vo včelstve, v ktorom chcete pridať mladú matku, vyhľadáte plást so starou matkou, vychytíte ju a včely postriekate vodou z rozprašovača. Hneď pustíte na to isté miesto mladú matku a postriekate ju vodou aj so včelami. Včely sa rozpŕchnu a namočená mladá matka sa ponáhľa medzi včely, ktoré ju s ľútosťou olizujú a priateľsky prijmú medzi seba.
Ak chcem pridať matku, na ktorej mi záleží, tak v letnej i jesennej dobe neradím nikomu pridávať ju priamou metódou. V tomto čase je prijatelnejšie pridávať matku s odkladom, teda nepriamym spôsobom. Známy je celý rad pridávacích spôsobov matky, o ktorých sa píše vo včelárskej literatúre. Faktom však je, že naprosto istý nie je ani jeden. Nepriamy spôsob pridávania matky, teda s odkladom, je taký, že pridávanú matku zatvoríme do klietky na 24 až 48 hodín a klietku s matkou umiestnime do stredu plodiska, aby včelstvo s ňou zrástlo. Ak sa včely po uvedenej dobe správajú k matke v klietke priateľsky, necháme ju z klietky vyslobodiť včelami. Včely vyhryzú cukrovomedové cesto a tak matku vyslobodia.
Účelom týchto riadkov má byť len povzbudiť priateľov prírodných včelárov k tomu, aby aj pri výmene a pridávaní matiek sa snažili vžiť do situácie a života včelstva a poznali tak trochu ducha úľa, v čom spočíva tajomstvo všetkých včelárskych úspechov.

