Retro včelárenie v ležane aj "mednej krave KTBH"

V ruskom odbornom včelárskom časopise "Pčelovod" z roku 1911 je popísaný spôsob včelárenia v jednodielnom úli, horizontálnom ležane na 20 rámikov. Táto metóda má celý rad výhod, ktoré sa vyznačujú jednoduchosťou. Včelstvo môže touto metódou opatrovať aj málo skúsený včelár. Začiatočník dokáže s takto popísanou jednotvárnou robotou obhospodáriť aj desať úľov a viac. Pri prekladaní rámikov z plodiska do medníka každých 10 až 14 dní, nie však neskoršie, včelstvá sa nebudú rojiť. Pri prehliadnutí jedného alebo dvoch úľov aj začínajúci včelár pozná, čo sa deje v ostatných úľoch. Plod a med včelár postupne triedi a zrelý med zo vždy prístupných rámikov postupne odoberá. Trúdom, ktoré sa narodia v medníku so zatvoreným letáčom, včelár umožní vyjsť cez letáč na medníku. Na pár minút ho pri návšteve včelnice môže otvoriť. Počas jednej včelárskej sezóny sa začínajúci včelár pri včelárení v ležane naučí o včelách veľmi veľa. Táto metóda je menej komplikovaná ako práca v nadstavkovom úli. Je to istejší a zodpovednejší spôsob včelárenia pre začínajúceho včelára. Dá sa takto včeláriť na prírodnom diele, pretože úľ je jednoduchý a manipulácia so včelstvom tiež. Pre prírodného včelára je dôležité včelstvo nerušiť a nerozoberať, ale nechať ho vyvíjať sa v kľude. Táto metóda však naučí začínajúceho včelára otvárať včelstvo s určitým cieľom a nie iba tak, zo zvedavosti.

Podstatou tejto metódy je, ako môžme predchádzať rojovej nálade, keď usporiadame včelám plodisko tak, aby sa podobalo prirodzenému rojeniu.
Do horizontálneho ležana postaveného v štýle Tanzánian sa zmestí 20 rámikov miery "B" alebo "JU". Úľ je jednodielny. Má vertikálne zasúvanú materskú mriežku a dve priehradky. Dva letáče sú umiestnené na prednej stene úľa. Na zadnej stene úľa je pozorovacie okienko s okenicou na zatemnenie. Rámiky sú úložené na studenú stavbu. Rámiky sú prikryté povalou z doštičiek s priechodom pod nimi, aby včely mohli ponad rámiky prechádzať z uličky do uličky. Včelstvo zimuje v tomto úli medzi dvoma priehradkami a pri jednom letáči. 

O včelstvo sa z jari staráme bežným spôsobom. Keď sa objavia prvé príznaky rojenia, čo znamená, že včely začnú stavať trúdie bunky a chovať trúdí plod, včelár rozdelí úľ materskou mriežkou na dve nerovnaké časti. Menšia časť, podľa sily včelstva so 6 až 8 rámikmi, je určená pre plodisko a má otvorený jeden letáč. Druhá, väčšia časť úľa na 12 rámikov, bude medníkom so zatvoreným letáčom a včely prechádzajú len cez plodisko a cez materskú mriežku. Rámiky treba uložiť takto: V plodisku, pri mriežke, bude rámik s otvoreným plodom a s matkou, ktorú sme našli na ňom. Ďalej za ním v plodisku budú uložené plásty bez plodu a za nimi rámiky s pásikom medzistienky. Rámiky bez plodu matka postupne zakladie a bude sa vzďaľovať od mriežky smerom k letáču.

V medníku, za materskou mriežkou, usporiadame rámiky takto: Pri mriežke bude rámik s vajíčkami a za nim rámiky s mladým otvoreným plodom. Potom rámiky so zaviečkovaným plodom a nakoniec s medom. Tak usporiadaný úľ necháme na pokoji. V plodisku matka zakladie bunku za bunkou, neprejde cez materskú mriežku a rámiky v medníku po vylianutí plodu včely zaplnia medom. Túžba po rojení je oddialená, pretože z hniezda pri letáči bol odobratý skoro všetok plod a med. Matke včelár urobil priestor na kladenie vajíčok na prázdnych plástoch. Včely zdvojnásobia energiu, aby postavili nové dielo pri letáči a zaplnili plodisko medom. 

