Pred rokmi som postavil horizontálny úľ - ležan na rámiky miery B 420 x 275 mm, má 24 rámikov. Je vybavený jednou priehradkou s materskou mriežkou, jednou pevnou priehradkou a jedným priehradkovým kŕmidlom. Medzi rámikmi je vybavený povalovými latočkami. Nad rámikmi používam ako uteplivku slamenú rohož. Steny a dno sú uteplené polystyrénom. Má dva letáče, je konštruovaný na studenú stavbu. Je to vynikajúci úľ. Veľkosť plodiska sa dá regulovať podľa potreby včelstva a veľkosť medníka podľa znášky. Manipulácia nie je odlišná od manipulácie s nadstavkovým úľom. Počas zimovania včelstva a na jar mám plodisko oddelené pevnou priehradkou. Včelstvo z jari veľmi dobre rastie, pretože pri plodovaní v skorej jari vyhrieva iba priestor, ktorý obsadá a ktorý je vymedzený pevnou priehradkou. Ako včelstvo rastie, tak ho o rámiky s medzistienkami rozširujem a posúvam pevnú priehradku. V ležanoch býva v medníkovej časti menej medu ako v nadstavkovom medníku, pretože včely neukladajú zásoby na jedno miesto do medníka, ale ich rozťahujú po všetkých rámikoch. Včelstvo sa však dá usmerniť v ukladaní zásob. Ja to robím tak, že oddelím plodisko od medníka mriežkou. Odpozoroval som, že medník v ležane môže tvoriť len jeden rámik, pri mriežke. Keď ho včely zaplnia medom, odsuniem ho od mriežky a vložím medzi tento plný rámik a mriežku povedzme ďalšie dva prázdne rámiky. Keď zaplnia aj tieto dva, odsuniem aj tie a proces opakujem. Keď je silná znáška nechávam širšie uličky medzi rámikmi, takže rániky plné medu sú hrubé aj 7 cm. Vždy treba ku mriežke, ku plodisku, vkladať prázdne rámiky, ktoré včely pravdepodobne považujú za zásobné a ochotne ich rýchlo zaplnia medom. Všetky rámiky mám vždy prístupné a úľový priestor kedykoľvek dokážem jedným chmatom prispôsobiť potrebám včelstva. Včelstvo nikdy nemá núdzu o priestor na plodovanie a nikdy mu nechýba priestor na ukladanie zásob. Vymetať med môžem keď mám čas, hoci len po dva alebo štyri rámiky.
Priateľ včelár, Jozef Nemčok z Demandíc, má dlhoročné skúsenosti zo včelárenia v horizontálnych úľoch. Poskytol mi niekoľko fotografií jeho úľov aj komentár s jeho technológiou včelárenia. Zároveň súhlasil, aby som jeho skúsenosti publikoval na tomto blogu. Jeho technologické postupy sa dajú použiť aj pri včelárení technológiou TBH v mednej krave KTBH alebo TTBH. V ďalšej časti prikladám jeho fotografie aj s komentárom.
Horizontálny úľ - "Úľ ležan" - je jednoradový úľ s medníkom vedľa plodiska, alebo za plodiskom v jednom rade. Rámiky má na pozdĺžnu, studenú stavbu - úľ Dunaj, alebo na priečnu, teplú stavbu - úľ ML-18 (maďarský ležan). Bývajú 18 - 24 rámikové. Pri ležanoch s medníkom po strane sú obyčajne dva letáče.. Výhodnejšie sú rámiky vyššie ako B (Rám. miera 42x36 cm sa používala u Boconády veľký s 24 rámikmi, vyrábané úle ležany na Slovensku boli na rámikovú miery „B“ 420 x 275 mm s 24 rámikmi.
Všetky rámiky v ležane sú prístupné zhora po otvorení vrchnáka, ktorý tvorí súčasne strechu. Pre jednoduchú konštrukciu je vhodný pre domácu výrobu a hodí sa najmä pre včelárenie na včelnici. Včelstvá sa v ňom obhospodarujú veľmi pohodlne. Na kočovanie je vhodný. Lažany sú najviac rozšírené na južnom Slovensku.
Ležan typu B, je jednoradový úľ na pozdĺžnu stavbu, prístupný vrchom rámikovej miery B 42 x 27,5 cm. Je na 20 - 24 rámikov. Má dva lomené letáče vhodné na vloženie letáčového kŕmidla. Je opatrený vetracou mriežkou nad strieškou.
