Zlato zo slovenských hôr

Napriek skutočnosti, že včelárim už len stacionárne a moje včielky majú každoročne v okruhu ich doletu zdanlivo rovnaké kvety i medonosné byliny, med, ktorý dorábajú, je každý rok iný. Dokonca aj v rámci jedného langstrotha či warré sa na rôznych poschodiach med od seba líši. Vôbec nie som prekvapený poznámkou mojich zákazníkov, ktorí kupujú moje zlatíčko zo dvora, keď s úsmevom spokojne podotknú, že im vždy predám gurmánsky vynikajúci originál, ktorý sa ani farbou, ani chuťou nepodobá medu z minulého roka. Preto sa chcem krátkymi poznámkami zmieniť o kvetene mojej lokality medzi Rozsutcom, Chočom a Oravským hradom, ktorej nektár ovplyvňuje farbu, chuť, hustotu, prosto zloženie medu od mojich včielok.

Vŕba rakyta. Všetky druhy vŕb sú významným zdrojom včelej pastvy. Na jar medzi prvými rastlinami poskytujú včelám výdatnú znášku nektáru a peľu, ako tomu bolo aj v roku 2009, kedy za priaznivých podmienok poskytli nektár nie iba na rozvoj včelstiev, ale po dva, tri rámiky aj na vytočenie pre včelára.

Podbeľ liečivý. V jeho kvetoch včely nachádzajú dostatok peľu a nektáru, keď v prírode ešte prakticky niet iných zdrojov. Včely kvety podbeľu veľmi usilovne navštevujú a do úľov prinášajú okrem nektáru bohaté obnôžky žltopomarančového peľu.

Púpava lekárska. V jej jednom kvete sa za 24 hodín môže vytvoriť až 5 mg nektáru s cukornatosťou 20 – 50 %. Med z kvetov púpavy je veľmi hustý a rýchlo kryštalizuje.

Slivka domáca. U nás kvitne koncom apríla a začiatkom mája. Poskytuje nektár a peľ a v prípade priaznivého počasia, ako v roku 2009, kedy sa na nej rozmnožila voška slivková, aj medovicu. Kvitne 6 – 10 dní. Kvety vylučujú spomedzi kôstkového ovocia najmenej nektáru s cukornatosťou 10 – 20 %.

Višňa obyčajná. Kvety rozkvitajú pred vypučaním listov, sú biele a voňajú po horkých mandliach. Kvitne krátko po čerešni, ale skôr ako jabloň. Včelám poskytuje bohatú podnecovaciu znášku nektáru a peľu. Nektár vylučuje v ranných a predpoludňajších hodinách.

 Ríbezľa. Hneď za humnami, asi 500 metrov vzdušnou čiarou od mojej včelnice, je 20 hektárová plantáž červených a čiernych ríbezlí. Ríbezle na plantáži kvitnú aj 20 dní od polovice apríla a pre moje včielky sú dôležitou nektárodajnou a peľodajnou rastlinou. Kvet rábezle vylúči za 24 hodín 2 – 10 mg nektáru s cukornatosťou okolo 30 %. Peľové obnôžky majú zelenosivú farbu.

                             

Egreš obyčajný. Egreše sa hojne pestujú v záhradkách. Kvitnú v apríli okolo 15 dní, o niečo skôr ako ríbezle. Je to dobrá nektárodajná a peľodajná rastlina. Kvet vylúči za 24 hodín až 22 mg nektáru s cukornatosťou okolo 32 %, čiže produkcia cukru je 5,4 mg.

 Jabloň. Je to náš najrozšírenejší a najobľúbenejší ovocný strom. Popri starej asfaltovej ceste v našom chotári, ktorá sa dnes už nepoužíva, sú ich vysadené stovky. Kvitne asi 7 dní v máji. Jeden kvet vylúči za 24 hodín priemerne 5 mg nektáru s cukornatosťou 40 – 50 %. Po odkvitnutí jabloní končí pre moje včelstvá včasná jarná znáška. Aj keď jeden kvietok z tej pestrej jarnej palety nedá také množstvo nektáru ako jeden kvietok z agáta, predsa umožňujú mojim včielkam prudký jarný rozvoj a pre mňa celkom výrazný výnos pri májovom medobraní.

 Jarabina obyčajná. Je rozšírená vo všetkých nadmorských výškach až po hornú hranicu lesa. U nás kvitne v máji a v júni. Po odkvitnutí ovocných stromov znamená podnecovaciu pašu pre moje včielky.