Vrátime sa k úľu po 10. dňoch. Skontrolujeme plodisko rámik po rámiku, aby sme našli matku. Rámik s matkou odložíme stranou do manipulačnej bedničky. Potom z medníka vyberieme med na vytáčanie. Ostatné rámiky v medníku odtisneme od materskej mriežky a do uvoľneného priestoru preložíme rámiky s plodom z hniezda v už uvedenom poradí. Pri mriežke v medníku bude bude plást s vajíčkami a plásty s mladším plodom a ďalej od mriežky starší plod. V plodisku ku mriežke zavesíme rámik s matkou a za ním umiestnime plásty so zásobami peľu a medu alebo z medometu prinesené prázdne plásty po vytočení medu. Ďalej dáme prázdne rámiky s pásikom medzistienky. Každých 10 až 14 dní usporiadame plásty v úli tak, ako sme to urobili pri prvom jarnom rozdelení úľa na plodisko a medník. Rámikov v plodisku bude s narastajúcou silou včelstva pribúdať z počiatočných 6 až 8 rámikov na konečných 10 až 12 čerstvo postavených plástov. To záleží od počasia a znášky.
Triediť rámiky podľa veku diela treba hlavne v jarných mesiacoch apríl a máj, keď sme úľ rozdelili materskou mriežkou na plodisko a medník. Neskôr, keď včely prestanú stavať nové dielo, triedenie už nebude potrebné, pretože matka zakladie rámiky s novým dielom rad radom za sebou. Výnimkou môže byť len veľmi bohatá znáška medovice, kedy včely v plodisku zalejú medom väčšinu plástov a matku obmedzia v kladení vajíčok. Vtedy treba dva, tri plásty s medovicovým medom z plodiska vytočiť a vrátiť ich prázdne do plodiska, aby matka mala priestor na ďalšie kladenie vajíčok.

Keď chce včelár urobiť zmetenec alebo prirodzený roj, prípadne chce vymeniť staré matky alebo chce získať matky mladé, tak môže včelám prikázať postaviť rojové alebo náhradné materské bunky. V tomto prípade, v období hojnosti, koncom apríla alebo začiatkom mája, nepreloží plásty s plodom do medníka, nevymení ich za prázdne. Včelstvo vtedy postaví rojové materské bunky a vyšle roj prvák alebo môže včelár urobiť zmetenec s rojovým matečníkom. Ak je počasie na stavbu rojových matečníkov nepriaznivé, otvoríme v medníku letáč, včely v medníku pocítia, že sú viac samostatné a postavia náhradné matečníky. Ak by včely v medníku aj napriek otvorenému letáču nepostavili náhradné matečníky, prinútime ich k tomu načas postavenou priehradkou pri materskej mriežke alebo plástom so zaviečkovaným plodom. Včely v medníku pocítia osirotenosť a matečníky postavia. Keď sa mladá matka oplodní cez otvorený letáč na medníku a začne klásť vajíčka, vtedy letáč na medníku zatvoríme, priehradku odstránime a v úli budú klásť dve matky, z ktorých si včely jednu vyberú.
Nedostatok tohoto postupu spočíva v tom, že je náročný na čas, pretože včelár musí včelstvo prezrieť každých desať až štrnásť dní. Kto nemôže nájsť matku, nech ju nehľadá. Keď včely z plodiskových plástov zmetieme späť do plodiska a v plodisku pri mriežke necháme len jeden plást s vajíčkami, včely rýchlo prejdu na tento rámik s plodom a matka tiež. Po pár minútach môžeme vložiť do plodiska prázdne plásty a rámiky s pásikom medzistienky. Tento spôsob si vyžaduje, aby matka začala klásť na rámiku pri mriežke.
Postup včelárenia v horizontálnom ležane je určite zaujímavý aj pre nadstavkových včelárov, ktorých zaujíma retro včelárenie v našom Jednotnom úli alebo v Béčku.  

  

Horizontálny úľ B & TTBH.