Sezóna prírodného včelárenia v konvenčných úľoch

Pred pár rokmi som začal písať veľmi základné info o prírodnom včelárení. Delím sa tak o moje osobné skúsenosti zo spolupráce so včelami, aby sa noví začínajúci včelári vyhli chybám vo vedení včelstiev na prírodnom diele. Nech je to pre každého nováčika na včelnici pohodlnejšie.
Tiež som bol fascinovaný tým celým procesom prírodného včelárenia, nehovoriac o kráse prírody v živote včiel, ako stavajú svoje dielo a čo robia.
Takže v poslednej dobe fanúškovia môjho blogu, ktorí sa tiež rozhodli hospodáriť na malej včelárskej farme, ma pozdravili v e-mailoch s požiadavkou zoznámiť sa s prírodným včelárením. Ukázalo sa, že mnohí z nich aj s manželkou si postavili dom svojich snov alebo získali nejakú vidiecku nehnuteľnosť, sad s vysadenými ovocnými stromami, jahodami a malinami, s nádhernou prírodou v okolitej krajine. Chcú mať tiež niekoľko úľov v tieni stromov svojej záhrady.
Včeláriť na prírodnom diele sa dá v každom úli. Neviem prečo mnoho skúsených včelárov tvrdí, že včely bez predlohy stavajú na volnej stavbe len, alebo prevažne, trúdie dielo. Nie je to pravda! Stavbu prirodzeného diela ovplyvňuje ročné obdobie, počasie, znáška a mnoho iných skutočností pôsobiacich na včelí superorganizmus.
Včelárenie na prírodnom diele, na malých bunkách, s malými včelami, dnes nie je módnym trendom vo včelárstve, ale snahou včelára, rozpoznať niektoré znaky v správaní sa včelstva, na základe ktorých sa včelár na jar rozhodne, ako bude ošetrovať včelstvo, aby minimalizoval počty roztočov Varroa v úli.
Čo to sú teda tie znaky?
Je to prirodzený spád V.d. sledovaný na podložke. Sú to povedzme tri samičky V.d. za deň, alebo desať, po dobu týždňa alebo pár dní. Tu treba zvážiť i to, či to nie sú samičky V.d. spadnuté cez zimu na horné latky rámikov v spodných nadstavkoch. Tam môžu byť stovky roztočov a ako včelstvo na jar rastie, tak ich včely vyhadzujú.
Ďalej sú to poškodené včely na dne úľa, na letáči, na zemi pred úľom, a to mŕtve i živé.
Zlým znakom je aj poškodený plod vyhádzaný na dno úľa alebo vynesený na letáč.
To sú základné znaky, podľa ktorých sa môže včelár orientovať pri používaní biologicko-chovateľskej metódy znižovania počtu roztočov Varroa vo včelstve. Sú samozrejme i ďalšie pozorovania, napríklad spoliehať sa na druhých, na spád klištika u suseda a pod.. Môj priateľ z Česka hovorí: Na 100% môžem každému zaručiť, že mu neporadím dobre. Každý musí zobrať vlastný rozum do hrsti. Tí, ktorí chcú pochopiť náš uhol pohladu na včelárske technológie, pohľad nás, prírodných včelárov, postupne zvládnu vyhodnocovanie situácie vo včelstve. Na to je však treba cvik a nedá sa to moc popísať, nie je to vedecké, ale len praktické, teda spoľahlivé. Pozrieš na letáč, pred úľ, a bude ti jasné čo sa vo včelstve robí. Pohľadom zistíš či vo včelstve prevláda varroáza. Rozpoznáš ako sa správa včela, ktorá nesie nektár, medovicu, vodu. Hneď spoznáš sliedičku, zlodejku. Podľa pohybu včiel na letáči vieš kde kladú trúdice, alebo vidíš, ktoré včelstvo je pred vyrojením. Kto zvládne takéto spolužitie so včielkami, ten môže radiť druhým na diaľku, a občas sa i trafí.
