Slnko, lieska a podbeľ ťahajú včielky von

Dnes, 13.45 hod., teplota 12 stupňov Celzia.

Vývoj včelstva vo včasnej jari

Keď poľaví najkrutejšia zima, prebudia sa včely k životu. Poznám to podľa toho, že niekoľko mŕtvoliek vynesú von. Akonáhle za teplého jasného dňa vystúpi teplota v tieni na 10 stupňov Celzia, sklopím ráno letáče a vytiahnem letáčové zástrčky. Svetlo vnikne do úľa a za jednu hodinu včely urobia očisťovací prelet, úplne podľa včelárovej vôle.

Tri dni po prvom prelete začína matka intenzívne klásť vajíčka. Vypočítal som podľa jednoduchej metódy Jozefa Bretschko produkciu položených vajíčok matkou v závislosti na priemernej maximálnej dennej teplote za prvú a tretiu dekádu mesiaca február. Priemer teplôt v mesiaci som rozdelil po dekádach. Na konci mesiaca som vypočítal približnú veľkosť plodového hniezda v úli Warre. Na jeden plást Warre počítam asi 4000 buniek.

Slabší prelet som mal 15.februára 2013, kedy teplota na včelnici vystúpila na 8°C a riadny prelet bol 25.februára 2013 pri teplote 12°C na včelnici. Januárová spotreba zásob bola 70 dkg a vo februári včielky spotrebovali 1,5 kg medu.

Vo februári sa najvyššie denné teploty pohybovali mierne nad nulou. V prvej dekáde bola priemerná najvyššia denná teplota 0,8°C. Túto priemernú teplotu treba vynásobiť konštantou 1000, čo je maximálne možný počet položených vajíčok denne pri vonkajších teplotách do 10°C. Pri teplotách do 15°C je konštanta 2000 a nad 15°C je 2500. V prvej dekáde položila matka 800 vajíčok, a keď ich počet vydelíme počtom buniek na pláste, tak zakládla 2 desatiny plásta. Denne položila v priemere 88 vajíčok.

V druhej februárovej dekáde bola priemerná najvyššia denná teplota -0,7°C. V tejto dekáde boli iba tri dni s teplotou nad nulou, preto som výpočet denne položených vajíčok v týchto troch dňoch urobil metódou denného výpočtu prof. Dr. Joachim Hans Bergmann a Ing. Lutz Bergmann, ktorý, ak som postup správne pochopil, sa robí podľa vzorca y=22,8295*A1^1,4252, kde "y" je počet položených vajíčok v konkrétnom dni a "A1" je maximálna denná teplota v sledovanom dni. V prvom dni s teplotou 3°C matka položila 110 vajíčok, v druhom dni s teplotou 2°C položila 62 vajíčok a v treťom dni s teplotou 1°C 23 vajíčok. Ostatné dni v druhej dekáde februára boli s maximálnou dennou teplotou pod nulou. V druhej dekáde dohromady matka položila 852 vajíčok, ak zoberiem do úvahy, že matka neprestala klásť v mrazivých dňoch, čo sú približne dve desatiny z plochy plásta a priemer 95 vajíčok denne.

V tretej februárovej dekáde bola priemerná najvyššia denná teplota 2,4°C a matka položila v tretej dekáde februára asi 2400 vajíčok, čo zaberie plochu 0,6 plásta. Denný priemer bol 240 položených vajíčok.

Počet denne položených vajíčok.

Za február matka položila celkom 4052 vajíčok a to je plocha asi 1,01 plásta Warre. Minimálne položila matka denne 23 vajíčok a maximálne 293 vajíčok. V priemere položila vo februári 141 vajíčok denne. Keďže som použil pre výpočet dve metódy, tie čísla sú len orientačné, môžem však predpokladať, že sa približne zhodujú so skutočnosťou. Mám takú skúsenosť, že keď včelstvo začne v skorej jari plodovať, žiadna nepriazeň počasia ho v jeho raste nezastaví. Samozrejme musí primerane obsadať priestor úľa, mať dostatok zásob, peľu a vody.