Pred rokmi som postavil horizontálny úľ - ležan na rámiky miery B 420 x 275 mm, má 24 rámikov. Je vybavený jednou priehradkou s materskou mriežkou, jednou pevnou priehradkou a jedným priehradkovým kŕmidlom. Medzi rámikmi je vybavený povalovými latočkami. Nad rámikmi používam ako uteplivku slamenú rohož. Steny a dno sú uteplené polystyrénom. Má dva letáče, je konštruovaný na studenú stavbu. Je to vynikajúci úľ. Veľkosť plodiska sa dá regulovať podľa potreby včelstva a veľkosť medníka podľa znášky. Manipulácia nie je odlišná od manipulácie s nadstavkovým úľom. Počas zimovania včelstva a na jar mám plodisko oddelené pevnou priehradkou. Včelstvo z jari veľmi dobre rastie, pretože pri plodovaní v skorej jari vyhrieva iba priestor, ktorý obsadá a ktorý je vymedzený pevnou priehradkou. Ako včelstvo rastie, tak ho o rámiky s medzistienkami rozširujem a posúvam pevnú priehradku. V ležanoch býva v medníkovej časti menej medu ako v nadstavkovom medníku, pretože včely neukladajú zásoby na jedno miesto do medníka, ale ich rozťahujú po všetkých rámikoch. Včelstvo sa však dá usmerniť v ukladaní zásob. Ja to robím tak, že oddelím plodisko od medníka mriežkou. Odpozoroval som, že medník v ležane môže tvoriť len jeden rámik, pri mriežke. Keď ho včely zaplnia medom, odsuniem ho od mriežky a vložím medzi tento plný rámik a mriežku povedzme ďalšie dva prázdne rámiky. Keď zaplnia aj tieto dva, odsuniem aj tie a proces opakujem. Keď je silná znáška nechávam širšie uličky medzi rámikmi, takže rániky plné medu sú hrubé aj 7 cm. Vždy treba ku mriežke, ku plodisku, vkladať prázdne rámiky, ktoré včely pravdepodobne považujú za zásobné a ochotne ich rýchlo zaplnia medom. Všetky rámiky mám vždy prístupné a úľový priestor kedykoľvek dokážem jedným chmatom prispôsobiť potrebám včelstva. Včelstvo nikdy nemá núdzu o priestor na plodovanie a nikdy mu nechýba priestor na ukladanie zásob. Vymetať med môžem keď mám čas, hoci len po dva alebo štyri rámiky.

Priateľ včelár, Jozef Nemčok z Demandíc, má dlhoročné skúsenosti zo včelárenia v horizontálnych úľoch. Poskytol mi niekoľko fotografií jeho úľov aj komentár s jeho technológiou včelárenia. Zároveň súhlasil, aby som jeho skúsenosti publikoval na tomto blogu. Jeho technologické postupy sa dajú použiť aj  pri včelárení  technológiou TBH v mednej krave KTBH alebo TTBH. V ďalšej časti prikladám jeho fotografie aj s komentárom.

Horizontálny úľ - "Úľ ležan" - je jednoradový úľ s medníkom vedľa plodiska, alebo za plodiskom v jednom rade. Rámiky má na pozdĺžnu, studenú stavbu - úľ Dunaj, alebo na priečnu, teplú stavbu - úľ ML-18 (maďarský ležan). Bývajú 18 - 24 rámikové. Pri ležanoch s medníkom po strane sú obyčajne dva letáče.. Výhodnejšie sú rámiky vyššie ako B (Rám. miera 42x36 cm sa používala u Boconády veľký s 24 rámikmi, vyrábané úle ležany na Slovensku boli  na rámikovú miery „B“ 420 x 275 mm s 24 rámikmi. 

Všetky rámiky v ležane sú prístupné zhora po otvorení vrchnáka, ktorý tvorí súčasne strechu. Pre jednoduchú konštrukciu je vhodný pre domácu výrobu a hodí sa najmä pre včelárenie na včelnici. Včelstvá sa v ňom obhospodarujú veľmi pohodlne. Na kočovanie je vhodný. Lažany sú najviac rozšírené na južnom Slovensku.
Ležan typu B, je jednoradový úľ na pozdĺžnu stavbu, prístupný vrchom rámikovej miery B 42 x 27,5 cm. Je na 20 - 24 rámikov. Má dva lomené letáče vhodné na vloženie letáčového kŕmidla. Je opatrený vetracou mriežkou nad strieškou.

Je to jednoduchý úľ, vhodný na kočovanie. Dnes sa vyrába doma, svojpomocne. Môj horizontálny úľ som nazval "Úľ ležan senior". Úľ, z ktorého prikladám obrázky, spĺňa v podstate všetky požiadavky moderného úľa a včelárenia. Má odoberateľné viacúčelové dno, ktoré umožňuje odoberať peľ, robiť varroa monitoring, čítať z podložky, liečiť včelstvo tými najprogresívnejšími metódami. A to všetko bez toho, aby včelár prišiel do priameho styku so včelami.

Dno tvorí jeden kompletný celok. Je rozdelené na dve rovnomerné časti v strede pevnou prekážkou,
širokou 5 cm a vysokou 8 cm. Výška dna je 8 cm .

Dve sieťky na kontrolu spadnutých klieštikov sa dajú z dna vybrať.

 Pod sieťkou je podložka na kontrolu spadu klieštika a po obrátení 180° slúži na odber peľu. V strede podložky je okrúhly otvor veľkosti alobalových nízkych konzerv, do ktorého sa vkladá spomenutý obal z konzervy, v ktorej sa zapaľuje liečivo Avartínu, resp. Varidolu Fum (pásiky). Toto riešenie je z bezpečnostných dôvodov, aby nedošlo k zapáleniu a poškodeniu sololitovej podložky.