Včeláriť klasicky, to znamená, včeláriť na nerozoberateľnom diele. Na prírodnom diele sa dá včeláriť aj v modernom rámikovom úli. V takýchto úľoch môžu úspešne včeláriť práve začínajúci včelári, ktorí sa rozhodli pre retro štýl vedenia svojich včielok na prírodnom diele. Aby nám, včelárom na prírodnom diele, nebolo vyčítané, že sme "športoví", "citoví" alebo "nostalgickí" hobbisti, zdoláme všetky ťažkosti moderného včelárskeho sveta a skúsime vyhovieť požiadavkám súčasného včelárenia práve včelárením v rámikových úľoch. Samozrejme bez medzistienok!
Včeláriť bez medzistienok sa dá v každom úli. Dôležité však je, že filozofia včelárenia na prírodnom diele je založená na rešpektovaní prirodzeného životného štýlu včiel a na zdieľaní ich včelárskych produktov a medu výnimočnej čistoty. Pre dosiahnutie tohoto cieľa treba dodržať niekoľko zlatých pravidiel: Kočovaním alebo voľbou trvalého stanovišťa musíme zabezpečiť včelstvám pašu s možnou ochranou životného prostredia. Včelstvá necháme počas celého roka pokojne pracovať. Nesmieme používať žiadne chemikálie v úľoch, dezinfikujeme plameňom. Nepodávame včelám žiadne vyrábané krmivá, ani cukor, necháme im len medové zásoby. Medobranie robíme vždy v prospech včiel, pretože ponechané zásoby medu sú absolútne nevyhnutným faktorom pre udržanie dobrého zdravotného stavu včelstva a ďalší včelárov úspech v budúcej sezóne.
Aj keď včely môžu byť uložené na veľa spôsobov, predsa len z pohľadu ich tepelného zabezpečenia (ošetrovania teplom) je výhodnejší úľový systém s malým pôdorysom (JU), v ktorom včely vytvárajú chumáč v tvare hroznového strapca a nie stlačenej elipsy, ako je tomu v úľových systémoch s veľkým pôdorysom (Lang) a dlhou a hrubou hornou latkou rámika, s nízkymi nadstavkami, ktorých podlažia sú od seba oddelené včelármi vymyslenou včelou medzerou. Väčšie hniezdo ako 30x30x50 cm včelstvo nevytvorí ani vo veľkých úľových zostavách.
Tento blog je o filozofii prírodného včelárenia. O komerčnom včelárení sa môže každý dočítať na iných weboch, ktoré o takom štýle včelárenia pojednávajú. Ja sa v mojich reakciách držím témy, a v tomto prípade je to včelárenie bez medzistienok.
Minulý rok sme s kamarátom oživili starý včelín. Osadili sme tam tri roje. Všetky tri postavili v rámikoch, bez medzistienok, kompletné plodisko miery "B". Zimovali na mede.
Z toho starého včelína, len pre ilustráciu, tu dávam fotky z 26.marca 2014. Tým včelám som musel rozšíriť úľový priestor o 100%. Sedem rámikov prevažne zaviečkovaného plodu je vo včasnej jari a v podmienkach Oravy pre tie včelstvá úspech. Včely už spávali na letáči, pretože v úli nebolo pre všetky miesto. Polovicu plodiska som preložil do medníka. Zostávajúci priestor som vyplnil len prázdnymi rámikmi bez medzistienok.

