Dostala sa mi do rúk kniha, Včelárske otázky, z roku 1928, v ktorej popisuje svoje skúsenosti a postupy M.Kuntzsch v úli jeho konštrukcie, dvoják zadovák, s rámikovou mierou 33,3 x 25 cm. Úľ má v medníku 12 rámikov zavesených priečne na kovovej lište a v plodisku má na pozdĺžnu stavbu šesť rámikov na sánkach a tri rámiky vo väzení, tak isto položených na sánkach. V úli žijú dve včelstvá. Obydlie včiel, aj technika vedenia včelstiev, pripomína prírodné včelárenie v košoch.
Zaujala ma jedna jeho metodika z troch rôznych spôsobov včelárenia v dvojákoch, ktorá sa tiež podobá aj metodike včelárenia v trámikovom úli Warre.
Každé nové osadenie dvojáka, či už preložením včelstiev z iných úľov alebo v lete rojmi, začína sa v hornom oddelení. V zime, pretože je dvoják v krytom včelíne alebo v kočovnom voze, nepotrebujú včelstvá ani ten najmenší dozor.
Počas roka urobíme tieto práce:
Keď poľaví najkrutejšia zima, povedzme tak okolo 15.marca, prebudia sa včely k životu. Niekoľko mŕtvoliek vynesú von. Akonáhle za teplého jasného dňa vystúpi teplota v tieni na 10 stupňov Celzia, sklopíme ráno letáče. Svetlo vnikne do spodného oddelenia a za jednu hodinu včely urobia očisťovací prelet, úplne podľa včelárovej vôle. Taktiež z väzenia vytiahneme špunty, aby i odtiaľ niekoľko mŕtvoliek mohli včely samé vyniesť.
Tri dni po prvom prelete začína matka intenzívne klásť vajíčka. Letáč už nezatvárame, pretože vyvíjajúci sa plod je dostatočne chránený pohyblivým dnom horného oddelenia.
Pretože sú včelstvá pomerne rovnako silné, ošetrujeme ich rovnako.
U včiel v Kuntzschovom dvojáku, ktoré v zime takmer netrávia, objavuje sa niečo málo meliva až po prvom prelete, keď začínajú s kŕmením plodu.
Úle podmetáme až za 10-14 dní po prvom prelete, aby sme zničili zárodky víjačky voštinovej. Ak podmetáme hneď po prvom prelete, môžu sa víjačky pre nedostatok meliva usadiť v diele.
Počas 4 až 6 nasledujúcich týždňov, teda až do konca apríla, ošetrujeme všetky včelstvá rovnako - lepšie povedané vôbec sa ich ani nedotkneme, kým vybehne prvý plod a včielky obsadajú aj deviaty plást.
Až od tohto času sa odlišuje spôsob ošetrovania jednotlivých včelstiev.
Pri celkom jednoduchom a výnimočnom spôsobe ošetrovania včelstiev odpadajú všetky všeobecne uznávané postupy a tých niekoľko podradných, potrebných na udržanie poriadku, nepripadá vôbec do úvahy.
Tento jednoduchý spôsob používa včelár, ktorý pre prácu, cestu alebo chorobu nemôže aj počas niekoľkých mesiacov prísť na včelnicu. Práve na jar v mnohých úľoch býva najväčší zmätok, zvlášť keď sa objavia roje a výnos býva neistý.
Takému včelstvu po prvom prelete odstránime pohyblivú podlahu v hornom oddelení a vyplníme celé horné oddelenie plástami. Do dolného oddelenia a väzenia dáme rámiky s pásikom medzistienky, a hospodárime ako v košoch. Ak máme dostatok plástov, vyplníme i dolné oddelenie plástami a len do stredu dáme rámik so začiatkom pre trúdie bunky, aby sme privábili matku.
Na rozdiel od iných spôsobov včelárenia nepoužívame materskú mriežku. Medzi obe oddelenia namiesto jednej vsunieme tri spojovacie paličky, aby bolo lepšie prepojenie a včely nestavali medzi oboma poschodiami veľa mostíkov.
Skúsenosť nás učí, že matka, keď zakladie horné oddelenie, prejde po voskovom mostíku, ktorý sme skôr nalepili, na stavebný rámik, aby zakládla trúdie bunky. Včelstvo, ktorého vývoj nie je doposiaľ ukončený, pripraví v dolnom oddelení dostatok robotníčích buniek i hniezdo. V tom čase plnia včely v hornom oddelení opustené bunky medom. Včely postupujú prirodzeným spôsobom.
Počas piatich týždňov, od 5.mája do 10.júna, kedy je nebezpečenstvo rojenia, vyrezávajme každých šesť dní dielo na stavebnom rámiku. Pritom netreba vyťahovať celé sánky, stačí vytiahnuť len stavebný rámik, ktorý treba podržať pred plástami, aby včielky z neho zbehli. Dielo vyrežeme a rámik vložíme späť.
Koncom júna a začiatkom júla musí si nájsť včelár čas, aby zožal úrodu. Med odoberieme hore i dolu. Po medobraní prevesíme včely do horného oddelenia a pripavíme ich na prezimovanie. Vložíme podlahu, z plodových plástov zostavíme hniezdo, pridáme plásty so zvyškom medu a s peľom. Plásty, v ktorých je málo medu, odviečkujeme a postavíme na sánky v dolnom oddelení, aby včely med odnosili. Kŕmime cukrovým roztokom počas desiatich dní po jednom litri, prípadne len prikŕmime cukrovým roztokom v množstve tri až päť litrov.
Včelstvá s jednoročnou, ani s dvojročnou matkou sa neroja pri použití tejto metódy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára