pondelok 1. decembra 2014

Ekonomika a medobranie

Včelár by sa mal pozerať na včelárenie aj romanticky a nie iba cez peniaze. Musí si vážiť prácu svojich včiel. Koľkokrát to musia otočiť aby nazbierali nektár na kilo medu? A čo ich celospoločenský prínos pri opeľovaní kvetov? Včelár s desiatimi rodinami, a takých je medzi nami hádam vyše 95%, predsa ponúka kvalitu. Produkty jeho včiel sú ako kvalitné ručné výrobky od Baťu alebo Rolls Royce. Sú to gurmánske špeciality poctivej ručnej práce drobného včelára, ktoré nikdy neprešli priemyselnými technikami spracovania pri včelárení. Za kvalitný ručný výrobok sa vždy platí viac. Prečo by mali drobným včelárom určovať cenu medu kovovčelári, ktori pre svoje pracovné zaradenie na pracovisku nemajú čas na manažérske povinnosti okolo odbytu produktov zo svojho včelárstva? Pri ošetrovaní včelstiev postupujú technikou amerických veľkovčelárov, vytočia tonu medu alebo dve, nevedia čo s ním, a aby sa ho zbavili, tak ho strelia za pár drobných. Kazia cenu ostatným. Ale usácky med nie je možné vyvážať do sveta. Na včelárenie sa nemôžme pozerať ako na obchod s ponukou a dopytom. Včelárenie, aj ako remeslo, je poslaním. V cechu včelárov sa cena medu vždy rovnala cene masla. Stáva sa mi, že niektorý špekulant zo zákazníkov utrúsi poznámku, že v Tescu majú med lacnejší ako ponúkam ja. Takému zákazníkovi bez okolkov doporučím, aby si ten med išiel kúpiť do Tesca, pretože ja nevčelárim pre peňažný zisk zo včiel a prácu mojich včiel si cením oveľa viac ako obchodníci s medom.
Ja mám ekonomický rozbor nákladov a výnosov v mojom včelárení dávno spracovaný. Chcem však pripomenúť niekoľko skutočností o ekonomike vytáčania medu a poznamenať, že cena medu, to nie je len elektronikou riadený medomet, elektrický odviečkovač plástov, elektrický rozpúšťač medu, hydraulická plnička na med, ale že tú drahú techniku v postačujúcej miere nahradí drobnému včelárovi aj príťažlivosť zemská, a že s cenou medu súvisia aj iné hodnoty. Pre mňa sa úľový systém s prirodzenou stavbou včelieho diela stal meradlom radosti zo včelárenia bez potu, ktorý som vydal pri ošetrovaní včelstiev všeobecne uznávaným spôsobom. Pri všeobecne uznávanom množstve manipulácií pri získavaní medu, počnúc lisovaním medzistienok, premiestňovaním rámikov a nadstavkov pokračujúc, a končiac oddelením medu z orámovaných plástov v medomete, aby sa dali ďalej použiť, získa včelár síce chutný med, ale so zmenenou farbou aj chuťou. Je to postup, pri ktorom väčšina včelárov s desiatkami včelstiev najčastejšie myslí na prostriedky získané zo včiel. Malá retrofarma má však mnohonásobne vyššiu pridanú hodnotu. Ekonomika včelárenia bez dotácií, s vylisovaným a precedeným medom pre seba a známych, je veľmi zaujímavá. Napriek skutočnosti, že včelárim už len stacionárne a moje včielky majú každoročne v okruhu ich doletu zdanlivo rovnaké kvety i medonosné byliny, med, ktorý dorábajú, je každý rok iný. Dokonca aj v rámci jedného rámikového Langstrotha či trámikového úľa Warre sa na rôznych poschodiach med od seba líši. Vôbec nie som prekvapený poznámkou mojich zákazníkov, ktorí kupujú môj med zo dvora, keď s úsmevom spokojne podotknú, že im vždy predám gurmánsky vynikajúci originál, ktorý sa ani farbou, ani chuťou nepodobá medu z minulého roka. Že im môj med pripomína chuť medu z ich detstva. A ja sa na prírodné včelárenie pozerám ako na relax ducha a včelnica sa stala pre mňa chrámom pre oddych. Takže ekonomika vytáčania medu je jedna vec, ktorá musí súvisieť s vyváženým celkom, ktorý vytvárajú včely a včelár.
Moja medáreň je len kút letnej kuchyne zariadený potrebným náradím. Mám tam odviečkovací stôl zo starého kuchynského nerezového dresu. Potom tam mám nerezový odviečkovací tanier aj s vidličkou na odviečkovanie plástov s medom. Medomet je tiež nerezový, štvorrámiková volnobežka. Druhý nerezový medomet je dvojrámikový, ale ten, po vytiahnutí koša na vytáčanie plástov, sa dá použiť ako plnička na med, pretože sa do neho pohodlne vojde 100 kg medu. Cedidlo na med je tiež nerezové. Nádoby pod medomet sú plastové, vyrobené z plastu pre styk s potravinami. Hodnota vybavenia v mojej medárni je asi 800 €.
Drobný včelár, ktorý chce produkovať kvalitu, musí dbať aj na obnovu včelieho diela, obnovu trámikov a rámikov. Moje včely žijú na prirodzenom diele a do prírodného diela tiež ukladajú med.
Ekonómovia vyrátali, že priemerná hodinová mzda v roku 2014 je na Slovensku 3,9 € a v Čechách 4,4 €.
Včely mám doma v záhrade, takže náklady na cestovanie ku nim mám nulové.
Ak za 10 hodín pri použití štvorrámikového medometu vytočím med z 10. rodín tak mzdové náklady budú predstavovať 39 €.
Predpokladám, že vytočím 20 kg medu z jedného úľa, čo je pri desiatich rodinách 200 kg. V takom prípade sú náklady na vytočenie 1 kg medu 0,2 €.
Týždenne strávim pri ošetrovaní včelstiev 10 hodín. Ak tak robím 5 mesiacov v roku, od začiatku apríla do konca augusta, tak pri ošetrovaní včiel odpracujem 200 hodín. Za ten čas mi prislúcha mzda 780 €. Z toho pripadá na 1 kg vyrobeného medu 3,9 €.
Na doplnenie zimných zásob potrebujem pre jedno včelstvo 10 kg cukru po 0,6 €, čo predstavuje náklady 6 € na jednu rodinu. Ak som vytočil zo včelstva 20 kg medu, tak to sú náklady na 1 kg vytočeného medu 0,3 €.
Pre 10 rodín potrebujem na sezónu 100 ks medzistienok, čo je asi 10 kg. Ak mením vosk za medzistienky, tak zaplatím za 1 kg medzistienok 1,9 €. Pri 10. kg je to 19 €, čo sú náklady na 1 kg vyrobeného medu 0,09 €.
Tiež potrebujem na sezónu 100 ks rámikov po 0,5 €, čo sú náklady vo výške 50 €. Z toho na 1 kg vyrobeného medu pripadnú náklady 0,25 €.
Keď to zrátam, tak tieto základné náklady sa premietnu do ceny medu vo výške 4,74 €. Cenu medu ešte zvýšia ďalšie výdavky ako je telefón, benzín, liečivá, internet, ochranné pomôcky, odpisy... .
Ekonomika vytáčania medu, to je v podstate spôsob jeho spracovania a postup pri jeho "dopestovaní". Každú priaznivú jar odoberám zo včelstiev po jednom čerstvo postavenom pláste s medom z vŕb. Považujem ho za najkvalitnejší med, ktorý u nás včely vyprodukujú, pretože má priam liečivé účinky na choroby z prechladnutia. V ideálnom prípade odoberiem z desiatich rodín 10 plástov s medom z vŕb, čo je asi 20 kg. Cena tohto prvého medu v sezóne bude určite mnohonásobne vyššia (aj o 500%) ako cena medu vytočeného v období letného slnovratu.
Podobne je to s určovaním ceny plástového medu, medu lisovaného, precedeného, odtečeného, pastového, z ovocných stromov, z lesnej znášky, atď.. Záleží len od šikovnosti včelára koľko druhov medu zo svojej produkcie dokáže v sezóne spracovať a vo svojom okolí aj ponúknuť a predať. Malý včelár musí hľadať iné odbytištia produktov svojich včiel ako obchodníci s veľkým množstvom medu, ktorí zmiešajú medy dohromady a potom predávajú na trhu. Drobný včelár s desiatimi rodinami má veľa možností ako vylepšiť ekonomiku malej retrofarmy. Totiž, laboratórnym rozborom sa dá určiť či ide o med vytáčaný, precedený, odtečený, lisovaný, pastovaný, repkový, agátový alebo malinový. Repkový med, už na pohľad, nepriťahuje pozornosť zákazníkov, ale kto ho dokáže spastovať, tak ponúkne zákazníkom med výbornej chuti, kvality a bezproblémového natierania na chlieb s maslom.