Ľudia neradi čítajú dlhé príspevky, no pre trpezlivých čitateľov to môže byť prínosom.
Vedieť, čo má včelár pozorovaním hľadať a čo z toho odvodiť sa rýchlo stane rutinou a dokáže vždy určiť správnu diagnózu bez straty času a bez rušenia včiel.
1. Včely prichádzajú a odchádzajú pravidelne z letáča: včelstvo funguje normálne.
2. Letáč je pokalený: včely sú postihnuté a je tu riziko ochorenia. Treba včelstvo sledovať a ak je choroba potvrdená zlikvidovať.
3. Vchod do úľa včely obsadia a snažia sa nevetrať a udržať teplo v úli: Treba zúžiť letáč a zistiť či majú dostatok zásob. Opatrenia sú závislé na ročnom období, v ktorom správanie včiel pozorujeme.
4. Nad letáčom a pod letáčom visia nečinne včely, v úli stagnuje stavba nového diela, je koniec mája a začiatok júna: keď včely vytvárajú v tomto období brady a nezaujíma ich znáška, sú pripravené rojiť sa. Rojenie zastavíte tým, že celé včelstvo strasiete do rojovnice a osadíte do nového úľa.
5. Včely pristávajú na jednej strane úplne otvoreného letáča: To je normálne, vchádzajú do úľa na mieste, ktoré zodpovedá miestu kde sa práve nachádza kráľovná.
6. Vysoká aktivita abnormálne veľkého počtu včiel na letáči: Na úľ útočia včely z inej kolónie. Táto situácia môže nastať najmä po medobraní. To je dôvod, prečo po zbere medu zakladáme menšie otvory na letáčoch. Včelám treba okamžite pomôcť čo najrýchlejším provizórnym zúžením letáča na jednu včelu a pokiaľ je to možné postriekať ich jemne vodou z rozprašovača.
7. Ak je na letáči veľa trúdov a ich mŕtvoliek po 15.júli a včely ich nechcú pustiť do úľa, to je prirodzené, stali sa zbytočnými v novo organizovanej kolónii.
8. Včely intenzívne vetrajú úľ v ktorom je príliš horúco: Ak úľ nadmerne zohrieva slnko, je nutné ho chrániť vhodným tienením, narýchlo hoci aj odrezanými vetvami.
9. Včely pobehujú po letáči a pôsobia dojmom, že sú zmätené a hľadajú niečo: Stratili kráľovnú, úľ je osirotený.
10. Sklo je teplé alebo horúce: Úľ "funguje" dobre. Ak toto zistíte vo februári okolo Mateja, včelstvo prezimovalo, úľ "reštartoval" a včelstvo chová prvé potomstvo.
11. Na konci zimy cez okienko sledujeme, či bunky s medom sú ešte zaviečkované, či má včelstvo dostatok zásob. Ak po očisťovacom prelete vidíme cez okienko, že včelstvá nemajú žiadne rezervy potravín, môžeme im podávať medový sirup.
12. Ak na jar a v lete zistíme, že včely vystavali najspodnejší nadstavok pridáme im ďalší na odoberateľné dno a umožníme im stavať celú sezónu.
13. Keď včelstvo zmetieme do nového úľa bez preliečenia a stavba diela mu ide pomaly, včely sú oslabené a pravdepodobne moc zamorené klieštikom.
14. Výkaly na podlahe: včely sú pravdepodobne choré.
15. Sto mŕtvych včiel na podlahe úľa koncom zimy je normálna úmrtnosť.
16. Keď začne voňať úľ a včely uzavreli bunky s medom v medníku: med je zrelý a medník je plný medu.
17. Ak bunky s medom nie sú zapečatené viečkami med ešte nie je zrelý alebo ešte nie je medník naplnený medom. Treba počkať na znášku. Ak problém pretrváva aj po znáške treba včelstvo vyšetriť.
18. Keď vidíme cez okienko na jar mladé včely na plástoch, narodilo sa prvé potomstvo.
19. Príliš veľa trúdov v úli po polovici júla: kolónia sa chystá na tichú výmenu matky. Úľ treba monitorovať.
20. Včely prinášajú peľ, prílety a odlety sú pravidelné a disciplinované: všetko funguje v najlepšom poriadku.
21. Zadným oknom možno ľahko pozorovať s pomocou lupy na bruchu včiel prítomnosť roztočov Varroa a určiť do akej miery je úľ klieštikom kontaminovaný.
S ohľadom na príznaky ochorenia varroaza musíte sa vedieť rozhodnúť či včelstvo necháte žiť v úli ďalej alebo ho zmetiete, preliečite a začne novú etapu v čistom úli. Čistý úľ včelám poskytne všetko čo potrebujú: zdravé prostredie, ideálnu veľkosť, med, peľ a propolis v dostatočnom množstve. Včelám sa treba venovať bez podvádzania. Starostlivý výber len silných včelstiev je zárukou úspechu.
S kamarátom sme rozširovali úľový priestor v Béčkach 2.apríla 2014. Smazrejme, že včely žijú na prírodnom diele. Polovicu plodiska sme preložili do medníka. Zostávajúcu časť sme vyplnili prázdnymi rámikmi.
Je to starý včelým. Podľa nápisu na stene ho postavil v roku 1933, Jozef Čaplovič, miestny včelár. Mimochodom, "zemän". Včelín má teda 81 rtokov. Predpokladám, že aj úle sú tak staré.