1/4 sieťky je upravená tak, aby nad sieťku sa dal položiť pelochyt, ktorý je upevnený na okrajoch plieškom. Po vytiahnutí sieťky z úľa, zo zadnej strany, sa dá pelochyt vybrať po skončení zberu peľu.

Osobne neodoberám peľ. U Včelárov, ktorí sa špecializujú na odber peľu celková výška dna by mala byť min. 10 cm. Spredu na dne sú dva letáčové otvory po celej dĺžke dvoch častí úľa. V zadnej časti sú taktiež dva otvory na vyberanie sieťky, podložky a prípadného vyčistenia celkového dna.  

Plodisko a medník je stavaný na 26 rámikov a tvoria jeden celok. V strede úľa je zvisle materská mriežka zabraňujúca prechodu matky do medníka, ktorá tesne prilieha na stred dna a bočné steny úľa . Mriežky môžu byt i dve a to tak, že stredné plásty tvoria plodisko a okrajové plásty medník. Čiastočne zabraňuje z časti rojeniu – rozširovaním plodiska do strán. Osobne som tento spôsob nepoužíval. Výhoda v jarnom období je tá, že včelstvo včelár rozširuje postupne do naplnenia všetkých rámikov. A to pevnou prekážkou, ktorú posúva vždy ďalej od plodiska. K tomu slúži rámikové kŕrmítko obrátené o 180°, s tým, že musíme zabrániť prístupu včiel z letáča cez sieťku za prekážkou (kŕmitkom) a to buď sololitom, alebo iným materiálom (jekor).
V dobe znášky, najmä z agátu je možné mriežku i vybrať. Matku s plodom preložíme na opačnú polovicu úľa, čím plodisko zameníme za medník a medník za plodisko. Tým prinútime podstatnú časť včelstiev do plodiska prechádzať cez medník, kde bolo pred tým plodisko. Za takto upravené a preložené plodisko vložíme dva, tri rámiky medzistienok, ktoré v podstate „zabránia“ na určitý čas prejsť matke do medníka na druhej strane. Včelstvo začne stavať medzistienku, za ten čas pri dobrej znáške včelstvo nosí peľ a nektár z tej strany kde bolo plodisko a teraz je medník, kým matka prejde k rámikom v medníku, tieto sú vystavané a zaplnené medom. Postupne sa môžu pri výdatnej znáške odoberať medové plásty v plodisku i v medníku, podľa potreby doplňovať priestor odobratými rámikmi s medom novými plástmi, alebo medzistienkami. V minulosti som nepoužíval materskú mriežku, nakoľko matka počas hlavnej znášky zaklásť 26 rámikov nestihla.
Pri týchto úľoch, po skončení znášky z agátu, sa ležan môže predeliť pevnou prekážkou, a to tak, že polovicu včelstva (plod, zásoby) rozdelíme na dve časti, v jedenej z matkou a do druhej vložíme rámik s čerstvým i zaviečkovaným plodom, včelstvom a so zaviečkovanou materinskou bunkou, ak máme mladú záložnú matku, ešte lepšie. Týmto spôsobom vytvoríme takto umelý roj.
Z agrotechnického termínu slnečnica kvitne asi tri týždne neskoršie po odkvitnutí agátu. V našich južných podmienkach v tomto medziobdobí, agát-slnečnica, v podstate nie je žiadna výdatná znáška. Za krátky čas sa vyliahne matka, včelstvo začne plodovať. Treba kontrolovať pre prípad straty počas párenia. Takto je vytvorená nová rodina, v ktorej môžeme podľa potreby presúvať včelstvá, rámiky v tom istom ležane, tak ako to situácia u oboch rodín vyžaduje. Samozrejme, ak sú nie v takto vytvorených rodinách dostatočné medové zásoby, v bezznáškovom období obidve rodiny podnecujeme cukrovým roztokom v nočných hodinách, tak aby nedošlo k rabovaniu zo susedných úľov. Získame do obdobia kvitnutia slnečnice dve rodiny na 13 rámikoch. V prípade znášky zo slnečnice v každej rodine môžeme upraviť plodisko aj medník vložením materskej mriežky. Ak je znáška zo slnečnice, ktorá nebýva výrazná tak ako u repky, resp. agátu 4 - 5 rámikov s medom bez (ak sme včelstvá nerozdelili mriežkou) plodu vytočíme a upravíme plodiská. Týmto spôsobom vzniknú dve rodiny, ktoré treba dokŕmiť, preliečiť a tak pripraviť na zazimovanie. Aj preto sú na fotografiách v úle dve rámikové krmítka. . Objem rámikového krmítka je 2,5 litra. Krmítko slúži v zime ako uteplivka a na úpravu plodiska na počet ponechaných rámikov. Obrátením krmítka o 180°včelstvá nemajú prístup do krmítka, pretože jedna strana krmítka je plná. Krmítkami sa zužuje priestor  a tak sa znižuje strata tepla vo včelstve z vonkajších bočných strán úľa, stred úľa je vyhrievaný jedným i druhým včelstvom.
Na jar máme dve prezimované rodiny. Jednu preložíme do iného úľa, prípadne pred znáškou z jedného včelstva posilňujeme včelami a plodovými rámikmi vedľajšie včelstvo.
Pevná prekážka v strede je taká hrubá, ako objem rámu materskej mriežky. Priaznivo pôsobí hlavne na rovnomerné tepelné pomery v oboch včelstvách, predovšetkým v zimnom období a na jar pri plodovaní včelstva. Strata tepla v oboch včelstvách je tak minimalizovaná. Na jar sa rodiny rozširujú, tak ako je to u nadstavkových úľov. Ak som na jeseň včelstvo zúžil, podľa potreby sa obidve včelstvá upravujú pridávaním plástov i medzistienok, prípadne jednej rodine odoberám plodové rámiky a prekladám do silnejšej rodiny, alebo jedno včelstvo s niekoľkými rámikmi preložím do iného úľa na 3 - 5 rámikoch. Vracajúce sa lietavsky do pôvodného úľa, z preloženého včelstva, len posilnia pôvodné včelstvo. Ak je rodina slabšej kondíciie, staršiu alebo menej výkonnú matku usmrtím. Včelstvá spojím, tým vznikne jedna silná rodina, ak sa jedno včelstvo nepreloží do iného úľa.

