Včelárske výstavy v roku 2013

Seminár včelárskej praxe na tému „Plemenitba a šľachtenie včiel".

Prihlášky na seminár nájdete na https://docs.google.com/spreadsheet/vie ... c3g4cHc6MA . Treba zaslať do 1.3.2013.

Kuntzschov dvoják

Dostala sa mi do rúk kniha, Včelárske otázky, z roku 1928, v ktorej popisuje svoje skúsenosti a postupy M.Kuntzsch v úli jeho konštrukcie, dvoják zadovák, s rámikovou mierou 33,3 x 25 cm. Úľ má v medníku 12 rámikov zavesených priečne na kovovej lište a v plodisku má na pozdĺžnu stavbu šesť rámikov na sánkach a tri rámiky vo väzení, tak isto položených na sánkach. V úli žijú dve včelstvá. Obydlie včiel, aj technika vedenia včelstiev, pripomína prírodné včelárenie v košoch.

Zaujala ma jedna jeho metodika z troch rôznych spôsobov včelárenia v dvojákoch, ktorá sa tiež podobá aj metodike včelárenia v trámikovom úli Warre.

Každé nové osadenie dvojáka, či už preložením včelstiev z iných úľov alebo v lete rojmi, začína sa v hornom oddelení. V zime, pretože je dvoják v krytom včelíne alebo v kočovnom voze, nepotrebujú včelstvá ani ten najmenší dozor.

Počas roka urobíme tieto práce:

Keď poľaví najkrutejšia zima, povedzme tak okolo 15.marca, prebudia sa včely k životu. Niekoľko mŕtvoliek vynesú von. Akonáhle za teplého jasného dňa vystúpi teplota v tieni na 10 stupňov Celzia, sklopíme ráno letáče. Svetlo vnikne do spodného oddelenia a za jednu hodinu včely urobia očisťovací prelet, úplne podľa včelárovej vôle. Taktiež z väzenia vytiahneme špunty, aby i odtiaľ niekoľko mŕtvoliek mohli včely samé vyniesť.

Tri dni po prvom prelete začína matka intenzívne klásť vajíčka. Letáč už nezatvárame, pretože vyvíjajúci sa plod je dostatočne chránený pohyblivým dnom horného oddelenia.

Pretože sú včelstvá pomerne rovnako silné, ošetrujeme ich rovnako.

U včiel v Kuntzschovom dvojáku, ktoré v zime takmer netrávia, objavuje sa niečo málo meliva až po prvom prelete, keď začínajú s kŕmením plodu.

Úle podmetáme až za 10-14 dní po prvom prelete, aby sme zničili zárodky víjačky voštinovej. Ak podmetáme hneď po prvom prelete, môžu sa víjačky pre nedostatok meliva usadiť v diele.

Počas 4 až 6 nasledujúcich týždňov, teda až do konca apríla, ošetrujeme všetky včelstvá rovnako - lepšie povedané vôbec sa ich ani nedotkneme, kým vybehne prvý plod a včielky obsadajú aj deviaty plást.

Až od tohto času sa odlišuje spôsob ošetrovania jednotlivých včelstiev.

Pri celkom jednoduchom a výnimočnom spôsobe ošetrovania včelstiev odpadajú všetky všeobecne uznávané postupy a tých niekoľko podradných, potrebných na udržanie poriadku, nepripadá vôbec do úvahy.

Tento jednoduchý spôsob používa včelár, ktorý pre prácu, cestu alebo chorobu nemôže aj počas niekoľkých mesiacov prísť na včelnicu. Práve na jar v mnohých úľoch býva najväčší zmätok, zvlášť keď sa objavia roje a výnos býva neistý.

Takému včelstvu po prvom prelete odstránime pohyblivú podlahu v hornom oddelení a vyplníme celé horné oddelenie plástami. Do dolného oddelenia a väzenia dáme rámiky s pásikom medzistienky, a hospodárime ako v košoch. Ak máme dostatok plástov, vyplníme i dolné oddelenie plástami a len do stredu dáme rámik so začiatkom pre trúdie bunky, aby sme privábili matku.

Na rozdiel od iných spôsobov včelárenia nepoužívame materskú mriežku. Medzi obe oddelenia namiesto jednej vsunieme tri spojovacie paličky, aby bolo lepšie prepojenie a včely nestavali medzi oboma poschodiami veľa mostíkov.