Na predchádzajúcom obrázku je usporiadanie v plodisku. V medníku je usporiadanie také isté.

Pokračujem obrázkami po uplynutí jedného mesiaca. Včelstvo vystavalo do 5.mája 2014 prázdne rámiky a musel som ho rozšíriť o tretí nadstavok miery B, z ktorého som urobil medník. Keďže je už teplejšie počasie a znáškovo ustálenejšie ako toho 2.apríla, ďalšie rozšírenie úľového priestoru som teraz urobil zebrovaním.

Ignorovať svoje včely a nechať ich robiť svoju vlastnú prácu, nie je pre prírodného včelára vždy ten najlepší spôsob, ako ošetrovať svoje včelstvá. Keď na jar prehodíte dva plodiskové nadstavky medzi sebou a rozšírite úľový priestor smerom nahor alebo smerom nadol, tak to nie je akcia urobená kvôli znáške medu, ale s cieľom rozšíriť plodové hniezdo. Táto metóda núti včely v zmenenom úľovom priestore niečo robiť a pomáha predchádzať rojeniu. Každý však musí mať na pamäti, že nemusí byť jeden zaručený spôsob ako ošetrovať včelstvá. Čo by mohlo fungovať vo Veľkej Británii a vo Francúzsku nemusí nutne fungovať na Slovensku. Musíte zistiť čo funguje vo vašej lokalite. A to môže zahŕňať postupy. ktorým niektorí včelári hovoria, že nie sú tým správnym spôsobom ako ošetrovať včely. Zimovanie v medníku je predsa starý spôsob opatrovania včelstiev, ktorý včelári dávno využívajú. Nedovoľte, aby vás včelári a ich úradníci zastrašovali a držte sa toho, o čom si myslíte, že je to najlepšie pre vaše včely. Každý rok upravujem svoje metódy, ale čo môžem povedať je, že moje najzdravšie včelstvá sú tie, ktoré som naprogramoval na väčší úľový priestor v čase kvitnutia vŕby rakyty a čerešne, teda včas.
Tohtoročná sezóna je nevyspytateľná. Teplá zima bez snehu, sľubný apríl pre včelárov, daždivý a chladný máj pre včely.
Výsledok môjho prírodného včelárenia v úľoch slovenskej národnej miery B som na začiatku júna zdokumentoval na fotografii, čo stručne okomentujem.
1. Úle priam kypia včelami. Vitalita včelstiev je obrovská. Znáška bola v apríli a máji minimálna. Hmotnosť úľa na váhe celú jar stagnuje. V plodisku je na začiatku júna až deväť rámikov celoplošne zaviečkovaného plodu,
2. Aj napriek nepriaznivým znáškovým pomerom včelstvá postavili veľa nového diela. Ako každú jar, aj v tejto sezóne, je v niektorých rámikoch postavené viac trúdích buniek ako buniek robotníc. Včelstvá sa však neroja. Zatiaľ sa mi vyrojil iba jeden úľ čechoslovák. Materské včelstvo bolo v troch nadstavkoch JU. Roj bol taký veľký, že nevošiel do košnice.
3. Včelstvá sú vo veľmi dobrej kondícii, no zásoby medu aj peľu sú teraz, na začiatku júna, vo včelstvách nulové. Každodennú znášku včely ihneď spotrebujú. Mám obavu, že v prípade opätovného zhoršenia počasia by už začali hladovať. Teraz začala u nás znáška z maliny a podľa môjho odhadu si včelstvá za posledné dva, tri dni polepšili so zásobami asi o tri kilogramy.
4. V starých úľoch včely rady žijú. Dnes sú požiadavky na úle úplne iné, ako tomu bolo za čias našich dedov. Vtedy o normovaných dĺžkach hornej latky rámika ani nechyrovali. Občas sa nájde nepodarený rámik, ktorý treba za pochodu upraviť. Včelám moje pílenie vôbec nevadilo. Možno aj preto, že matky cez májové ochladenie prestali klásť vajíčka (ani v jednom včelstve som vajíčka a otvorený plod nenašiel) a včelstvá otvorený plod zatiaľ nechovajú.
5. Je to neuveriteľné, že v náročných klimatických podmienkach hornatej Oravy, medzi Rozsutcom, Babou horou, Ostrým roháčom a Chočom, dokážu do 5.júna včelstvá narásť do troch, či štyroch hlbokých nadstavkov slovenského Béčka s vysokým rámikom. 

Dokončím moje rozprávanie o včelárení na prírodnom diele v konvenčných úľoch miery B fotografiami z medobrania. Medobranie z dvoch úľov miery B s prirodzenou stavbou včelieho diela sme s kamarátom robili 18.júla 2014. Výnos bol 23 kg medu v 3-nadstavkovom Béčku a 21 kg v 2-nadstavkovom Béčku. Na tohtoročnú nepriaznivú jar je to na Orave celkom slušné.

Vo včelíne sme s kamarátom Dušanom urobili zasieťovanú manipulačnú miestnosť na vymetanie medu. Ako medáreň na plnenie medu do fliaš nám poslúžila terasa za rodinným domom.

Medobranie 2014

Krížikové vyšívanie: Medobranie: Včera končil môj príspevok váhami s úľom. Dnes sa manžel rozhodol, že práve z tohto úľa vyberie včielkam med. Ráno si ešte počkal na počasi...