streda 19. novembra 2014

Slovenský válov

Keď sa pozrieme na pôvodné rámikové miery európskych a východných úľov, tak tie ich rámiky boli stojany, používané v typických východných jednoradových úľoch, úľoch, akým je Ukrajinský úľ. Kuntsch 25/33 cm, Swiss box 28/35cm, Gerstung 26/41 cm, nemecký 28/45 cm, slovenský klát 31/60 cm. Po objavení sa ležiaceho rámika, Langstrothovho 45/23 cm a Zanderovho rámika 42/22 cm, sa úľové zostavy začali meniť. Vysoký rámik sa používa v podisku a nízky v medníku. Je to podobné, ako tomu bolo v trámikovom Christovom úli z 18. storočia. Aj ležany zmenili svoj tvar. Každý úľ so širokonízkym rámikom je v skutočnosti ležanom. To znamená, že každá NN úľová zostava je ležan.
Voskové dielo je najkrehkejšie pri hornej latke rámika, pretože sa tam nachádzajú zásoby medu a tieto bunky sú málo zaplodované alebo vôbec. Med je veľmi ťažký a keď je plást plný medu, tak to môže spôsobiť jeho roztrhnutie práve v týchto miestach. Preto, čím je horná latka rámika kratšia, tak jeho výška vyhovuje hlbokým nadstavkom, a čím je horná latka dlhšia, tak výška jeho bočnej latky sa bude skracovať, čo zas vyhovuje úľovým zostavám s plytkými nadstavkami. A kombináciu týchto dvoch poznaní využil pri konštrukčnom riešení úľovej zostavy Dadant.
Včely a včelár tak vytvárajú vyvážený celok. Včely sú flexibilné adaptabilné bytosti - ako je možné, že niektorí chovatelia včiel nemôžu nasledovať ich príklad? Pridám pár fotiek starého švédskeho ležana, v ktorom je tiež možné manipulovať s plytkými alebo hlbokými nadstavkami.





Aj slovenský válov, používaný vo včelíne v Zázrivej, je ležanom, v ktorom je tiež možnosť manipulovať s nadstavkami.