Skúsenosť nás učí, že matka, keď zakladie horné oddelenie, prejde po voskovom mostíku, ktorý sme skôr nalepili, na stavebný rámik, aby zakládla trúdie bunky. Včelstvo, ktorého vývoj nie je doposiaľ ukončený, pripraví v dolnom oddelení dostatok robotníčích buniek i hniezdo. V tom čase plnia včely v hornom oddelení opustené bunky medom. Včely postupujú prirodzeným spôsobom.

Počas piatich týždňov, od 5.mája do 10.júna, kedy je nebezpečenstvo rojenia, vyrezávajme každých šesť dní dielo na stavebnom rámiku. Pritom netreba vyťahovať celé sánky, stačí vytiahnuť len stavebný rámik, ktorý treba podržať pred plástami, aby včielky z neho zbehli. Dielo vyrežeme a rámik vložíme späť.

Koncom júna a začiatkom júla musí si nájsť včelár čas, aby zožal úrodu. Med odoberieme hore i dolu. Po medobraní prevesíme včely do horného oddelenia a pripavíme ich na prezimovanie. Vložíme podlahu, z plodových plástov zostavíme hniezdo, pridáme plásty so zvyškom medu a s peľom. Plásty, v ktorých je málo medu, odviečkujeme a postavíme na sánky v dolnom oddelení, aby včely med odnosili. Kŕmime cukrovým roztokom počas desiatich dní po jednom litri, prípadne len prikŕmime cukrovým roztokom v množstve tri až päť litrov.

Včelstvá s jednoročnou, ani s dvojročnou matkou sa neroja pri použití tejto metódy.

Tri letné mesiace v trámikovom úli

Cez pozorovacie okienko v zadnej stene trámikového úľa môžete pozorovať vývoj a život včelstva v jeho obydlí. Video ukazuje život včiel od nasťahovania roja do úľa až po prípravu včelstva na zimovanie. Do dvoch minút sú natlačené obrázky zo života včelstva počas troch letných mesiacov. Páči sa mi toto video. Už sa teším na stretnutie s mojimi včielkami po prvom jarnom prelete.

PF 2013

Príjemné Fašiangy a Príjemné Fčelárenie

Prirodzená cesta včelárenia

Na čínskom webe som čítal informáciu z roku 2005 o nutričnom krížení medzi ACC a AML, so zámerom, vypestovať odolnosť AML voči VD. Ak som strojový preklad článku správne pochopil, tak v experimente boli larvy matiek Apis mellifera ligustika, (ktorá je v Číne rozšírená), odchované materskou kašičkou vo včelstvách Apis Cerano Cerano. Výsledok dokázal, že výživový kríženec európskej talianskej včely je voči parazitujúcim roztočom Varroa odolnejší ako materské včelstvá, pričom v odolnosti včelstiev nebolo žiadnych významných rozdielov medzi hybridnými generáciami. Zdá sa, že v Európe nie je možné nasmerovať výskum a výber týmto smerom, čo väčšinu drobných včelárov s piatimi až desiatimi úľmi núti ošetrovať svoje včelstvá prirodzenou cestou.

Vedenie včelstiev prirodzenou cestou nabáda každého včelára k ošetrovaniu včielok bez chémie, pretože na jar, pri ich delení, umožní včelstvám očistu a obnovu ich sily, a v letnom období, po zbere úrody medu, tiež. Môže včelstvá deliť a spätne spájať v máji, júni, pred hlavnou znáškou, kedy sa včelstvá roja - delia. Včelár nedovolí im vyrojiť sa, ale robí odložence, prípadne roj odoberie. Nič sa však nedeje ak sa vyroja - v takom prípade nepotrebujem mať pripravený odloženec, ten vytvorím z vyrojeného včelstva. Včelstvo pripravené na rojenie zmetiem do rojáčika, osadím do úľa na triangel trámiky, včelstvo do týždňa postaví prirodzené robotníčie dielo v plodisku. Nepotrebujem medzistienky s predlohou, po týždni, dvoch položím na nové plodisko noviny, na noviny odloženec s mladou matkou a vykrojeným plodom, na odloženec medník, v ktorom sú plásty z pôvodného plodiska zbavené plodu - plodové vence sú vykrojené a so zaviečkovaným plodom sú zároveň odstránené roztoče Varroa. Keďže takýto ekologický krok sa robí niekedy v období kvitnutia jabloní, pred znáškou z agátu, ale aj neskôr, v júni pred letným slnovratom, pred znáškou z lúk a lesných rúbanísk, v období prudkého rastu včelstva, sila včelstva zostane zachovaná, nebude sa už v sezóne rojiť a využije každú nasledujúcu znášku. Včelstvo už nebude potrebovať ďalšie ošetrenie v sezóne, zvládne zimovanie aj s klieštikom do jari, kedy sa proces opakuje. Táto belgická metóda z prelomového obdobia 70. a 80. rokov minulého storočia vyhovuje mne v horskej oblasti s postupnou dlhotrvajúcou znáškou.