Konštrukcia úľa je zhotovená z 3/4 cólovej dosky,(ohobľovanej z oboch strán) a olatkovaná 1cm latovkou, kým pôvodné ležany sa zhotovovali z cólovej dosky plus 3cm papierová zvlnená vložka a 3/4 cm latovka s pevným dnom. Stavané boli väčšinou na 24 rámikov miery „B“.

Obvod vrchnáka úľa je zhotovený z dosky vysokej 5 cm, na ktorú je pribitý sololit,  pri umiestnení na voľnom priestranstve som ešte pribil pozinkovaný plech. Proti prípadným úderom a vyrušovania včelstva silnejším dažďom osobne vkladám pod vrchnák polystyrénovú vložku.
Priestor pod vrchnákom slúži na uteplivku, hlavne na vkladanie krmítka na medocukrové cesto na jar, kde osobne používam na tento účel obaly z ramy a to tak, že plný obal s CMC obratím hore dnom. Na vrchnáku obalu je okrúhly otvor veľkosti priemeru 3 - 4 cm, ktorým prechádzajú včely k CMC v obale. Tým, zabraňujem znehodnocovaniu CMC padaním na dno úľa. Je to hygienický čisté jarné podnecovanie na niekoľko dní a včelstvá z krabice zoberú všetko CMC. Strecha úľa je pripevnená pevnými pántmi a je tých istých rozmerov, ako vonkajšie strany úľa.

Myslím si, že pre včelárov seniorov do 10, maximálne 15 včelstiev, je veľmi výhodný zdôvodu ľahkej manipulácie, kde netreba vynaložiť skoro žiadnej energie pri obhospodarovaní včelstva. Na uteplenie úľa používam medzerníkové latky, rifľovinu, na jednej a druhej strane jekor a po celej dĺžke ešte jeden jekor.
Moje predošlé skúsenosti, ale aj tie súčasné s chovom včelstiev v takýchto typoch úľov sú z pohľadu produkcie medu s nástavkovými úľmi porovnateľné. V susednej Maďarskej republike úle tohto typu, ale rôznych rámikových a veľkostných modifikácii, používa mnoho včelárov.
Je pravda, že som nevymyslel nič nové pod slnkom, veď podobných úľov rôznych modifikovaných rozmerov používa ešte aj v súčasnosti veľa včelárov. Ale podľa obrázkov som zhotovil úľ, ktorý spĺňa v podstate požiadavky moderného včelárenia, (zdravotné, hygienické i chovateľské), ale hlavne poskytuje všetky podmienky včeláriť seniorom bez väčšej námahy.