Ležan typu B, je jednoradový úľ na pozdĺžnu stavbu, prístupný vrchom rámikovej miery B 42 x 27,5 cm. Je na 20 - 24 rámikov. Má dva lomené letáče vhodné na vloženie letáčového kŕmidla. Je opatrený vetracou mriežkou nad strieškou.
Je to jednoduchý úľ, vhodný na kočovanie. Dnes sa vyrába doma, svojpomocne. Môj horizontálny úľ som nazval "Úľ ležan senior". Úľ, z ktorého prikladám obrázky, spĺňa v podstate všetky požiadavky moderného úľa a včelárenia. Má odoberateľné viacúčelové dno, ktoré umožňuje odoberať peľ, robiť varroa monitoring, čítať z podložky, liečiť včelstvo tými najprogresívnejšími metódami. A to všetko bez toho, aby včelár prišiel do priameho styku so včelami.
Dno tvorí jeden kompletný celok. Je rozdelené na dve rovnomerné časti v strede pevnou prekážkou,
širokou 5 cm a vysokou 8 cm. Výška dna je 8 cm .
širokou 5 cm a vysokou 8 cm. Výška dna je 8 cm .
Dve sieťky na kontrolu spadnutých klieštikov sa dajú z dna vybrať.
Pod sieťkou je podložka na kontrolu spadu klieštika a po obrátení 180° slúži na odber peľu. V strede podložky je okrúhly otvor veľkosti alobalových nízkych konzerv, do ktorého sa vkladá spomenutý obal z konzervy, v ktorej sa zapaľuje liečivo Avartínu, resp. Varidolu Fum (pásiky). Toto riešenie je z bezpečnostných dôvodov, aby nedošlo k zapáleniu a poškodeniu sololitovej podložky.
1/4 sieťky je upravená tak, aby nad sieťku sa dal položiť pelochyt, ktorý je upevnený na okrajoch plieškom. Po vytiahnutí sieťky z úľa, zo zadnej strany, sa dá pelochyt vybrať po skončení zberu peľu.
Osobne neodoberám peľ. U Včelárov, ktorí sa špecializujú na odber peľu celková výška dna by mala byť min. 10 cm. Spredu na dne sú dva letáčové otvory po celej dĺžke dvoch častí úľa. V zadnej časti sú taktiež dva otvory na vyberanie sieťky, podložky a prípadného vyčistenia celkového dna.
Plodisko a medník je stavaný na 26 rámikov a tvoria jeden celok. V strede úľa je zvisle materská mriežka zabraňujúca prechodu matky do medníka, ktorá tesne prilieha na stred dna a bočné steny úľa . Mriežky môžu byt i dve a to tak, že stredné plásty tvoria plodisko a okrajové plásty medník. Čiastočne zabraňuje z časti rojeniu – rozširovaním plodiska do strán. Osobne som tento spôsob nepoužíval. Výhoda v jarnom období je tá, že včelstvo včelár rozširuje postupne do naplnenia všetkých rámikov. A to pevnou prekážkou, ktorú posúva vždy ďalej od plodiska. K tomu slúži rámikové kŕrmítko obrátené o 180°, s tým, že musíme zabrániť prístupu včiel z letáča cez sieťku za prekážkou (kŕmitkom) a to buď sololitom, alebo iným materiálom (jekor).
V dobe znášky, najmä z agátu je možné mriežku i vybrať. Matku s plodom preložíme na opačnú polovicu úľa, čím plodisko zameníme za medník a medník za plodisko. Tým prinútime podstatnú časť včelstiev do plodiska prechádzať cez medník, kde bolo pred tým plodisko. Za takto upravené a preložené plodisko vložíme dva, tri rámiky medzistienok, ktoré v podstate „zabránia“ na určitý čas prejsť matke do medníka na druhej strane. Včelstvo začne stavať medzistienku, za ten čas pri dobrej znáške včelstvo nosí peľ a nektár z tej strany kde bolo plodisko a teraz je medník, kým matka prejde k rámikom v medníku, tieto sú vystavané a zaplnené medom. Postupne sa môžu pri výdatnej znáške odoberať medové plásty v plodisku i v medníku, podľa potreby doplňovať priestor odobratými rámikmi s medom novými plástmi, alebo medzistienkami. V minulosti som nepoužíval materskú mriežku, nakoľko matka počas hlavnej znášky zaklásť 26 rámikov nestihla.