Každoročná obnova vosku je zameraná na zdravý chov včiel. Pretože metóda pri použití medzidna nie je založená na rotácii plástov a nadstavkov z jedného úľa do druhého, včelár eliminuje choroby na "100 %". V úli nepoužívam žiadne chemikálie, dezinfikujem ohňom. V prípade nutnosti liečim včelstvá (ako som už uviedol v iných príspevkoch, za posledných desať sezón 3x), to však súvisí s praxou a mojim postupným získavaním nových vedomostí. Produkujem tak prijateľné množstvo čistého a veľmi kvalitného medu, ktorého je nedostatok na súčasnom domácom trhu. V mojom regióne ťažím z úľa Warré aj 18 kg na včelstvo, pričom rovnaké množstvo si včely odložia na zimu. Zároveň ťažím vosk jeden rok starý aj propolis bez kontaminácie.

Metóda včelárenia na prírodnom diele bez liečenia včelstiev v úli Warré, používaná včelármi v Spojenom kráľovstve a Spolkovej republike po zbere medu, je veľmi podobná tvorbe zmetencov - umelých rojov v tom, že včely musia začať znova od nuly. To je dobre, pretože môžeme predpokladať zlom, prerušenie reprodukčného cyklu roztočov Varroa. Pri použití pozberovej, v mojej lokalite júlovej metódy udržania počtu roztočov Varroa vo včelstve pod kontrolou, vytlačíme včely z horných boxov smerom nadol pomocou dymu pričom donútime včely obsadiť prázdne debničky úľa Warré, ktoré sú nižšie. Všetky plásty s plodom a medom, ktoré sú v horných poschodiach, s nadstavkami odoberieme a odvezieme. Plod z plástov vyrežeme,  med z plástov vylisujeme a vosk vytopíme v slnečnom rozpúšťači. Včely za pomoci intenzívneho kŕmenia asi po piatich dňoch začnú stavať nové dielo, spracujú zimné zásoby a budú pokojne zimovať.

Väčšina drobných včelárov ošetruje prirodzenou cestou tri až päť úľov Warré. Prevažná väčšina z nich má prosperujúce včelstvá, ktoré pri použití metódy zmladzovania včelstiev po letnom slnovrate zásobujú včelárovu rodinu tým najkvalitnejším medom. Metóda vychádza z opisu včelárenia v knihe "Včelárstvo pre všetkých" od Abbé Warré ako cenný spôsob hygienických opatrení v úli, zároveň pri jej používaní včelár predchádza nákazám hniloby včelieho plodu a noseme, zvyšuje výnosy medu a znižuje počty roztočov Varroa na udržateľnú úroveň.

Pôvodným požadovaným účinkom metódy včelárenia na prírodnom diele bolo zvyšovanie výnosov medu. V čase pred letným slnovratom včelstvo nemusí chovať plod, preto je oveľa viac robotníc uvoľnené pre prácu lietaviek pri znáške nektáru. Zároveň je vo včelstve potlačený pud k rojeniu. Dosiahneme efekt s rovnakým výsledkom ako pri metóde s vytváraním zmetenca, ktorá sa v súčasnosti hojne používa. Dôvodom metódy odstránenia plodu je, nahradiť všetky plásty v plodisku naraz, čiže skôr ako pri rozširovaní plodiska niekoľkými medzistienkami každý rok. Metodika umožňuje všetky staré plásty odstrániť každý rok. To je v súčasnosti všeobecne uznávaný postup, pretože výmena všetkých plástov s plodom v jednej operácii môže pomôcť pri potláčaní chorôb včelieho plodu.

Metóda má tiež veľký vplyv na populáciu roztočov Varroa na udržateľnej úrovni, pretože všetky štádiá včelieho plodu sú so všetkými štádiami vývoja roztočov zo včelstva odstránené. Vo včelstve zostanú len roztoče, ktoré sa držia na včelách. Ak takéto včelstvo potom ešte ošetríme kyselinou mliečnou alebo práškovým cukrom, odstránime veľmi veľký podiel roztočov Varroa z kolónie. Koncepcia musí byť jednoduchá a jasná, taká, ktorá núti včelára samostatne a zodpovedne používať pri ošetrovaní včelstiev tie najlepšie postupy, a iba vo včelstvách s nápadne ťažkým napadnutím roztočmi Varroa.