sobota 15. novembra 2014

Exponenciálna funkcia



Včelárim v konvenčných úľoch technikou vedenia včelstiev na prirodzenej stavbe včelieho diela. Včelárim viacnadstavkovo v úľových zostavách s vysokými rámikmi. Aj z mojich ležanov som urobil hybrid a konštrukčne som ich riešil tak, aby sa v nich s pomocou jedinej priehradky dalo včeláriť aj nadstavkovo.
Niekde som čítal, že najväčším nedostatkom ľudstva je neznalosť aritmetiky, čiže neschopnosť porozumieť exponenciálnej funkcii. Exponenciálnu funkciu môžeme opísať ako veľkosť čohokoľvek. Takže vo včelárstve hovoríme o situácii, kedy je čas potrebný na ročný nárast počtu včelstiev určitej kvality.
V konvenčných úľoch včelári používajú techniku pre zabezpečenie ročného rastu, ktorá je založená na delení a spájaní včelstiev. Delenie robí včelár rozdelením včelstva do menších jednotiek, ktoré sa cez sezónu vyvíjajú svojim vlastným tempom po dobu niekoľkých mesiacov. Týmto menším jednotkám hovoríme odložence a včelár im ako nutnosť musí zabezpečiť zdroj peľu a nektáru, pre zdravý vývoj a kŕmenie novej mladej matky dostatok mladého otvoreného plodu na pláste s materskou bunkou, dostatočný počet včiel na znášku peľu, nektáru a kŕmenie plodu. Vďaka modernej poľnohospodárskej praxi musí včelár simulovať umelú výživu. To je základný mechanizmus súcítiacej ľudskej bytosti starať sa o chorých, zdravotne postihnutých a slabších.
Pre človeka je nepríjemný pohľad na trúdov, ktorých včely vyháňajú z úľa po letnom slnovrate, alebo jav okrádania slabších rodín počas neskorého leta a v jeseni. Z pohľadu včelstva sú to však opatrenia na prežitie druhu. Včely neuvažujú ľudskou logikou. Prevádzkujú vlastnú kolóniu spôsobom zabezpečiť ich vlastné prežitie postaraním sa o maximálne zimné zásoby. Rabovanie je pre včely šanca na prežitie, je to teda ich prirodzené správanie, aj keď to je v rozpore s našou logikou o ľudskom zmysle pre súcit. V kresťanskej Biblii je napísané: "Lebo tomu, kto má, bude dané, ale tomu, kto nemá, vezmú aj to, čo má." Mk 4:25
Ak chce včelár zabrániť vážnym stratám v priebehu niekoľkých rokov, musí si osvojiť techniku delenia a spájania včelstiev, ktorá je lacná a zabezpečuje mladým matkám dobrú výživu počas ich vývoja, pretože slabé včelstvá, to sú slabé matky a slabé matky sú dôsledok nedostatočnej výživy počas vývoja matečníkov, zlého počasia v čase párenia matiek alebo skrytých infekcií, ako je nosema. Genetika matiek je len malou časťou ich sily alebo slabosti. Dôležitejší je ich zdravý rast počas vývoja v matečníku. V krajine s moderným poľnohospodárstvom chovať včely bez zásahu včelára nie je možné.
Neexistuje žiadny skutočný recept pre všetky možné situácie delenia a spájania včelstiev. Všetky postupy vo včelárstve závisia na vašich osobných cieľoch a plánoch. Takže môžme hovoriť o nejakých konkrétnych situáciách a pozrieť sa, čo urobí včelár pre zvýšenie počtu včelstiev alebo udržanie počtu zdravých produkčných včelstiev.
1) Som prírodný včelár a plánujem rozširovať počet mojich včelstiev asi do desiatich úľov. V takomto prípade produkcia medu nie je mojim primárnym cieľom. Med budem mať pre rodinu, priateľov a známych. Žijem na vidieku a moji susedia majú pochopenie pre chov poľnohospodárskych zvierat. V tejto situácii sa mi najlepšie bude pracovať s rojmi. Nechám úľ rojiť sa a s chyteným rojom budem pracovať ďalej. Roj je zdrojom obrovského množstva pozitívnej energie a vitality. Vyrojená časť včelstva je zas zdrojom matečníkov, v ktorých sa vyvíjajú tie najkvalitnejšie matky, pretože sú včelami odchované v tom najsprávnejšom čase hojnosti, rozmnožovania a párenia. Z vyrojeného včelstva, ak uznávam jeho vlastnosti za veľmi dobré, mám možnosť urobiť niekoľko odložencov s mladými matkami, ktoré po párení môžem pridávať do včelstiev, ktorých vlastnosti chcem skvalitniť podľa mojich predstáv. Robím výber s určitým konkrétnym cieľom. Roj môžem osadiť do nového úľa a zvýšiť tak počet rodín na včelnici. Roj môžem po postavení nového diela spojiť s materským včelstvom a zamedziť tak stratám na výnose medu vo vyrojenom včelstve a zároveň materské včelstvo omladím o vitálne včely a matku nulového veku.
2) Ako prírodný včelár plánujem včeláriť najviac s desiatimi rodinami včiel v meste. Ani v tomto prípade nie je produkcia medu mojim cieľom. Mám veľa citlivých susedov. Začnem s dvoma úľmi. Po prvej bohatšej jarnej znáške z vŕb a ovocných stromov polovicu plodových plástov z každého úľa odoberiem a nakombinujem ich do nového úľa aj s včelami, ktoré sedia na plástoch. Ešte k nim zmetiem mladé včely aspoň z dvoch plástov z pôvodného včelstva, aby som v odloženci urobil tú správnu zmes mladých a starších včiel do doby kým sa mladá matka narodí, oplodní a vybuduje nové silné a zdravé včelstvo. Takto vytvorenému odložencu môžem pridať matečník alebo nechám včelám postaviť si náhradné matečníky na vlastnom otvorenom plode. Keď včely postavia náhradné matečníky treba tieto odstrániť a ponechať si iba jeden z nich, a to ten, na ktorom sedí čo najväčší počet včiel. Včely si tiež vyberajú ten najkvalitnejší matečník a čo najlepšie sa oň starajú. Samozrejme, že s odložencom môžem ďalej pracovať podľa momentálnej potreby na včelnici, tak ako som spomenul v prvom príbehu.
3) Mám plán venovať sa včeláreniu ako poľnohospodár produkujúci med a ostatné včelie produkty alebo ako hobbista, ktorý si chce vylepšiť rodinný rozpočet chovom včiel. Produkcia medu bude mojim primárnym cieľom. Chov včelstiev nad 25 úľov bude vyžadovať určité náklady. Pre začiatok budem na jeden úľ potrebovať 100 €. Za 25 včelích rodín budem musieť zaplatiť najmenej 2500 €. Plus bežné výdavky na rok. Plus ďalšie zariadenia na zber medu a prepravu včelstiev. Nemôžem zabúdať na budovanie medárne a ďalšieho vybavenia. Pri včelárení s väčším počtom včelstiev musí byť všetko v dokonalom súlade a jednotlivé včelárove postupy musia riadne fungovať, ak nechcem s každým včelstvom stráviť veľa času a investovať veľa peňazí na poruchy a liečenie včelstiev. Tiež treba kúpiť najkvalitnejšie matky, ktoré môžete získať vo vašom regióne. Potom môžete budovať svoje nové včelstvá.
Vezmite zo včelstva jeden alebo dva plásty so zaviečkovaným plodom, na jar, v apríli a máji, a odložte ich do nového úľa. Pridajte im zrelý matečník. Potrebujete najmenej 8 plástov s plodom na nové silné a zdravé včelstvo, ktoré ešte v tej sezóne donesie veľa medu. V 30. rodinách týmto spôsobom zabránite rojeniu a ešte získate navyše štyri produkčné včelstvá v sezóne.
Z každej rodiny urobte na jar odloženec s dvoma rámikmi plodu. Z 30. včelstiev urobíte 15 odložencov. V období letného slnovratu, v čase končiacej znášky a posledného medobrania, začnite budovať nové vitálne a zdravé včelstvá na prezimovanie. Môžete odstráňovať zaviečkovaný plod, spájať včelstvá, a čo najskôr riešiť slabé včelstvá a vymieňať matky. Vytvoríte tak nové silné včelstvá na prezimovanie. Pravidlom postupu včelára, hobbistu, je, vytvoriť každú sezónu polovicu nových včelstiev z počtu produkčných, ale zvyšovať počty produkčných včelstiev treba len mierne, ako v tomto príklade sú to len štyri úle. Týmto spôsobom sa dá včeláriť s dobrými výnosmi a s rýchlejšou návratnosťou investícií.
Ak sa včelár rozhodne rozširovať počty svojich včelstiev rýchlejšie, môže skončiť so slabými včelstvami, bude mať viac problémov, stratí veľa času a peňazí. Návratnosť investícií je dôležitá, inak zbankrotujete v budúcej sezóne. Vo včelárstve príjem nie je nikdy istý. V dlhodobom horizonte je múdrejšie postupovať pomalším, ale stabilnejším rastom počtu včelstiev.
To sú len hrubé náčrty pre stabilný rast včelárenia, ktoré treba tu a tam upraviť na miestne podmienky a podľa osobných cieľov včelára. V knihe o košnicovom včelárstve z roku 1880 som čítal, že začiatočník má rád série úľov naukladané v dlhých radoch. Ale kto chce začiatočníkovi poradiť, tak ho usmerní slovami, že je lepšie držať na včelnici menej včelstiev, ale tej najvyššej kvality. Aj skúsení včelári s vysokými počtami včelstiev prehodnocujú svoje stratégie s meniacim sa životným prostredím. V prostredí prírody zaliatej pesticídmi nemôžete riskovať straty vo včelárení vedením slabých včelstiev. Máme tu roztočov Varroa, ázijských sršňov, malého úľového chrobáka, nové systémové pesticídy, takže si myslím, že prírodní včelári majú v tomto drsnom prostredí veľkú budúcnosť. Celá včelárska obec sa musí učiť ošetrovať včelstvá bez dopingu (peľové placky a sirup), bez chemických procedúr (akaricídy a ich vedľajšie účinky), a musíme sa naučiť, ako udržať včeliu rodinu silnú počas celého roka. Vitalita včiel, ich vnútorná sila a energia musí pochádzať zo včelstva samotného a nie od včelára podporujúceho včelstvo umelou výživou a chemoterapiou. Slabé úle sú potenciálnymi šíriteľmi chorôb do ostatných úľov, takže včelár by mal robiť prácu medveďa a rabujúcich včiel. 
To sú moje úvahy. 