Ostružina malina. Rastie hojne od poľných ciest až po hornú hranicu lesa. Kvitne postupne od druhej polovice mája v údolí až do konca júna vysoko na lesných rúbaniskách. Pre včielky je predjedlom aj zákuskom na bohato prestretom stole začínajúcej letnej znášky z lúk v druhej polovici mája a končiacej lesnej znášky po letnom slnovrate. Jej kvety produkujú mnoho kvalitného nektáru. Jeden kvet za 24 hodín vytvorí priemerne 20 mg nektáru s cukornatosťou 40 – 60 %. Najviac nektáru produkuje pri teplote 18 – 26 stupňov Celzia a pri relatívnej vlhkosti vzduchu 70 %. V júni sú denné prínosy 2 – 3 kg. Pre mňa je to okolo 20.júna druhé medobranie.

 Lipa. Medzi včelármi je lipa už oddávna uznávaná ako najlepšia medonosná rastlina. Na Slovensku rastie asi 12 druhov. Kvitne koncom júna a začiatkom júla. V kvetoch lipy sa tvorí mnoho nektáru, ktorý je dobre viditeľný vo forme kvapiek na kališných lístkoch. Tvorba nektáru pri lipách veľmi závisí od počasia, pretože najviac nektáru sa tvorí pri teplote okolo 30 stupňov Celzia. Včely na lipách zbierajú aj medovicu, ktorá v čase ich kvitnutia prevyšuje tvorbu nektáru. Po odkvitnutí lipy, niekedy na konci prvej dekády júla, končí v chotári pre moje včelstvá znáška a pre mňa to znamená, niekedy po 10.júli, tretie medobranie v sezóne. Po tomto dátume nasleduje príprava včelstiev na zimovanie.

Naši dedovia nevedeli čo je to bio a eko, ale boli určite ochrancami prírody, pretože si z nej brali všetko čo rodina potrebovala na prežitie. U nás v obci bolo založené JRD až v roku 1974. Dovtedy sedliaci hospodárili šesťpoľným systémom, podľa ktorého jedna plodina podporovala urodnosť druhej, ktorá sa pestovala po nej. V tomto šesťročnom cykle sa začínalo oziminami – pšenicou a žitom, ktoré bolo v rodine treba na pečenie chleba. Tieto oziminy podporovali rast zemiakov, ktoré nasledovali po nich. Pôda pre zemiaky sa musela pripraviť už v jeseni predchádzajúceho roka tak, že sa pšeničnisko zúhorilo a do tohto úhoru sa zaoral maštaľný hnoj, ktorým sa pôda pre zemiaky prihnojila. Maštaľným hnojom sa hnojilo len raz za šesť rokov ako som uviedol. Zemiaky ponechali v pôde dostatok živín pre jačmeň, ktorý nasledoval po nich. Aby sa po jačmeni opäť doplnili v pôde živiny, siala sa do jačmeňa ďatelina, ktorá ornicu obohatila o potrebné dusičnany. Po ďateline nasledoval ovos a po ovse vika, ktorá zas pohnojila pôdu pre pšenicu čo nasledovala po nej. A kolobeh sa ďalej opakoval. Píšem o tom preto, že takýto pestrý dedinský chotár bol pre včielky skutočným rajom od včasnej jari do neskorej jesene. Verím obraznému rozprávaniu starých včelárov, že v tých časoch medoval aj kôl v plote a včely nosili med aj do rámikov, ktoré boli uložené medzi klátmi. Vtedy sa cukrom dopĺňali zimné zásoby veľmi málo. Biovčelárom bol v tých časoch každý.
Pri tradičnom chove včiel sa celý plást medu vybral, vylisoval, vosk sa zohrial a spotreboval. Všetko je to veľmi jednoduché: včely nektár zhromažďujú, spracúvajú, uskladňujú med. Ak človek bude zasahovať čo najmenej do života včiel, tie budú vždy produkovať 100 % čisté zlato v slovenských horách. Ak chceme dosiahnuť čistý prírodný produkt, musíme sa aj my, včelári, vracať k prírode čo najjednoduchšími metódami včelárenia. Len vtedy dostane slovné spojenie „100 % čisté zlato“ svoj zmyselný význam. Znovu objavované technológie prírodného včelárenia našich dedov, čo umožňuje aj úľ Warré, sa pre mnohých stávajú užitočné. Napriek dávnej histórii prírodného včelárstva sa med začal spracúvať priemyselne a vo veľkom s nástupom langstrothovej technológie. Je možné, že pri takom množstve manipulácií pri získavaní medu, počnúc lisovaním medzistienok, premiestňovaním rámikov a nadstavkov pokračujúc, a končiac oddelením medu z orámovaných plástov v medomete, aby sa dali ďalej použiť, získa včelár síce chutný med, ale so zmenenou farbou aj chuťou. Je to med? Podľa mňa je to pomocou množstva vymyslených a všeobecne uznávaných zásahov včelára získaný falzifikát. Pouvažujte nad tým, ktorá technológia včelárenia dorába skutočne prírodný produkt.