Pri týchto úľoch, po skončení znášky z agátu, sa ležan môže predeliť pevnou prekážkou, a to tak, že polovicu včelstva (plod, zásoby) rozdelíme na dve časti, v jedenej z matkou a do druhej vložíme rámik s čerstvým i zaviečkovaným plodom, včelstvom a so zaviečkovanou materinskou bunkou, ak máme mladú záložnú matku, ešte lepšie. Týmto spôsobom vytvoríme takto umelý roj.
Z agrotechnického termínu slnečnica kvitne asi tri týždne neskoršie po odkvitnutí agátu. V našich južných podmienkach v tomto medziobdobí, agát-slnečnica, v podstate nie je žiadna výdatná znáška. Za krátky čas sa vyliahne matka, včelstvo začne plodovať. Treba kontrolovať pre prípad straty počas párenia. Takto je vytvorená nová rodina, v ktorej môžeme podľa potreby presúvať včelstvá, rámiky v tom istom ležane, tak ako to situácia u oboch rodín vyžaduje. Samozrejme, ak sú nie v takto vytvorených rodinách dostatočné medové zásoby, v bezznáškovom období obidve rodiny podnecujeme cukrovým roztokom v nočných hodinách, tak aby nedošlo k rabovaniu zo susedných úľov. Získame do obdobia kvitnutia slnečnice dve rodiny na 13 rámikoch. V prípade znášky zo slnečnice v každej rodine môžeme upraviť plodisko aj medník vložením materskej mriežky. Ak je znáška zo slnečnice, ktorá nebýva výrazná tak ako u repky, resp. agátu 4 - 5 rámikov s medom bez (ak sme včelstvá nerozdelili mriežkou) plodu vytočíme a upravíme plodiská. Týmto spôsobom vzniknú dve rodiny, ktoré treba dokŕmiť, preliečiť a tak pripraviť na zazimovanie. Aj preto sú na fotografiách v úle dve rámikové krmítka. . Objem rámikového krmítka je 2,5 litra. Krmítko slúži v zime ako uteplivka a na úpravu plodiska na počet ponechaných rámikov. Obrátením krmítka o 180°včelstvá nemajú prístup do krmítka, pretože jedna strana krmítka je plná. Krmítkami sa zužuje priestor a tak sa znižuje strata tepla vo včelstve z vonkajších bočných strán úľa, stred úľa je vyhrievaný jedným i druhým včelstvom.
Na jar máme dve prezimované rodiny. Jednu preložíme do iného úľa, prípadne pred znáškou z jedného včelstva posilňujeme včelami a plodovými rámikmi vedľajšie včelstvo.
Pevná prekážka v strede je taká hrubá, ako objem rámu materskej mriežky. Priaznivo pôsobí hlavne na rovnomerné tepelné pomery v oboch včelstvách, predovšetkým v zimnom období a na jar pri plodovaní včelstva. Strata tepla v oboch včelstvách je tak minimalizovaná. Na jar sa rodiny rozširujú, tak ako je to u nadstavkových úľov. Ak som na jeseň včelstvo zúžil, podľa potreby sa obidve včelstvá upravujú pridávaním plástov i medzistienok, prípadne jednej rodine odoberám plodové rámiky a prekladám do silnejšej rodiny, alebo jedno včelstvo s niekoľkými rámikmi preložím do iného úľa na 3 - 5 rámikoch. Vracajúce sa lietavsky do pôvodného úľa, z preloženého včelstva, len posilnia pôvodné včelstvo. Ak je rodina slabšej kondíciie, staršiu alebo menej výkonnú matku usmrtím. Včelstvá spojím, tým vznikne jedna silná rodina, ak sa jedno včelstvo nepreloží do iného úľa.