nedeľa 9. novembra 2014

Lis na medové plásty

Kto včelári v trámikových úľoch, ten používa pri medobraní tie najjednoduchšie nástroje. Aj keď existuje horizontálny medomet na vytáčanie medu z plástov na trámikoch, prírodnému včelárovi s pár včelími rodinami sa oplatí hľadať riešenie, ktoré zodpovedá investícii a požiadavkám hobby včelára. Takým riešením môže byť aj starší drevený používaný lis na ovocie, ktorý sa stal niekomu už nepotrebný. Len urobiť na ňom údržbu, vyčistiť ho a vyumývať a môže slúžiť v medárni pri medobraní.











Rozlámané medové plásty treba poukladať do vreca, takúto tašku preložiť do lisu a stlačením oddeliť med od vosku.

sobota 8. novembra 2014

Mŕtve úle

V máji tohto roku som na istom fóre napísal:
Citace:Napríklad tohtoročné jarné ochladenie zamrznutých mužov spôsobilo, že moje včelstvá už najmenej dva týždne neplodujú. Momentálne sa rodí veľa plodu a mňa teraz zaujíma, ako sa prejaví pud sebazáchovy roztočov Varroa, keď vo včelstvách matky obmedzili kladenie vajíčok a v plodisku takmer niet otvoreného plodu? Vrhnú sa masovo všetky tie roztoče na budúci plod po skončení tohoto chladného obdobia? Budú z toho virózy alebo to včelstvá vyriešia rojením? V každom prípade môžme po tomto dlhotrvajúcom jarnom ochladení očakávať reštart prudkej reprodukcie roztočov Varroa. Len ma poteší ak nemám pravdu.