Jozef Nemčok  

JÚL - Jasenovský úľ ležan

Mám zbierku starých Jednotných úľov - čechoslovákov, konštrukčne riešených od výmysľu sveta, a všetky tie úle lietajú. Sú medzi nimi zadováky, ležany, nadstavkové, dvojpriestorové, viacnadstavkové, uteplené, tenkostenné, kolenáče, s manipulačnými okienkami aj bez nich, s plytkými aj hlbokými nadstavkami, čo je dôkazom slovenských praktických včelárov o tom, že na každej rámikovej miere, vysokej aj nízkej, širokej aj úzkej, sa dá včeláriť s úspechom všetkými známymi včelárskymi postupmi. Navyše som si postavil horizontálny úľ, ktorý vyhovuje klimatickým a znáškovým podmienkam v mojej horskej oblasti. Môj ležan je na 24 rámikov 370x450 mm. Vnútorný rozmer nadstavka je robený aj na dve priehradky 20 mm hrubé a vo výške nadstavka je zahrnutý tiež podmet vysoký 24 mm od podlahy po spodnú latku rámika. Je to len truhlica s podlahou a povalou. Je to vlastne medová krava s rámikmi.
Včelárenie v horizontálnom úli, ležane, je výhodná investícia pre rodinu, pretože pri ošetrovaní včelstva môžu bez námahy manipulovať s rámikmi deti, ženy aj seniori. Manipulácia s ťažkými úľovými debničkami odpadá.
Jasenovský úľ som skonštruoval ako jednoradový ležan na 24 rámikov, ktoré sú uložené na studenú stavbu. Úľ má 3 letáče a dve priehradky v obývacom priestore pre včely. Priehradkami je možné včelstvo rozdeliť na tri časti po 8 rámikov, alebo na dve časti, z ktorých jedna bude tvoriť včelstvo s 8. rámikmi a druhá so 16. rámikmi. Delenie po 8 rámikov som zvolil úmyseľne. Je to príbytok pre včely s priestorom približne veľkým ako tri Luneburgské košnice, postavené vedľa seba. Kto má záujem o prírodné včelárenie, tak tento úľ bude určite vyhovovať jeho postupom. Tiež pri zimovaní je možné priehradkami včelstvo zúžiť na počet rámikov obsadených včelami.
Steny úľa sú hrubé 3 cm. Konštrukčne sú riešené ako tenkostenné, čiže sú neuteplené. Na prednej stene úľa, v hornom priestore steny môže byť, ale nemusí, nad každým letáčom, vo vzdialenost 12 cm od hornej latky rámika smerom nadol, vyvŕtané očko s priemerom 25 mm.
Dno úľa má pevnú podlahu. Podmetový priestor medzi podlahou a rámikmi je vysoký 24 mm. V strede každej tretiny úľa je vyfrézovaný letáčový priechod pre včely v dĺžke 120 mm a vysoký 10 mm.
Priestor nad rámikmi je vysoký 6 mm, aby mali včely možnosť prechádzať z jednej uličky do druhej tesne pod povalou. Povala je z dosky hrubej 30 mm. Na povale môžu byť položené slamené rohože alebo iná vhodná uteplivka.
Strechu je možné riešiť podľa fantázie včelára.
Rámik som odvodil z dĺžky rámika Jednotného úľa (370x300) a Dadant-Blattovho úľa (470x300). Pretože môj Jasenovský úľ je ležan, tak som kombináciou uvedených dvoch rámikových mier riešil môj rámik ako úzkovysoký. Inšpiroval ma k môjmu riešeniu aj Murovaný úľ a Ukrajinský ležan, ktorého rámiková miera je odvodená z Dadantovho rámika. Tiež som veľkosť rámika prispôsobil veľkosti medometu a jeho košu na vytáčanie medu, teda tomuto potrebnému včelárovmu technickému zariadeniu, ktoré sa dá bežne kúpiť vo včelárskych potrebách. Úzkovysoký rámik Jasenovského úľa ležana má rozmer 370x450 mm. Od tohto rozmeru rámika sa odvíjajú všetky vnútorné rozmery úľa. Rámik môže byť vodorovne rozdelený latkou tak, aby do hornej jednej tretiny rozdeleného rámika vošla polovica medzistienky z úľa čechoslovák, čiže z Jednotného úľa a do spodných dvoch tretín vôjde celá medzistienka z čechoslováka. Vodorovná latka zároveň spevní dielo, pretože plocha tohto rámika je pomerne veľká.
Vnútorný pôdorys úľa je 390x940 mm a vnútorná výška bedničky je 480 mm, v čom je zahrnutý aj priestor na dostatočne vysoký podmet. K bedničke je zo spodnej časti priskrutkovaná podlaha s troma letáčovými otvormi. Povala môže byť k hornej časti bedničky upevnená závesmi na prednej stene úľa a na zadnej stene úľa zabezpečená zamykacou petlicou.