Ďalšie výpočty sa budú odvíjať od počiatočného počtu včiel vo včelstve, ktorých bolo začiatkom februára v úli Warre asi 10000 jedincov, pretože včely sedia podľa z podložky vyčítaného spádu meliva na piatich plástoch Warre, čo je približne uvedený počet. Pomocou nameraných denných maximálnych teplôt, matka položila vo februári 4052 vajíčok. Je to pomerne málo, čomu sa nemožno čudovať vzhľadom k nízkym teplotám blížiacim sa k nule. Z toho počtu sa už narodilo do 1000 mladých včiel a ďalších 3000 pribudne do polovice marca. Zo starých včiel zomrela takmer polovica od začiatku februára. Včelstvo zložené z 10000 včiel sa zmenšilo do konca februára na 6000 jedincov a včelstvo s chumáčom 20000 včiel na 11000 jedincov. Viem, že včelí chumáč sedí vo všetkých úľoch v dvoch nadstavkoch, takže predpokladám, že počet včiel v jednotlivých úľoch sa začiatkom februára pohyboval v počte medzi 10000 až 20000 jedincami. Presné výpočty prirodzene nesúhlasia, ale ten nastúpený trend v plodovaní včelstiev je tam. Bilanciu urobím pri prvom teplejšom počasí jediným pohľadom do úľa.

Pri optimálnych vonkajších teplotných podmienkach, dostatku medových zásob, peľu, vody a letových dní, stúpne počet včiel v úli Warre v marci asi na 25000, v apríli na 35000 a do konca mája na 45000 jedincov.

Včelárske výstavy v roku 2013

Seminár včelárskej praxe na tému „Plemenitba a šľachtenie včiel".

Prihlášky na seminár nájdete na https://docs.google.com/spreadsheet/vie ... c3g4cHc6MA . Treba zaslať do 1.3.2013.

Kuntzschov dvoják

Dostala sa mi do rúk kniha, Včelárske otázky, z roku 1928, v ktorej popisuje svoje skúsenosti a postupy M.Kuntzsch v úli jeho konštrukcie, dvoják zadovák, s rámikovou mierou 33,3 x 25 cm. Úľ má v medníku 12 rámikov zavesených priečne na kovovej lište a v plodisku má na pozdĺžnu stavbu šesť rámikov na sánkach a tri rámiky vo väzení, tak isto položených na sánkach. V úli žijú dve včelstvá. Obydlie včiel, aj technika vedenia včelstiev, pripomína prírodné včelárenie v košoch.

Zaujala ma jedna jeho metodika z troch rôznych spôsobov včelárenia v dvojákoch, ktorá sa tiež podobá aj metodike včelárenia v trámikovom úli Warre.

Každé nové osadenie dvojáka, či už preložením včelstiev z iných úľov alebo v lete rojmi, začína sa v hornom oddelení. V zime, pretože je dvoják v krytom včelíne alebo v kočovnom voze, nepotrebujú včelstvá ani ten najmenší dozor.

Počas roka urobíme tieto práce:

Keď poľaví najkrutejšia zima, povedzme tak okolo 15.marca, prebudia sa včely k životu. Niekoľko mŕtvoliek vynesú von. Akonáhle za teplého jasného dňa vystúpi teplota v tieni na 10 stupňov Celzia, sklopíme ráno letáče. Svetlo vnikne do spodného oddelenia a za jednu hodinu včely urobia očisťovací prelet, úplne podľa včelárovej vôle. Taktiež z väzenia vytiahneme špunty, aby i odtiaľ niekoľko mŕtvoliek mohli včely samé vyniesť.

Tri dni po prvom prelete začína matka intenzívne klásť vajíčka. Letáč už nezatvárame, pretože vyvíjajúci sa plod je dostatočne chránený pohyblivým dnom horného oddelenia.

Pretože sú včelstvá pomerne rovnako silné, ošetrujeme ich rovnako.

U včiel v Kuntzschovom dvojáku, ktoré v zime takmer netrávia, objavuje sa niečo málo meliva až po prvom prelete, keď začínajú s kŕmením plodu.

