O mne

Moja fotka

Poslaním môjho blogu je oboznámiť návštevníkov s jedným z najpozoruhodnejších úľov francúzskeho včelára Roger Delona, ktorý poznáme ako Alpský úľ. Včeláriť v tomto úli je v skutočnosti novostarý spôsob včelárenia. Je to včelia retrofarma používajúca metódu ošetrovania včelstiev s jednoduchou technológiou trámikového úľového systému. S touto technológiou potrebujete menej času a je oveľa modernejšia ako pri iných známych formách včelárenia. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Užite si so mnou moje poznanie, keď som sa učil a rástol ako prírodný včelár. 

nedeľa 4. mája 2014

S malými bunkami viacnadstavkovo v JU alebo B

Názory včelárov na otázku výhodnosti malých buniek sú veľmi polarizované. Skúsenosti ukazujú, že niečo nie je v poriadku s moderným včelárstvom orientovaným na prírodu. Zmenou veľkosti buniek sa skutočne dosiahne zdravé, produktívne včelstvo. Význam veľkosti buniek je veľký krok správnym smerom.
Malá bunka má údajne kontrolovať stavy klieštika vo včelstve na udržateľnej úrovni. Veľkosť malých buniek je 4,9 mm. Medzistienky s touto veľkosťou buniek sa vo svete bežne vyrábajú. Výsledky v zápase s klieštikom sú pri používaní týchto medzistienok minimálne. Keď sú všetky bunky rovnako veľké, samičky klieštika nemajú na výber a vôjdu do všetkých.
Vo svete je veľa protichodných štúdií o roztočoch Varroa. Všeobecný poznatok však dokazuje, že V-roztoče dávajú prednosť väčším larvám v bunkách. Je to pravdepodobne preto, že väčšia larva produkuje silnejšiu vôňu, ktorá ženie roztočov k reprodukčnému procesu do týchto buniek. Klieštik nevie, ktorá bunka je trubčia a ktorá robotničia. Čím silnejší pach, tým istejšia zábezpeka väčšej reprodukcie. Táto myšlienka naznačuje, že V-roztoče sú poháňané do reprodukčného procesu predovšetkým pachovými impulzmi. Možno práve umelo zväčšená robotníčia bunka na 5,4 mm je príčinou, že sa klieštikovi tak darí úspešne parazitovať na európskej včele, ktorá je najrozšírenejšia vo svete. Malé bunky však vytvárajú pre vývoj plodu priaznivé teplotné podmienky.
Je fakt, že prírodné včelárenie len zdanlivo nie je o výrobe medu, čo je pravdepodobne starosť väčšiny včelárov, ale čo je dôležité, že je predovšetkým o zdravej údržbe včelstiev. V našich slovenských úľoch, béčkach a čechoslovákoch, môže každý úspešne včeláriť s predlohou malých buniek na medzistienkach.

V júli a aguste, pri rušení medníkov, treba vytáčať len toľko, aby včelám zostali aj zásoby medu na zimu, lebo s obsahom vody v mede už nie sú v tom čase problémy. Táto metóda bude vyhovovať každému včelárovi, je menej fyzicky náročná a zabezpečuje veľmi slušné medné výnosy.
Potrebné je v auguste doplniť zásoby tak, aby ste nemuseli seba a včely zaťažovať doplňovaním zásob na jar. Včelstvo potrebuje na prezimovanie 15 kg zásob. Včelstvá zimujete v dvoch nadstavkoch.


Keď začne kvitnúť čerešňa, prvý krát v tom roku prezriete včelstvo a urobíte zámenu nadstavkov tak, že v hornom nadstavku, kde matka väčšinou po prezimovaní kladie, odviečkujete zásoby a položíte ho na čisté odnímateľné dno a naň položíte spodný nadstavok, ktorý je prázdny, ale sú v ňom vlani vystavané plásty. Zámenu, ako prvý pracovný úkon v sezóne, s odviečkovaním zásob, urobíte preto, aby včely preniesli odviečkované zásoby do horného nadstavku a pokračovali aj tam v plodovaní.

Keď začnú kvitnúť jablone, (repka olejná), tak na čisté odnímateľné dno dáte nadstavok s medzistienkami, naň položíte horný nadstavok, do ktorého včely preniesli zásoby. Matku vyhľadáte, musí zostať v plodisku. Plodisko tvoria celoročne dva nadstavky. Vyhľadanie matky zabezpečíte tak, že zo spodného nadstavku, z ktorého teraz urobíte medník, vyberáte jednotlivé plásty a pre istotu trhnete každým plástom nad plodiskom. Včely, prípadne aj matka, spadnú do plodiska. Potom dáte na nové plodisko materskú mriežku a na ňu spomínaný spodný nadstavok s najstarším dielom, ktorý bude taraz ako medník. 


2 komentáre:

  1. Dobrý deň,

    zaujímal by ma Váš názor na to, že či z hygienického hľadiska je rozumné vytvoriť medník z bývalého plodiska (už zakladených plástov). Plásty v ňom sú už zaťažené košielkami lariev, môžu sa v ňom nachádzať trúdy, ktorí budú uväznení nad materskou mriežkou. Následne sa vykalia v medníku a uhynú na materskej mriežke. A to asi neprospieva hygiene.

    V súčasnosti je hlavne nemeckými včelármi propagovaná metóda ťažby medu z panenských plástov. To znamená že nad mriežku sa do medníka dajú nikdy nezaplodované panenské plásty a zvyšok sa doplní medzistienkami.

    Pri tomto spôsobe však včelstvo ťažšie prechádza do medníka a panenské plásty sú pri vytáčaní krehkejšie.
    Na druhej strane je to určite hygienickejšie.

    Ďakujem za odpoveď.

    Dušan

    OdpovedaťOdstrániť
  2. To je len obchodnícka špekulácia na predaj medu z panenských plástov. Nemci vždy špekulujú. Tisícročia med ľudia ťažia zo zaplodovaných plástov a nikdy to nikomu nevadilo. Včely predsa každú bunku vydezinfikujú propolisom. Odnášajú výkaly plodu z úľa, vykryzú staré dielo s košielkami a obnovia ho. Odstraňujú mŕtvy plod.Čistiaci pud funguje vždy. Dielo je predsa súčasťou včelieho superorganizmu a zdravé včelstvo má aj zdravé dielo. Robia med ako hygienicky čistý prírodný produkt, bez "konzervantov", ktorý vydrží tisícročia. Samozrejme, že kto chce ťažiť med z panenských plástov, môže tak postupovať.

    OdpovedaťOdstrániť