Jasenovský úľ som skonštruoval ako jednoradový ležan na 24 rámikov, ktoré sú uložené na studenú stavbu. Úľ má 3 letáče a dve priehradky v obývacom priestore pre včely.

Priehradkami je možné včelstvo rozdeliť na tri časti po 8 rámikov, alebo na dve časti, z ktorých jedna bude tvoriť včelstvo s 8. rámikmi a druhá so 16. rámikmi.

V strede každej tretiny úľa je vyfrézovaný letáčový priechod pre včely v dĺžke 120 mm a vysoký 10 mm.

Sedlo na uloženie rámikov je široké 12 mm a hlboké 16 mm. Priestor nad rámikmi je potom vysoký 6 mm, aby mali včely možnosť prechádzať z jednej uličky do druhej tesne pod povalou.

Vnútorný pôdorys úľa je 390x940 mm a vnútorná výška bedničky je 480 mm, v čom je zahrnutý aj priestor na dostatočne vysoký podmet. Steny úľa, povala aj dno sú z dosky hrubej 30 mm.

Úzkovysoký rámik Jasenovského úľa ležana má rozmer 370x450 mm. Rámik môže byť vodorovne rozdelený latkou dlhou 350 mm tak, aby do hornej jednej tretiny rozdeleného rámika vošla polovica medzistienky z úľa čechoslovák, čiže z Jednotného úľa a do spodných dvoch tretín vôjde celá medzistienka z čechoslováka. Všetky latky rámika sú hrubé 10 mm a široké 25 mm.

Vladimírsky ležan, úľ pre seniorov

Včelárenie v ležanoch je dostupné pre všetkých. Ležan si dokáže postaviť doma každý záujemca o včelárenie sám. Tu sú stránky Andreja Jakimova o včelárení v ležane na 32 rámikov 435x460 mm.
Ja uvažujem o riešení ležana s počtom rámikov okolo 30, ktorý by vychádzal z úzkovysokého rámika JU vonkajšej miery 370x480 mm. Kôš do medometu práve na takú veľkosť rámikov sa dá u nás bežne kúpiť vo včelárskych potrebách.