Myslím, že som mal pravdu. V roku 2013 boli vo včelstvách priam zanedbateľné počty roztočov Varroa. Podľa mňa tohtoročné premnoženie klieštika spôsobili až tri prudké ochladenia, prvé v apríli, druhé v máji a tretie v júni, kedy včelstvá obmedzili plodovanie a po opätovnom rozplodovaní, sa klieštik pudovo vrhol na plod, aby sa mohol čo najviac reprodukovať. 
Všetko so všetkým súvisí a každá informácia je pre včelára dobrá. Písať treba. Hladovanie včiel počas dažďov a ochladenia cez sezónu sa určite podpísalo pod ich zdravotný stav.
Výsledok môjho tohtoročného pozorovania som na začiatku júna stručne stručne okomentoval.
1. Úle priam kypia včelami. Vitalita včelstiev je obrovská. Znáška bola v apríli a máji minimálna. Hmotnosť úľa na váhe celú jar stagnuje. V plodisku je na začiatku júna až deväť rámikov celoplošne zaviečkovaného plodu,
2. Aj napriek nepriaznivým znáškovým pomerom včelstvá postavili veľa nového diela. Ako každú jar, aj v tejto sezóne, je v niektorých rámikoch postavené viac trúdích buniek ako buniek robotníc. Včelstvá sa však neroja. Zatiaľ sa mi vyrojil iba jeden úľ čechoslovák. Materské včelstvo bolo v troch nadstavkoch JU. Roj bol taký veľký, že nevošiel do košnice.
3. Včelstvá sú vo veľmi dobrej kondícii, no zásoby medu aj peľu sú teraz, na začiatku júna, vo včelstvách nulové. Každodennú znášku včely ihneď spotrebujú. Mám obavu, že v prípade opätovného zhoršenia počasia by už začali hladovať. Teraz začala u nás znáška z maliny a podľa môjho odhadu si včelstvá za posledné dva, tri dni polepšili so zásobami asi o tri kilogramy.
4. Matky cez májové ochladenie prestali klásť vajíčka (ani v jednom včelstve som vajíčka a otvorený plod nenašiel) a včelstvá otvorený plod zatiaľ na začiatku júna nechovajú. 
5. Je to neuveriteľné, že v náročných klimatických podmienkach hornatej Oravy, medzi Rozsutcom, Babou horou, Ostrým roháčom a Chočom, dokážu do 5.júna včelstvá narásť do troch, či štyroch hlbokých nadstavkov slovenského Béčka a JU s vysokým rámikom. 
Medobranie z dvoch úľov miery B s prirodzenou stavbou včelieho diela sme s kamarátom robili 18.júla 2014. Výnos bol 23 kg medu v 3-nadstavkovom Béčku a 21 kg v 2-nadstavkovom Béčku. Na tohtoročnú nepriaznivú jar je to na Orave celkom slušné. 

Všetci včelári z môjho okolia hovoria, že našli prázdne úle bez včiel, bez plodu a plné zimných zásob. Všetci zhodne uvádzajú, že včelstvá začali padať po medobraní a po zakŕmení. Ja som po medobraní pozoroval pochodujúce včely a lezúce po steblách trávy, čo je sprievodný znak vírusového ochorenia a hubovitého ochorenia nosema ceranae. Pred mesiacom, v pondelok, 6.októbra 2014, som ráno o 7.oo hod. pozoroval veľa sliediacich včiel okolo úľa Warre, ktorý je už niekoľko rokov na váhe. Na letáči bol zmätok, tak som úľ otvoril. Úľ bol prázdny, zásoby nedotknuté, v dvoch horných nadstavkoch asi 16 kg medu, tretí, najspodnejší prázdny, po včielstve ani stopy, na zasieťovanom dne bolo sedem mŕtvych včiel. Pritom sa ešte 28.septembra včelstvo preletelo a po desiatich dňoch padlo. Keď v auguste pochodovali včely po chodníku a Leoš Dvorský ma upozornil na možný problém, tak som toto včelstvo chemicky ošetril. Spád bol asi 400 klieštikov. Pochodujúce včely som pozoroval aj v predchádzajúcich rokoch, dvakrát, ale vždy bolo všetko v poriadku a včelstvá prežili. Je možné, že som neskoro zasiahol. Je to prvé včelstvo, ktoré mi po dvanástich sezónach včelárenia na prírodnom diele skolabovalo. Deväťdesiatročný včelár u nás mal už iba jednu rodinu, z ktorej vytočil 27 kg medu a do 14. dní po medobraní včelstvo padlo. Druhému, tiež deväťdesiatročnému včelárovi, susedovi, takisto padlo po medobraní 6 včelstiev z 23 rodín. Ďalšiemu mladému kolegovi padlo päť rodín z desiatich. Ja by som tento stav skôr pripísal kombinácii po teplej zime premnoženého klieštika už z jari, s čím zas môže súvisieť neschopnosť rodiaceho sa plodu brániť sa vírusom, a k tomu nosema ceranae z dôvodu prevládajúceho vlhkého počasia.

Odchovať si vlastné matky z domáceho včelstva, ktoré sa vie popasovať s klieštikom a nozémou, to musí byť pre každého včelára veľmi dôležitý cieľ. Slabé včelstvo šíri vírusy pri kŕmení plodu do svojho okolia. S pomocou potravy sa budú vírusy šíriť aj na plod novej matky. Tichým rabovaním sa vírusy tiež prenášajú. Včelstvá, ktoré prežili zimu, tie zvládli spolužitie s roztočmi Varroa. Ich problémom v sezóne môžu byť len včely a klieštiky, s ktorými sa stretnú v prírode, na kvetoch počas znášky, alebo trúdy. ktoré zalietavajú do všetkých úľov v okolí, pretože môžu byť viac virulentné z dôvodu dlhodobej preventívnej chemoterapie.

