Trúdie dielo letného slnovratu

Moje včely v mladých rojoch a mladých odložencoch, s mladými matkami, v úľoch JU-čechoslovák, sa takto snažia práve dnes. Ešte aby matka zakládla čerstvo postavené trúdie dielo neoplodnenými vajíčkami. Trúdie bunky s otvoreným plodom pred zaviečkovaním včelami sú totiž veľkým lákadlom na reprodukciu vo svätojánskom období pre samičky roztočov Varroa. Vyrezaním zaviečkovaného diela s larvami trúdov po letnom slnovrate včelár odstráni vo včelstve veľký počet tohto nebezpečného parazita pre včely.

Zmetenec a "neskorý" chov matiek

Francúz Marc Gatineau choval matky tak, že do stredu nadstavka umiestnil tri plásty ručne naplnené peľom. Medzi týmito plástami s peľom urobil zebrované dve uličky, aby tam vošli dva rámiky so sériami materských misiek. Do nadstavka striasol mladé včely z dvoch plodísk, aby bol štartovací úľ husto obsadený mladuškami. Odchoval kvalitné matky a úspech mal údajne vždy zaručený.
Tu je názorná ukážka ako sa robí zmetenec, napríklad počas medobrania. Tvorbu zmetenca je možné spojiť zároveň s "neskorým" chovom matiek. Je to postup krok za krokom v úľovej zostave Warre. A nie iba vo Warre, ale v ktoromkoľvek inom úli. Dá sa to povedať aj obrátene, že je to moderný spôsob chovu matiek v štartéri v jednom nadstavku Warre spojený s tvorbou zmetenca.

Medovica na lipe

Moje JU - úle čechoslováky - sú uteplené, vyrobené starou technológiou a stoja na pred slnkom nechránenom mieste, čo nevadí. Úle Warre mám neuteplené. Už pár dní každé ráno pozorujem, že včely prudko štartujú za znáškou a vracajú sa ťažké, padajú s nákladom pred letáčmi, oddychujú a až po chvíľke opäť vzlietnu a ponáhľajú sa s nákladom do úľa. Dnes ráno som odrezal pár konárikov z lipy, aby som urobil v týchto horúčavách aspoň čiastočný tieň na úli Warre. Lipa ešte u nás nekvitne, ale už meduje. Na listoch je množstvo medovice, takže som mal ruky zalepené až po lakte ako keby som ich namočil do kanvy s medom. To je ten med v lipovom háji keď je zima v máji.

Pred štvrťstoročím sme nemali futbalové štadióny s trávnikom postriekaným niekoľkokrát do mesiaca sprejom, aby v ňom nerástol ani jeden kvietok. Ani polia s poľnohospodárskymi rastlinami neboli striekané niekoľkokrát za sezónu, aby pre včely príjemná rozkvitnutá burina bola z nich odstránená. Dnes na futbalových štadiónoch rastie sterilná tráva a na poliach farmárov je výsledkom sterilná pšenica, repka, jačmeň a ovos. Včelár musí začať s kŕmením včiel na zimu už v júni a júli, pretože včely nemajú dostatok paše. Strniskové miešanky nikto nepestuje. To je to zlé čo tu máme dnes. Teraz sa blíži čas volieb, väčšina bude hovoriť o imigrácii cudzincov z kapitalistickej Afriky do kapitalistickej Európy a o dolároch, ktoré už nie sú kryté ničím, ale veľmi málo sa bude hovoriť o nutnosti migrovať so včelami za lesnou znáškou, o slovenskej prírode a o slovenských poliach, ktoré sú pre naše včely mŕtve. Nikto nebude rozprávať o tom, že včelár musí na jar odoberať včelám peľ, aby im ho v lete a koncom zimy vrátil späť, pretože zdroje peľu sú na lánoch polí chémiou zničené. Nevedomosť úradníkov je hlboká.

Pole plné ohnice

Dnes ráno som bol so psíkom na prechádzke za dedinou. Zobral som ho po veľmi dlhom čase. Väčšinou s ním chodí manželka. Naskytli sa mi veľmi vzácne pohľady. Lúky sú rozkvitnuté množstvom lúčnych kvetov. Kvitnú už aj šípové ruže.  Na poli som objavil celý lán Ohnice poľnej (Raphanus raphanistru). Také krásne obrázky, keď lány s obilím boli zakvitnuté nejakou burinou, si pamätám z detstva. Vtedy moji rodičia pestovali všetko v bio kvalite. Nevädza v jačmeni, vlčí mak v ozimnách, vytvárali priam umelecké farebné obrazy. Dnes uvidieť tancovať kvety v obilí je veľmi vzácny pohľad. Taký obrázok máme možnosť vidieť v prípade, že farmárovi chýba sprej na ničenie buriny. Výsledok, ktorý som zachytil na mojich fotografiách, je výbornou pašou pre moje včely. Určite urobia vynikajúci med. 