Iba Manuka med má štatút lieku

Krížikové vyšívanie: Manuka: Manuka - Leptospermum scoparium - novozélandský čajovník - z názvu je jasné, že sa nachádza na Novom Zélande. Je to malý krík s pichľavými ...

http://apitherapy.blogspot.sk/2014/07/manuka-honey-effective-oral-hygiene.html

Nie je med ako med

MÁME RADI MED A MALI HO RADI AJ NAŠI PREDKOVIA. BUDÚ HO MAŤ RADI AJ GENERÁCIE PO NÁS [AK SA TO, ČO BUDÚ KONZUMOVAŤ,

BUDE STÁLE DAŤ NAZVAŤ MEDOM]. AVŠAK NÁROKY NA PRODUKCIU SÚ MNOHONÁSOBNE VYŠŠIE, AKO BOLI V MINULOSTI. MUSÍ SA PRODUKOVAŤ V OBROVSKÝCH MNOŽSTVÁCH, ABY SA DOKÁZAL POKRYŤ DOPYT. TEN SA NEUSTÁLE ZVYŠUJE KVÔLI VYUŽÍVANIU MEDU V DRUHOTNÝCH POTRAVINOVÝCH VÝROBKOCH A DOPLNKOCH VÝŽIVY. V DNEŠNEJ DOBE SA UŽ VÔBEC NEBAVÍME O DOPYTE PO KVALITNOM, ČISTOM, NERAFINOVANOM

ORGANICKOM MEDE. TAKOM, AKÝ TU MALI NAŠI PREDKOVIA. JE PRIRODZENÉ, ŽE TO TAK ANI NEMÔŽE BYŤ, PRETOŽE BY TO NEPOKRYLO ANI TRETINU DOPYTU. PRETO MUSÍME AKCEPTOVAŤ NÁSLEDKY, KTORÉ HOVORIA ŽE BUĎ ZVÝŠIME PRODUKCIU MEDU, ALEBO HO ZAČNEME FALŠOVAŤ.

SAMOZREJME, ŽE SA OBIDVE TIETO VECI DEJÚ. VÝSLEDKOM SÚ ČORAZ SLABŠIE A ČORAZ VIAC CHORÉ VČELY. A NA DRUHEJ STRANE OKLAMANÍ SPOTREBITELIA KTORÍ SI V DOMNIENKE, ŽE ROBIA NIEČO DOBRÉ PRE SVOJE ZDRAVIE, NAOPAK ŠKODIA.

Ofalšovanie medu nie je v dnešnej dobe vôbec núdza. A to nemyslím iba riedenie medu (pridávaním vody a škrobového cukru), ale dokonca aj jeho komplexnú výrobu bez potreby včiel. Možno si pomyslíte: čo je toto za bláznovstvo? Veď med je predsa med a k nemu patria včely. To sa mýlite. Len na Slovensku sme mali v poslednej dobe mnoho škandálov, keď potravinové kontroly odhalili, že predávaný med nebol med. Bola to kombinácia karamelizovaného cukru a kukuričného sirupu a iné podobné zlo­ženia, ktoré chuťou med pripomínajú. Odborník by to, samozrejme, rozoznal, no bežný spotrebiteľ ťažko.

Aj vy cestujete po našich slovenských cestách a často vidíte stánky alebo stolíky s nápisom „pra­vý lesný med" alebo „pravý včelí med"? Nenechaj­te sa oklamať. Práve u týchto „pravých" včelárov bolo odhalených najviac podvodníkov, ktorí pre­dávajú niečo, čo s medom nemá nič spoločné. Ak takýchto predajcov nemáte overených (česť výnimkám), pokračujte radšej ďalej v ceste. Čím viac medu, tým väčšie zisky. To platí pre každého, kto je v reťazci predaja medu zahrnu­tý. Dajme tomu, že vo veľkých reťazcoch, kde väčšina ľudí nakupuje, stále nájdeme med, ktorý nebol falšovaný a nič do neho nebolo pridávané. Koľko sa ho musí vyprodukovať, aby dokázal zásobiť všetky tieto reťazce? Stačí slovenská pro­dukcia? Ťažko. Obrovské množstvá sa dovážajú. Odkontrolovať ich pôvod a spôsob výroby je takmer nemožné.