Včelári po celom svete získavajú celý rad informácii týkajúcich sa zdravia včiel, a informácie si navzájom cez včelárske fóra odovzdávajú. Prieskum "záhadných" úhynov včelstiev tam prebieha už niekoľko rokov. Podľa výsledkov prieskumu potom robia pre včelársku obec školenia, ktorých obsahom sú aj včelárske postupy v ošetrovaní včelstiev proti škodcom a chorobám. Tak napríklad kľúčové body z prieskumu chovu 2012-13 boli:
• Získali užitočné informácie o včelárskych postupoch od 1248 včelárov z viac než 80 krajov po celom Anglicku a Walese. • Priemerná dĺžka praxe včelárov v chove včiel je 11,2 roka, 11% včelárov chovajú včely 2 roky alebo menej. • Včelári najčastejšie dorábajú 1 až 10 kg medu na včelstvo, zatiaľ čo 0,9% včelárov dorába 50 kg na včeliu rodinu • Zimné straty v sezóne 2012- 2013 boli vypočítané na 29,4%.


streda 8. októbra 2014

Testovanie Varroa práškovým cukrom

Počas víkendu, 3. - 5. októbra 2014, sme mali v Brne 2. jesenné stretnutie hnutia Šanca pre včely. Ja som sa stretnutia zúčastnil len v nedeľu, 5. októbra. Cestovali sme autom aj s kamarátom Mirom Macekom zo Zázrivej. 
Zo stretnutia som si odniesol tri poznatky, ktoré môžem použiť v mojej praxi. 
V prednáške Evžena Babíka ze Zlínska ma zaujala metóda testovania včelstva na počet roztočov Varroa vo včelstve pomocou práškového cukru. Metódu možno použiť počas vrcholiaceho leta, v júli, auguste a začiatkom septembra, a ak vo finále objavíte na bielom papieri desať klieštikov, včelstvo treba odľahčiť BeeVitalom. Test treba robiť za slnečného a suchého počasia, pretože pri daždivom počasí vlhkosť zmení práškový cukor na lepkavý neporiadok, ktorý určite uškodí včelám. Práškový cukor je užitočný nástroj pre kontrolu počtu roztočov Varroa vo včelstve. Na test treba použiť 100 ml včiel = 50 g = 500 včiel. Kto je trpezlivý, ten si môže pozrieť postup na videu.


Tiež ma zaujal poznatok Leoša Dvorského z jeho prednášky o metódach monitoringu klieštika. Z jeho praxe je dôležité poznanie, že ak včelár objaví na letáčoch a v okolí úľov desať deformovaných včiel, pochodujúcich po chodníku alebo po tráve, ktoré nie sú schopné vzlietnuť, tak tento počet chorých včiel už signalizuje, že treba urobiť test o úrovni zamorenia včelstiev klieštikom, pozrieť pod mikroskopom nakazenie nozémou a včelstvá núdzovo ošetriť BeeVitalom.

   
Určite má každý z nás na včelnici úľ, v ktorom sa včelstvo samostatne dokáže vyrovnať s ťažkosťami. Také včelstvo má vlastnosti, ktoré si včelár musí všímať, a keď príde jar, tak treba z tohto úľa odchovať matky, pretože "je potřeba, aby každý z nás pozoroval svoje včely, pečlivě vybíral, co je a není dobré a pak z toho dobrého choval matičky a sledoval dál jejich vlastnosti po více generací. Jen touto pečlivou selekcí a další prací dosáhneme samostatných a zdravých včelstev. Jedním z hlavních kritérií by měla být vlastnost vypořádat se s nemocemi, jako je varoóza a nosematóza. Důležité je vše si psát a zaznamenat."


Odchovať si vlastné matky z domáceho včelstva, ktoré sa vie popasovať s klieštikom a nozémou, to musí byť pre každého včelára veľmi dôležitý cieľ. Slabé včelstvo šíri vírusy pri kŕmení plodu do svojho okolia. S pomocou potravy sa budú vírusy šíriť aj na plod novej matky. Tichým rabovaním sa vírusy tiež prenášajú. Včelstvá, ktoré prežili zimu, tie zvládli spolužitie s roztočmi Varroa. Ich problémom v sezóne môžu byť len včely a klieštiky, s ktorými sa stretnú v prírode, na kvetoch počas znášky, alebo trúdy. ktoré zalietavajú do všetkých úľov v okolí, pretože môžu byť viac virulentné z dôvodu dlhodobej preventívnej chemoterapie.
Mladí včelári chcú rýchle výsledky. Zdá sa im neefektívne pracovať krok za krokom. Je ľahšie udržať straty v šachu pomocou preventívnej chemoterapie, ako pracovať v malých krokoch pri dosahovaní úspechov v ošetrovaní včelstiev bez preventívnej liečby.
Pripomeniem fotografiami aj stretnutie ŠPV 2013 v Brne. A to nie sú len fotografie na pozeranie.  Nie je to len história a vývoj v našom hnutí vo fotografii, ale je na nich zdokumentované množstvo užitočných informácií o varroóze a nozéme. Stačí sa pozorne pozerať.




utorok 7. októbra 2014

Medomet

Môj medomet je doma vyrobený ešte v časoch socializmu a je kombináciou šesťrámikového tangenciálneho medometu a osemnásťrámikového radiálneho medometu v jednom. Je na slovenskú národnú rámikovú mieru B. Bubon medometu je zhotovený z antikorového plechu o hrúbke 2 mm, ktorý je vysoký 670 mm a jeho priemer je 900 mm. Na dne bubna je vo venčekovom ložisku osadený kôš, ktorého výška je 420 mm a priemer 840 mm. Šesť bočných stien v koši medometu je zavesených na vymedzovacích oblúčikoch pre rámiky, ktoré sú pricínované na kruhu koša, sú ľahko odoberateľné a ich výška je 420 mm a šírka 320 mm. Týchto šesť bočných stien v koši mi umožňuje vytáčať šesť rámikov pri ich tangenciálnom uložení, čo používam pri hustejších medoch. Po odobratí týchto šiestich bočných stien z koša môžem pri radiálnom uložení rámikov vymetať obojstranne naraz osemnásť plástov, čo používam pri redších medoch. Bubon medometu je zakrytý vrchnákom z plexiskla, ktorý je upevnený na klavírových závesoch, takže vkladanie a vyberanie rámikov z medometu je pohodlné a sledovanie vymetania tiež. Pohon je zabezpečený ručnou prevodovkou aj elektromotorom zo stieračov ertéočky na 24 V.