Jednotný úľ ako zadovák

Oživil som odložencom ďalší "Úľ Čechoslovák", ktorý sa v minulosti vo fabrike vyrábal podľa ČSN pre včelíny a kočovné vozy, a bol známy u nás ako "Úľ Z-11". Môj zadovák JU je však včelnicový dvoják na 10 rámikov v nadstavku. Vybavený je zásuvkami ako Z-11. Pre inšpiráciu ostatným záujemcom o retrovčelárenie uvádzam niekoľko fotografií.

Zima v máji, med je v háji?

Poslaním včiel je opeľovanie poľnohospodárskych plodín aj nepotravinárskych kvetín a rastlín. Pritom včely produkujú med ako zdroj ich potravy. Šľachtenie európskych včiel nám umožňuje chovať včelstvá, ktoré dorábajú prebytok medových zásob aj pre nás, pre ľudí.

Poľnohospodár, teda aj včelár, je jediný človek v našej ekonomike, ktorý si musí všetko kúpiť v maloobchode, predáva všetky svoje produkty do veľkoobchodnej siete, a je systémom nútený tak platiť náklady a zabezpečovať zisk malým aj veľkým.

Keď na dolniakoch majú včely medníky zaplnené repkovým medom a včelári si tam robia starosti s jednodňovým ochladením, tak horniaci na Orave musia byť spokojní s dennými teplotami 12-15°C. U nás ráno včely sedia v úli do desiatej hodiny pretože nočné teploty sa pohybujú niekde nad bodom mrazu. Málo je v Jasenovej takých príjemných rán kedy po teplej noci včely štartujú z úľov už od piatej rannej hodiny.
Keď nám mocná príroda dopraje niekoľko teplých a slnečných jarných dní, tak nachádzam v tráve pred úľmi veľké množstvo napadaných včiel. Ležia tam všetky nehybne, niektoré sa ešte malátne obracajú z boka na bok. Objemné obnôžky peľu na ich nohách svedčia o ťažkom náklade, s ktorým sa ponáhľali do rodného úľa. Osud im však nedoprial, aby s chlebom pre svoju rodinu bezpečne docestovali až domov. Zomreli tesne pred letáčom úľa po ťažko vykonanej práci jediného jarného opeľovača poľnohospodárskych kultúr, aby ľudia mohli mať každý deň bohato prestretý jedálenský stôl vo svojich domácnostiach.
Z mojich detských čias a tínedžerských rokov si pamätám ako naši otcovia spoločne začínali poľné práce v jeden deň. Pestovali jednotne jednotlivé plodiny v tej ktorej lokalite chotára, aby ich v jednu hodinu počas roka ošetrovali a nerobili si navzájom škodu. Vedeli sa dohodnúť na spoločnom postupe, dokonca na konkrétnom dni kedy začnú orať, siať obilie, sadiť okopaniny, opravovať poľné cesty, prenášať baču so salašom, zvážať úrodu, a tak ďalej.
Dnes sa kovoroľníci nedokážu dohodnúť na ničom. Pracovné povinnosti u zamestnávateľa každého kovoroľníka nútia ošetrovať svoje záhumienky a záhrady vtedy, keď im to pracovné voľno v hlavnom zamestnaní dovolí. Jeden sadí zemiaky v pondelok a druhý zas o pár dní neskoršie, v sobotu. Pretože sme rok po roku pohodlnejší, bez chémie sa dnes poľnohospodárske plodiny "nedajú" dopestovať. Jeden ošetruje chemickým postrekom dopoludnia a druhý popoludní. Každý jarný slnečný deň je tomu tak. Trvá to aj desať dní po sebe. Nevedia sa kovoroľníci dohodnúť na spoločnom postupe. Akosi nectia tradície svojich otcov. Preto včeličky robotnice zomierajú pred dverami svojho rodiska. Preto mnohé z úľov zimu neprežijú. Často zabúdame na skutočnosť, že bez včiel by nebolo bohatej úrody na poliach a nebol by ani dopestovanými potravinami bohato prestretý stôl v našich domácnostiach.

V prvorepublikovej literatúre som sa stretol s včelárskymi otázkami o plodisku včelstva od Jozefa Chouru, správcu školy vo Veľkej, čo je pod Vysokými Tatrami, tiež od Jána Horského, učiteľa včelárstva z Olomouca a pána Kuntzscha z Nemecka. Tí páni v dvadsiatych rokoch minulého storočia vysvetľovali značné straty včelstiev, ktoré sa vtedy pripisovali používaniu nevhodných úľov. Spoločne tvrdili, že zlý úľ neexistuje, a včelstvo nezahynie, keď včelár ponechá včelstvu nerušený medový pancier. Kto odoberie včelstvu všetky zásoby a nahradí ich len poskromne kŕmením, taká metóda práce pri včelárení má za následok hladovanie a choroby včelstva, po ktorých včelári nachádzajú prázdne úle bez včiel.

I v najhornatejšom kúte dobre včely prezimujú keď ich nezabíja chémia, keď môžu lietavky doniesť do úľa dostatok zásob, ktoré potrebujú vo včasnej jari na chov nového potomstva.