V dobe znášky, najmä z agátu je možné mriežku i vybrať. Matku s plodom preložíme na opačnú polovicu úľa, čím plodisko zameníme za medník a medník za plodisko. Tým prinútime podstatnú časť včelstiev do plodiska prechádzať cez medník, kde bolo pred tým plodisko. Za takto upravené a preložené plodisko vložíme dva, tri rámiky medzistienok, ktoré v podstate „zabránia“ na určitý čas prejsť matke do medníka na druhej strane. Včelstvo začne stavať medzistienku, za ten čas pri dobrej znáške včelstvo nosí peľ a nektár z tej strany kde bolo plodisko a teraz je medník, kým matka prejde k rámikom v medníku, tieto sú vystavané a zaplnené medom. Postupne sa môžu pri výdatnej znáške odoberať medové plásty v plodisku i v medníku, podľa potreby doplňovať priestor odobratými rámikmi s medom novými plástmi, alebo medzistienkami. V minulosti som nepoužíval materskú mriežku, nakoľko matka počas hlavnej znášky zaklásť 26 rámikov nestihla.
Pri týchto úľoch, po skončení znášky z agátu, sa ležan môže predeliť pevnou prekážkou, a to tak, že polovicu včelstva (plod, zásoby) rozdelíme na dve časti, v jedenej z matkou a do druhej vložíme rámik s čerstvým i zaviečkovaným plodom, včelstvom a so zaviečkovanou materinskou bunkou, ak máme mladú záložnú matku, ešte lepšie. Týmto spôsobom vytvoríme takto umelý roj.
Z agrotechnického termínu slnečnica kvitne asi tri týždne neskoršie po odkvitnutí agátu. V našich južných podmienkach v tomto medziobdobí, agát-slnečnica, v podstate nie je žiadna výdatná znáška. Za krátky čas sa vyliahne matka, včelstvo začne plodovať. Treba kontrolovať pre prípad straty počas párenia. Takto je vytvorená nová rodina, v ktorej môžeme podľa potreby presúvať včelstvá, rámiky v tom istom ležane, tak ako to situácia u oboch rodín vyžaduje. Samozrejme, ak sú nie v takto vytvorených rodinách dostatočné medové zásoby, v bezznáškovom období obidve rodiny podnecujeme cukrovým roztokom v nočných hodinách, tak aby nedošlo k rabovaniu zo susedných úľov. Získame do obdobia kvitnutia slnečnice dve rodiny na 13 rámikoch. V prípade znášky zo slnečnice v každej rodine môžeme upraviť plodisko aj medník vložením materskej mriežky. Ak je znáška zo slnečnice, ktorá nebýva výrazná tak ako u repky, resp. agátu 4 - 5 rámikov s medom bez (ak sme včelstvá nerozdelili mriežkou) plodu vytočíme a upravíme plodiská. Týmto spôsobom vzniknú dve rodiny, ktoré treba dokŕmiť, preliečiť a tak pripraviť na zazimovanie. Aj preto sú na fotografiách v úle dve rámikové krmítka. . Objem rámikového krmítka je 2,5 litra. Krmítko slúži v zime ako uteplivka a na úpravu plodiska na počet ponechaných rámikov. Obrátením krmítka o 180°včelstvá nemajú prístup do krmítka, pretože jedna strana krmítka je plná. Krmítkami sa zužuje priestor a tak sa znižuje strata tepla vo včelstve z vonkajších bočných strán úľa, stred úľa je vyhrievaný jedným i druhým včelstvom.
Na jar máme dve prezimované rodiny. Jednu preložíme do iného úľa, prípadne pred znáškou z jedného včelstva posilňujeme včelami a plodovými rámikmi vedľajšie včelstvo.
Pevná prekážka v strede je taká hrubá, ako objem rámu materskej mriežky. Priaznivo pôsobí hlavne na rovnomerné tepelné pomery v oboch včelstvách, predovšetkým v zimnom období a na jar pri plodovaní včelstva. Strata tepla v oboch včelstvách je tak minimalizovaná. Na jar sa rodiny rozširujú, tak ako je to u nadstavkových úľov. Ak som na jeseň včelstvo zúžil, podľa potreby sa obidve včelstvá upravujú pridávaním plástov i medzistienok, prípadne jednej rodine odoberám plodové rámiky a prekladám do silnejšej rodiny, alebo jedno včelstvo s niekoľkými rámikmi preložím do iného úľa na 3 - 5 rámikoch. Vracajúce sa lietavsky do pôvodného úľa, z preloženého včelstva, len posilnia pôvodné včelstvo. Ak je rodina slabšej kondíciie, staršiu alebo menej výkonnú matku usmrtím. Včelstvá spojím, tým vznikne jedna silná rodina, ak sa jedno včelstvo nepreloží do iného úľa.