utorok 9. septembra 2014

Včelnicový dvoják JU

Na Slovensku máme ležan, ktorému hovoríme včelnicový dvoják. Mám štyri tieto úle a urobil som ich na rámikovú mieru Jednotného úľa. V ležane je 22 rámikov. V konštrukčnom riešení som zabudoval aj manipulačné okienko so stavebným rámikom, aby som mohol využiť niektoré postupy v štýle úľa Čechoslovák. Úľ má ešte aj dva nadstavky po 11 rámikov JU. Takéto riešenie umožňuje vytvoriť pre včelstvo veľký úľový priestor. Včelár má zas možnosť manipulovať so včelstvom viacerými metódami. S pomocou priehradky je možné z ležana urobiť dva nadstavkové úle Čechoslovák.











pondelok 8. septembra 2014

Nová kniha o prírodnom včelárení

Milí přátelé,

chci Vám ještě jednou poděkovat za váš spoluautorský podíl na knize Včely jinak - alternativy v chovu včel a přístupu k nim (týká se především autorů včelařských příspěvků v knize). Kniha je v tisku a snad ještě v průběhu září bude hotová.
Cena knihy bude stanovena až po vydání. Jakmile kniha vyjde, bude její nabídka zveřejněna na stránkách www.fabula.cz, kde bude také možné si ji objednat.
Srdečně zdraví a za pomoc v cestě knihy mezi včelaře děkuje
Radomil Hradil





No Cropping Zone: Exposing for Two Light Sources

No orezanie Oblasť: Vystavovať pre dva svetelné zdroje : V poslednej dobe sa na svojej svokra farme stalo niečo zvláštne. Bolo už neskoro večer a našiel som čmeliak ...

Opeľovač - včela.

nedeľa 7. septembra 2014

Robotnice v trúdích bunkách

Sezóna 2014. Prirodzená stavba.
Včelárim na prírodnom diele. Každý rok pozorujem, že včely stavajú bunky podľa momentálnej potreby a pri stavbe diela a v plodovaní držia krok s rozvíjajúcou sa prírodou. Je bežné, že vo včasnej jari sú trúdie bunky zakladené robotníčím plodom. Jedna skupina včelárov je presvedčená, že matka kladie oplodnené vajíčka do trúdích buniek iba vtedy, keď včely zúžia ústie, hrdlo trúdej bunky na 5 mm. Nikdy som nepozoroval, že by včely zužovali ústie trúdích buniek pred ich zakladením matkou. Slepé materské misky majú síce zúžené hrdlo, ale sú aj čerstvé materské bunky bez takéhoto zúženia. Aspoň ja som to tak pozoroval. Jednoducho, včely chovajú plod podľa potreby a nie podľa veľkosti buniek. Keď dokážu vychovať trúdov v robotníčích bunkách, prečo by nedokázali chovať robotnice v trúdích bunkách? 
Prikladám fotografiu z tohtoročnej sezóny. Na rámiku je prebiehajúca stavba buniek robotníčích aj trúdích. Je tam celkom jasne vidieť, že zaviečkovaný trúdí plod prechádza plynule do zaviečkovaného robotníčieho plodu v trúdích bunkách.
Sezóna 2014. Robotníčí plod v trúdích bunkách je v dolnej časti fotografie.

Z biológie matky vieme, že o osude vajíčka, či bude oplodnené alebo nie, rozhoduje matka. Z biológie včely vieme, že o osude oplodnených vajíčok rozhodujú včely. Z biológie včelstva vieme, že včely plodujú a matka len kladie vajíčka. Včely chovajú matku a určujú jej výkon. Včely rozhodujú o veľkosti hniezda a určujú jeho veľkosť a pohyb všetkými smermi v úli. Úpravu buniek, ich hrdla, teda ich "zosilnenie", robia všetky včelstvá na všetkých plodových bunkách vo svojom hniezde. Nie iba na trúdích bunkách. Kto si všimol čerstvú stavbu diela, povedzme práve osadeným rojom, prvákom, na medzistienkach, ten určite postrehol, že keď včely len začnú stavať bunky, tak ich matka okamžite zakladie vajíčkami ešte pred ich dokončením. Niečo podobné sledujem každú jar v mojich Jednotných úľoch, kde v manipulačných okienkach, v zadnej časti plodiska, včely stavajú trúdie aj robotníčie dielo. Tam sa dá veľmi dobre sledovať príbeh, že matka zakladie trúdie aj robotníčie bunky ešte pred ich dokončením. 
Myslím, že včely neupravujú trúdie bunky na odchov robotníc. Skôr si myslím, že včely prinútia matku klásť do trúdích buniek oplodnené vajíčka, tak, ako donútia matku zaklásť materské misky. Včely celkom určite a veľmi často svoje dielo opravujú, vyhrýzajú, prestavajú a upravujú. O tom niet pochýb. Ak matka zakladie vajíčkami ešte nedokončené bunky na panenskom pláste, tak je málo pravdepodobné, že by priemer ústiaceho hrdla bunky jej určoval položenie oplodneného a neoplodneného vajíčka. Kto sa venuje chovu matiek prelarvovaním, ten určite musí pri hľadaní poldňových larvičiek zrezať dĺžku buniek alebo rozširovať každú robotníčiu bunku, aby sa dostal prelarvovacou vidličkou na jej dno, pretože ústie každej robotníčej bunky je zosilnené.
Pre matku sa všetka starostlivosť o potomstvo končí tým, že nakladie do buniek vajíčka. Práve robotnice sú matkami - živiteľkami nových generácií. Mamou včelieho potomstva nie je len matka. Nie nadarmo sa hovorí: Matka nie je tá, čo porodila, ale tá, čo vychovala.
Jevgenija Vasilievová a Josif Chalifman, opisujú kladenie vajíčok matkou vo svojej knihe "Včely", ktorú vydalo nakladateľstvo Obzor Bratislava v roku 1985 takto: Matka chodí vo dne v noci po plástoch a hľadá prázdne a neporušené bunky, ustavične do nich strká hlavu, akoby si ich chcela dôkladne prezrieť. Keď sa zastaví, ohne bruško dopredu a vsunie ho do vyhliadnutej bunky, pričom ním opatrne krúti v smere chodu hodinových ručičiek, akoby sa chcela do plástu zavŕtať. Len teraz položí do bunky vajíčko, na dno bunky ho umiestni, presnejšie spustí kladielkom. 
Predložil som argument, fotografie, ktoré dokumentujú stav na čerstvo postavenom prírodnom diele s trúdími bunkami, kde sa dá zretelne rozoznať prítomnosť zaviečkovaného trúdieho aj robotníčieho plodu v diele s trúdími inkubátormi. Ak by potrebovala matka ústie hrdla bunky zúžené na určitý konštantný priemer na to, aby položila oplodnené vajíčko, tak sa pýtam, ako kladie oplodnené vajíčka v robotníčích bunkách s prirodzenou veľkosťou od 4,6 do 5,5 mm? Ja totiž nepozorujem nijaké zmeny na prirodzených bunkách robotníc, ktoré by v plodisku včely robili a upravovali ich.
Rituál kladenia vajíčok matkou som podložil informáciou z vedeckých kruhov. K tomu dodám, že včely rozhodujú o tom, či matka položí do bunky oplodnené alebo neoplodnené vajíčko. Matka je len "stroj" na kladenie vajíčok. Nie matka, ale včely rozhodujú aký plod budú momentálne chovať. "Voňavú" informáciu zanechajú pre matku v bunke počas prípravy inkubátora na položenie vajíčka. Preto matka každú bunku pred položením vajíčka skontroluje.
Veľakrát som sa stretol s javom, že matka nakladie oplodnené vajíčka do nedostavaných trúdích buniek. Pozorujem to na jar v mojich Jednotných úľoch - čechoslovákoch, ktoré majú v zadnej časti plodiska manipulačné okienko na stavebný rámik a vyrezávanie trúdieho diela. Nikdy som to nepovažoval za dôležité, pravidelne sa s tým stretávam v JU, B aj vo Warre, preto som to nedokumentoval. Mám len dve fotografie zaviečkovaného robotníčieho plodu v čerstvo postavených trúdích bunkách. Jedna fotografia je z úľa Warre v roku 2013 a druhá je z Béčka v sezóne 2014. Od budúcej sezóny určite začnem tento jav podrobne zaznamenávať.