Andrej Jakimov uvádza veľa právd o včelárení v ležane, v ktorom je možné pre včely vytvoriť obydlie blízke prírodným podmienkam a používať techniku obhospodarovania včelstiev v súlade s prírodou. Včelárenie v ležane je metóda vedenia včelstiev s minimálnymi nákladmi na pracovnú silu pri celkom slušnom mednom výnose od včiel, čo je približne 60 kg. Zároveň úľ umožňuje každý rok na jednej jeho strane urobiť odloženec so 6. až 10. rámikmi.
Počas prvej jarnej znášky z vŕb včely postavia nové dielo na pridávaných rámikoch s medzistienkami alebo bez nich. Po prvom jarnom prelete je treba presunúť rámiky s plodiskom na jednu stranu úľa. Od steny úľa začne v sezóne včelstvo postupne rásť. Včelstvo rastie do strany len jedným smerom.
Počas jari robí včelár všetky možné úpravy v úli. Čistí dno od meliva, čiže podmetá. Rodina včiel, po presunutí na jednu stranu ležana, žije za prepážkou. V tomto prípade je možné úľ z vnútra ošetriť aj plameňom. Letáč treba otvoriť oproti hniezdu so včelami. Vo včasnej jari treba vyradiť rámiky so starým dielom. Ak také rámiky obsahujú aj medové zásoby, tak ich treba zohriať v teplej miestnosti, odviečkovať a položiť za prepážku, odkiaľ včely zásoby poprenášajú do plodiska. Za prepážkou je vo včasnej jari vhodné umiestniť aj 1 až 3 rámiky s dielom žemlovej farby. V prípade intenzívneho rastu včelstva alebo našej dlhšej neprítomnosti, môžu včely prechádzať z plodiska na druhú stranu popod prepážku, kde je medzera až po dno úľa 1 centimeter alebo je v hornej tretine prepážky vyvŕtané očko.
Ďalší zásah do včelstva je v období kedy končí kvitnutie vŕb a začínajú kvitnúť ovocné stromy. Je to obdobie stabilnejšej znášky a v úli začínajú pribúdať mladé včely. V mojej lokalite je to na prelome apríla a mája, čo záleží od vývoja počasia na jar. Je to obdobie tvorby odložencov. V ležane je možné robiť odloženec bez vyhľadávania matky. Odloženec robíme vo včelstve, ktoré husto obsadá aspoň desať rámikov. Takéto včelstvo rozdelíme na polovicu po päť plástov a jednu polovicu plodiska presunieme ku stene na druhú stranu úľa. Zároveň treba skontrolovať či je v rozdelených častiach plodiska aspoň jeden rámik s poldňovým otvoreným plodom. Obe časti rozdeleného včelstva uteplíme prepážkou. Novo vytvorenému včelstvu otvoríme letáč.
V ďalších deviatich dňoch sa musí včelár rozhodnúť, ktorú metódu použije pri odchovaní mladej matky. Buď nechá odloženec bez matky vychovať si vlastnú matku alebo mu pridá naštartovanú materskú bunku. V ďalšom čase treba obom rodinám pridať chýbajúce rámiky, aby mali obe včelstvá dostatočný počet plástov pre svoj vývoj do hlavnej znášky. Rozšírenie včelstiev je možné urobiť naraz alebo postupne po jednom až dva rámiky v priebehu dvoch týždňov.
Každé z včelstiev lieta svojim letáčom, každé má, povedzme po pätnásť plástov, rastie a využíva znášku samostatne v priebehu asi jedného mesiaca. Po uplynutí jedného mesiaca, niekedy začiatkom júna, obe včelstvá narastú natoľko, že obsadajú všetky zo spomínaných pätnásť rámikov. Začína hlavná znáška a treba otvoriť tretí letáč, ktorý je v strede úľa. Zároveň treba odstrániť prepážku medzi oboma včelstvami. V tomto momente sa musí včelár rozhodnúť, či jednu matku použije na rozšírenie počtu svojich včelstiev alebo nechá rozhodnúť včely, aby si vybrali jednu, pre ne tú najlepšiu matku.
Ak včelár plánuje rozšíriť počet svojich včelstiev, tak jednu z dvoch matiek v úli musí vyhľadať a preložiť ju aj s rámikom za prepážku na jednu stranu úľa. K rámiku s matkou treba pridať ďalšie dva rámiky s plodom a aspoň päť ďalších plástov na rozvoj. Tak vznikne veľká rodina, ktorá využije hlavnú znášku a tá menšia rozšíri počet včelstiev v budúcom roku.
Včelstvá nestresujeme medobraním v lete. Včelstvá zimujú na mede. Medobranie treba robiť až v novembri, za chladného počasia, keď sú už včely stiahnuté v zimnom chumáči. Včelám odoberieme iba rámiky s medom. Aj naši dedovia to tak robili. Pri medobraní v zimnom období nepotrebujete dymák a ani závoj. Kŕmenie a liečba včelstiev odpadá.

Ak je sezóna pre včely štedrá na bohatý prínos nektáru do úľa, treba urobiť medobranie po každej nárazovej znáške na jar aj v lete.

Chovný rámik

Keď okolo včiel už niet roboty, tak treba ísť do dielne a doplniť chýbajúci inventár. Tiež som sa dnes zatvoril do môjho stolárskeho kúta. Urobil som nový chovný rámik na jednu sériu matiek. Škôlkovací rámik so škôlkovacími klietkami som zostrojil dávnejšie. Súprava na chov matiek je kompletná.

Školenie

Pre skupinu fanúšikov prírodného včelárenia z Ostravska som dnes urobil školenie o alternatívnych postupoch pri vedení včelstiev a ich zootechnickom ošetrovaní, s cieľom znižovania počtu roztočov Varroa vo včelstvách počas včelárskej sezóny. 

Každá metodika prikazuje, že chemicky ošetrovať včelstvá sa má až po poslednom medobraní a do zimného slnovratu. Teda v neskorom lete a v jeseni. Náter zaviečkovaného plodu a fumigácia po zimnom slnovrate sú doporučené, ako chemické ošetrenie včelstiev, vo februári a marci, čo však naše klimatické podmienky neumožňujú urobiť. Od preletu v skorej jari až do posledného medobrania je najlepšie vo včelstvách znižovať počty roztočov Varroa len zootechnickými postupmi. Na prípadné vhodné chemické ošetrenie v skorej jari je v predajniach maximálne kyselina mliečna, ktorá sa dá použiť v rozprašovači. Práškový cukor, dá sa kúpiť aj superjemný, tiež na jar funguje. Ale kto zodpovedne ošetrí včelstvá v jeseni, ten na jar liečiť nemusí. Včelárski dôverníci musia viesť včelárov v okolí svojho pôsobenia od extenzívneho chovu včelstiev k intenzívnemu. Vo včelárstve na celom svete to už tak funguje.