Úle podmetáme až za 10-14 dní po prvom prelete, aby sme zničili zárodky víjačky voštinovej. Ak podmetáme hneď po prvom prelete, môžu sa víjačky pre nedostatok meliva usadiť v diele.

Počas 4 až 6 nasledujúcich týždňov, teda až do konca apríla, ošetrujeme všetky včelstvá rovnako - lepšie povedané vôbec sa ich ani nedotkneme, kým vybehne prvý plod a včielky obsadajú aj deviaty plást.

Až od tohto času sa odlišuje spôsob ošetrovania jednotlivých včelstiev.

Pri celkom jednoduchom a výnimočnom spôsobe ošetrovania včelstiev odpadajú všetky všeobecne uznávané postupy a tých niekoľko podradných, potrebných na udržanie poriadku, nepripadá vôbec do úvahy.

Tento jednoduchý spôsob používa včelár, ktorý pre prácu, cestu alebo chorobu nemôže aj počas niekoľkých mesiacov prísť na včelnicu. Práve na jar v mnohých úľoch býva najväčší zmätok, zvlášť keď sa objavia roje a výnos býva neistý.

Takému včelstvu po prvom prelete odstránime pohyblivú podlahu v hornom oddelení a vyplníme celé horné oddelenie plástami. Do dolného oddelenia a väzenia dáme rámiky s pásikom medzistienky, a hospodárime ako v košoch. Ak máme dostatok plástov, vyplníme i dolné oddelenie plástami a len do stredu dáme rámik so začiatkom pre trúdie bunky, aby sme privábili matku.

Na rozdiel od iných spôsobov včelárenia nepoužívame materskú mriežku. Medzi obe oddelenia namiesto jednej vsunieme tri spojovacie paličky, aby bolo lepšie prepojenie a včely nestavali medzi oboma poschodiami veľa mostíkov.

Skúsenosť nás učí, že matka, keď zakladie horné oddelenie, prejde po voskovom mostíku, ktorý sme skôr nalepili, na stavebný rámik, aby zakládla trúdie bunky. Včelstvo, ktorého vývoj nie je doposiaľ ukončený, pripraví v dolnom oddelení dostatok robotníčích buniek i hniezdo. V tom čase plnia včely v hornom oddelení opustené bunky medom. Včely postupujú prirodzeným spôsobom.

Počas piatich týždňov, od 5.mája do 10.júna, kedy je nebezpečenstvo rojenia, vyrezávajme každých šesť dní dielo na stavebnom rámiku. Pritom netreba vyťahovať celé sánky, stačí vytiahnuť len stavebný rámik, ktorý treba podržať pred plástami, aby včielky z neho zbehli. Dielo vyrežeme a rámik vložíme späť.

Koncom júna a začiatkom júla musí si nájsť včelár čas, aby zožal úrodu. Med odoberieme hore i dolu. Po medobraní prevesíme včely do horného oddelenia a pripavíme ich na prezimovanie. Vložíme podlahu, z plodových plástov zostavíme hniezdo, pridáme plásty so zvyškom medu a s peľom. Plásty, v ktorých je málo medu, odviečkujeme a postavíme na sánky v dolnom oddelení, aby včely med odnosili. Kŕmime cukrovým roztokom počas desiatich dní po jednom litri, prípadne len prikŕmime cukrovým roztokom v množstve tri až päť litrov.

Včelstvá s jednoročnou, ani s dvojročnou matkou sa neroja pri použití tejto metódy.

Tri letné mesiace v trámikovom úli

Cez pozorovacie okienko v zadnej stene trámikového úľa môžete pozorovať vývoj a život včelstva v jeho obydlí. Video ukazuje život včiel od nasťahovania roja do úľa až po prípravu včelstva na zimovanie. Do dvoch minút sú natlačené obrázky zo života včelstva počas troch letných mesiacov. Páči sa mi toto video. Už sa teším na stretnutie s mojimi včielkami po prvom jarnom prelete.