Hlavne, aby včely produkovali čo najviac. Musia prežiť, musia makať, musia mať energiu! Naj­vyšším cieľom je kvantita, nie kvalita. A tu sa dostávame k prikrmovaniu včiel alebo dnes už skôr poriadnemu kŕmeniu, ktoré vám dokonca bude obhajovať nejeden včelár. Argument? Pri­krmovať treba, aby včely prežili do jari. Prikrmovanie včiel začalo zhruba pred nejakými 100 rok­mi, takže vzniká otázka, ako včely prežili do jari predtým, ako ich človek začal prikrmovať? Ďalšia dôležitá otázka je: Čím sa včely prikrmujú? Včely odjakživa zbierali nektár, ktorý zmiešali so svojimi enzýmami a ukladali do voskových komôr, a z nich sa potom mohli celú zimu kŕ­miť. Takto bez akýchkoľvek problémov prežívali a dokážu aj dnes prežiť až do jari, kým sa znovu príroda prebudí. Tento spôsob je pre včely priro­dzený a najvýživnejši. Ľudia však argumentujú, že biely rafinovaný cukor a vysoko fruktózový ku­kuričný sirup je pre včely to isté ako med, ktorý si vyprodukujú.

S týmto tvrdením sa dá jedine nesúhlasiť. Rov­nako ako majú tieto sladidlá katastrofálny dopad na človeka, tak to platí aj pre včely. O to viac, že prichádzajú o plnohodnotnú výživu plnú en­zýmov, minerálov a vlákniny, ktorú si samy vy­produkovali, a namiesto toho dostávajú mŕtve sacharidy bez akejkoľvek výživy, len s cieľom energickej hodnoty. Tieto sacharidy majú pod­statne odlišné pH ako pravý med. Sú oveľa viac kyselinotvorné a oslabujú celú kolóniu včiel, kto­ré sú potom menej odolné voči chorobám a zne­čisteniu prostredia.

Ďalší fakt, ktorý si mnoho ľudí neuvedomuje, je, že cukor a kukuričný sirup, aký včely dostávajú, si uskladňujú v tých istých voskových komorách ako nektár, z čoho vyplýva, že med nemôže mať svoju čistú organickú hodnotu. Je to zmes cukru, kukuričného sirupu a medu. Mal som v rodine dobrého včelára, od ktorého som sa niečo naučil. Bol ním môj starý otec, ktorý venoval posledných 20 rokov svojho života včeláreniu. Svoj včelín mal v tatranských horách a o včely sa príkladne staral. Veľakrát som sledo­val, ako vzniká ten skvelý nektár, ktorým si pole­jem chlieb. Med mal krásnu tmavú farbu a chuť, ktorú si dodnes pripomínam, pretože sa k takej už neviem dostať.

Môj starý otec včely ničím nekŕmil. Vždy im nechal dostatok ich vlastného medu, aby doká­zali prežiť do jari. Na kvalite medu to bolo cítiť. Neodpustím si poznámku, že nech si dnes kú­pim ten najkvalitnejší med označený desiatkami nálepiek BIO kvality, nemá proti medu, aký si pamätám, žiadnu šancu. Nerád by som urazil poctivých včelárov, ktorí sa o včely starajú s lás­kou a vyrábajú kvalitný med. No je mi jasné, že títo včelári asi nezásobujú väčšinu obchodov, pretože by medu nemali dostatok. Môj starý otec dokázal každý rok vyrobiť dostatok medu na jeden rok pre našu rodinu a blízkych. Ak by chcel vyrábať viac, musel by včelám viac medu zobrať, a teda začať prikrmovať. A niečo také si on nevedel predstaviť.

Poznáte nejakého včelára? Porozprávajte sa o jeho skúsenostiach. Pýtajte sa na proces sta­rostlivosti o včely a výrobu medu. Ak sa chcete dostať ku kvalitným výrobkom, zájdite si za lo­kálnymi včelármi, poprípade malými rodinnými firmami. Možno objavíte, že tradície úplne nevy­mreli. Možno ochutnáte med, aký ste v ústach nemali už roky, pretože ste ho doteraz nakupova­li iba v supermarketoch. Nielen chuť medu, ale aj skúsenosť v podobe stretnutia s ľuďmi, ktorí vyznávajú iné hodnoty ako mnohí z nás, môže byť zaujímavou inšpiráciou.

Uverejnené v časopise Zem a vek, marec 2014