Sezóna 2014. Dielo zo stavebného rámika s robotníčím plodom v trúdích bunkách.

Sezóna 2014. Trúdí plod na trúďom diele zo stavebného rámika.


Sezóna 2014. Stavebný rámik s trúdím plodom a v trúdích bunkách s robotníčím plodom vpravo dole.


Bunky na ukladanie medu včely stavajú v rozmedzí 5,5 až 6,3 mm. Je úplne bežné, pozorovať, že matka zakladie a včely zaplodujú celý rámik, od rohu k rohu, robotníčím plodom. Teda aj bunky určené na ukladanie medu. Nikdy som nepozoroval, že by hrdlo, ústie týchto buniek, včely zužovali, aby matka do týchto zväčšených buniek nakládla oplodnené vajíčka.
Zhrniem jednu časť o matke a jej družine z knihy Včely, ktorá vyšla vo vydaveteľstve Obzor v edícii Periskop v roku 1985, krátkou informáciou takto: Takmer súčasne na troch rozličných miestach Európy, rozličnými spôsobmi a nezávisle od seba V.Triasko neďaleko Moskvy, skupina výskumníkov pod vedením rakúskeho biológa F.Ruttnera na ostrove Vulkano v Stredozemnom mori a P.Wojke z Poľskej republiky dokázali, že matka po páriacich preletoch, ktoré môžu trvať týždeň, ba i dlhšie, po svojom definitívnom návrate do úľa po snubných preletoch, začne ako stroj klásť vajíčka a ako nástroj včiel až do konca života môže privádzať na svet včelie potomstvo.
Ak by sme dali matku na plást plný medu a peľu, zakrátko by zahynula, ak by tam s ňou neboli včely, čo by ju kŕmili, napájali, čistili a zohrievali.
Trúd by tiež nemohol žiť na tomto svete bez teplého hniezda s hotovými zásobami potravy.
Ani robotnica, plná síl, by nemohla dlho žiť osamotená. Jedna včela med neurobí a jedna včela na konzervovanie peľu nestačí. 
Anatomická stavba včely, trúda aj matky a ich fyziologické vlastnosti sú prispôsobené len životu vo včelstve.
Ako každý tvor prirodzeného výberu včelstvo rastie, vyvíja sa, dýcha, prijíma potravu, rozmnožuje sa. Včelstvo sa skladá z tisícov jedincov, ale zároveň tvorí jeden celok. Vzájomný kontakt a vzájomná podriadenosť častí tohto celku sú uspôsobené tak, že každý jedinec je spojený so všetkými ostatnými jedincami spoločenstva nespočetným množstvom vzájomne sa prelínajúcich závislostí.
Včela má centrálnu, periférnu a sympatickú nervovú sústavu. Včelstvo má súčasne sústavu spojov, ktoré spájajú celé spoločenstvo. Superorganizmus tak prijíma signály, odpovedá na podráždenia, usmerňuje pohyby včiel a zlaďuje ich činnosť. Včela môže vnímať chuť nôžkami aj tykadlami. Dlhé článkovité tykadlá sú ustavične v pohybe. Chĺpky po celom tele sú orgánom hmatu. Tie isté tykadlá so šiestimi tisícmi zmyslových pórov sú súčasne akýmisi čuchovými anténami. Včely s ostrihanými tykadlami nenájdu potravu podľa vône. Čuchové a hmatové podráždenia sa prelínajú v nervových bunkách a splývajú v jediný, človeku neznámy, čuchovo-hmatový "topochemický" pocit. A "bezdrôtová" nervová sústava včelstva koordinuje všetky životné procesy v superorganizme, teda aj kladenie oplodnených a neoplodnených vajíčok matkou.