Konštrukcia úľa je zhotovená z 3/4 cólovej dosky,(ohobľovanej z oboch strán) a olatkovaná 1cm latovkou, kým pôvodné ležany sa zhotovovali z cólovej dosky plus 3cm papierová zvlnená vložka a 3/4 cm latovka s pevným dnom. Stavané boli väčšinou na 24 rámikov miery „B“.
Obvod vrchnáka úľa je zhotovený z dosky vysokej 5 cm, na ktorú je pribitý sololit, pri umiestnení na voľnom priestranstve som ešte pribil pozinkovaný plech. Proti prípadným úderom a vyrušovania včelstva silnejším dažďom osobne vkladám pod vrchnák polystyrénovú vložku.
Priestor pod vrchnákom slúži na uteplivku, hlavne na vkladanie krmítka na medocukrové cesto na jar, kde osobne používam na tento účel obaly z ramy a to tak, že plný obal s CMC obratím hore dnom. Na vrchnáku obalu je okrúhly otvor veľkosti priemeru 3 - 4 cm, ktorým prechádzajú včely k CMC v obale. Tým, zabraňujem znehodnocovaniu CMC padaním na dno úľa. Je to hygienický čisté jarné podnecovanie na niekoľko dní a včelstvá z krabice zoberú všetko CMC. Strecha úľa je pripevnená pevnými pántmi a je tých istých rozmerov, ako vonkajšie strany úľa.
Priestor pod vrchnákom slúži na uteplivku, hlavne na vkladanie krmítka na medocukrové cesto na jar, kde osobne používam na tento účel obaly z ramy a to tak, že plný obal s CMC obratím hore dnom. Na vrchnáku obalu je okrúhly otvor veľkosti priemeru 3 - 4 cm, ktorým prechádzajú včely k CMC v obale. Tým, zabraňujem znehodnocovaniu CMC padaním na dno úľa. Je to hygienický čisté jarné podnecovanie na niekoľko dní a včelstvá z krabice zoberú všetko CMC. Strecha úľa je pripevnená pevnými pántmi a je tých istých rozmerov, ako vonkajšie strany úľa.
Myslím si, že pre včelárov seniorov do 10, maximálne 15 včelstiev, je veľmi výhodný zdôvodu ľahkej manipulácie, kde netreba vynaložiť skoro žiadnej energie pri obhospodarovaní včelstva. Na uteplenie úľa používam medzerníkové latky, rifľovinu, na jednej a druhej strane jekor a po celej dĺžke ešte jeden jekor.
Moje predošlé skúsenosti, ale aj tie súčasné s chovom včelstiev v takýchto typoch úľov sú z pohľadu produkcie medu s nástavkovými úľmi porovnateľné. V susednej Maďarskej republike úle tohto typu, ale rôznych rámikových a veľkostných modifikácii, používa mnoho včelárov.
Je pravda, že som nevymyslel nič nové pod slnkom, veď podobných úľov rôznych modifikovaných rozmerov používa ešte aj v súčasnosti veľa včelárov. Ale podľa obrázkov som zhotovil úľ, ktorý spĺňa v podstate požiadavky moderného včelárenia, (zdravotné, hygienické i chovateľské), ale hlavne poskytuje všetky podmienky včeláriť seniorom bez väčšej námahy.
Moje predošlé skúsenosti, ale aj tie súčasné s chovom včelstiev v takýchto typoch úľov sú z pohľadu produkcie medu s nástavkovými úľmi porovnateľné. V susednej Maďarskej republike úle tohto typu, ale rôznych rámikových a veľkostných modifikácii, používa mnoho včelárov.
Je pravda, že som nevymyslel nič nové pod slnkom, veď podobných úľov rôznych modifikovaných rozmerov používa ešte aj v súčasnosti veľa včelárov. Ale podľa obrázkov som zhotovil úľ, ktorý spĺňa v podstate požiadavky moderného včelárenia, (zdravotné, hygienické i chovateľské), ale hlavne poskytuje všetky podmienky včeláriť seniorom bez väčšej námahy.
Jozef Nemčok
Parádny článok
OdpovedaťOdstrániť