Iba Manuka med má štatút lieku

Krížikové vyšívanie: Manuka: Manuka - Leptospermum scoparium - novozélandský čajovník - z názvu je jasné, že sa nachádza na Novom Zélande. Je to malý krík s pichľavými ...

http://apitherapy.blogspot.sk/2014/07/manuka-honey-effective-oral-hygiene.html

Nie je med ako med

MÁME RADI MED A MALI HO RADI AJ NAŠI PREDKOVIA. BUDÚ HO MAŤ RADI AJ GENERÁCIE PO NÁS [AK SA TO, ČO BUDÚ KONZUMOVAŤ,

BUDE STÁLE DAŤ NAZVAŤ MEDOM]. AVŠAK NÁROKY NA PRODUKCIU SÚ MNOHONÁSOBNE VYŠŠIE, AKO BOLI V MINULOSTI. MUSÍ SA PRODUKOVAŤ V OBROVSKÝCH MNOŽSTVÁCH, ABY SA DOKÁZAL POKRYŤ DOPYT. TEN SA NEUSTÁLE ZVYŠUJE KVÔLI VYUŽÍVANIU MEDU V DRUHOTNÝCH POTRAVINOVÝCH VÝROBKOCH A DOPLNKOCH VÝŽIVY. V DNEŠNEJ DOBE SA UŽ VÔBEC NEBAVÍME O DOPYTE PO KVALITNOM, ČISTOM, NERAFINOVANOM

ORGANICKOM MEDE. TAKOM, AKÝ TU MALI NAŠI PREDKOVIA. JE PRIRODZENÉ, ŽE TO TAK ANI NEMÔŽE BYŤ, PRETOŽE BY TO NEPOKRYLO ANI TRETINU DOPYTU. PRETO MUSÍME AKCEPTOVAŤ NÁSLEDKY, KTORÉ HOVORIA ŽE BUĎ ZVÝŠIME PRODUKCIU MEDU, ALEBO HO ZAČNEME FALŠOVAŤ.

SAMOZREJME, ŽE SA OBIDVE TIETO VECI DEJÚ. VÝSLEDKOM SÚ ČORAZ SLABŠIE A ČORAZ VIAC CHORÉ VČELY. A NA DRUHEJ STRANE OKLAMANÍ SPOTREBITELIA KTORÍ SI V DOMNIENKE, ŽE ROBIA NIEČO DOBRÉ PRE SVOJE ZDRAVIE, NAOPAK ŠKODIA.

Ofalšovanie medu nie je v dnešnej dobe vôbec núdza. A to nemyslím iba riedenie medu (pridávaním vody a škrobového cukru), ale dokonca aj jeho komplexnú výrobu bez potreby včiel. Možno si pomyslíte: čo je toto za bláznovstvo? Veď med je predsa med a k nemu patria včely. To sa mýlite. Len na Slovensku sme mali v poslednej dobe mnoho škandálov, keď potravinové kontroly odhalili, že predávaný med nebol med. Bola to kombinácia karamelizovaného cukru a kukuričného sirupu a iné podobné zlo­ženia, ktoré chuťou med pripomínajú. Odborník by to, samozrejme, rozoznal, no bežný spotrebiteľ ťažko.

Aj vy cestujete po našich slovenských cestách a často vidíte stánky alebo stolíky s nápisom „pra­vý lesný med" alebo „pravý včelí med"? Nenechaj­te sa oklamať. Práve u týchto „pravých" včelárov bolo odhalených najviac podvodníkov, ktorí pre­dávajú niečo, čo s medom nemá nič spoločné. Ak takýchto predajcov nemáte overených (česť výnimkám), pokračujte radšej ďalej v ceste. Čím viac medu, tým väčšie zisky. To platí pre každého, kto je v reťazci predaja medu zahrnu­tý. Dajme tomu, že vo veľkých reťazcoch, kde väčšina ľudí nakupuje, stále nájdeme med, ktorý nebol falšovaný a nič do neho nebolo pridávané. Koľko sa ho musí vyprodukovať, aby dokázal zásobiť všetky tieto reťazce? Stačí slovenská pro­dukcia? Ťažko. Obrovské množstvá sa dovážajú. Odkontrolovať ich pôvod a spôsob výroby je takmer nemožné.

Hlavne, aby včely produkovali čo najviac. Musia prežiť, musia makať, musia mať energiu! Naj­vyšším cieľom je kvantita, nie kvalita. A tu sa dostávame k prikrmovaniu včiel alebo dnes už skôr poriadnemu kŕmeniu, ktoré vám dokonca bude obhajovať nejeden včelár. Argument? Pri­krmovať treba, aby včely prežili do jari. Prikrmovanie včiel začalo zhruba pred nejakými 100 rok­mi, takže vzniká otázka, ako včely prežili do jari predtým, ako ich človek začal prikrmovať? Ďalšia dôležitá otázka je: Čím sa včely prikrmujú? Včely odjakživa zbierali nektár, ktorý zmiešali so svojimi enzýmami a ukladali do voskových komôr, a z nich sa potom mohli celú zimu kŕ­miť. Takto bez akýchkoľvek problémov prežívali a dokážu aj dnes prežiť až do jari, kým sa znovu príroda prebudí. Tento spôsob je pre včely priro­dzený a najvýživnejši. Ľudia však argumentujú, že biely rafinovaný cukor a vysoko fruktózový ku­kuričný sirup je pre včely to isté ako med, ktorý si vyprodukujú.

S týmto tvrdením sa dá jedine nesúhlasiť. Rov­nako ako majú tieto sladidlá katastrofálny dopad na človeka, tak to platí aj pre včely. O to viac, že prichádzajú o plnohodnotnú výživu plnú en­zýmov, minerálov a vlákniny, ktorú si samy vy­produkovali, a namiesto toho dostávajú mŕtve sacharidy bez akejkoľvek výživy, len s cieľom energickej hodnoty. Tieto sacharidy majú pod­statne odlišné pH ako pravý med. Sú oveľa viac kyselinotvorné a oslabujú celú kolóniu včiel, kto­ré sú potom menej odolné voči chorobám a zne­čisteniu prostredia.

Ďalší fakt, ktorý si mnoho ľudí neuvedomuje, je, že cukor a kukuričný sirup, aký včely dostávajú, si uskladňujú v tých istých voskových komorách ako nektár, z čoho vyplýva, že med nemôže mať svoju čistú organickú hodnotu. Je to zmes cukru, kukuričného sirupu a medu. Mal som v rodine dobrého včelára, od ktorého som sa niečo naučil. Bol ním môj starý otec, ktorý venoval posledných 20 rokov svojho života včeláreniu. Svoj včelín mal v tatranských horách a o včely sa príkladne staral. Veľakrát som sledo­val, ako vzniká ten skvelý nektár, ktorým si pole­jem chlieb. Med mal krásnu tmavú farbu a chuť, ktorú si dodnes pripomínam, pretože sa k takej už neviem dostať.

Môj starý otec včely ničím nekŕmil. Vždy im nechal dostatok ich vlastného medu, aby doká­zali prežiť do jari. Na kvalite medu to bolo cítiť. Neodpustím si poznámku, že nech si dnes kú­pim ten najkvalitnejší med označený desiatkami nálepiek BIO kvality, nemá proti medu, aký si pamätám, žiadnu šancu. Nerád by som urazil poctivých včelárov, ktorí sa o včely starajú s lás­kou a vyrábajú kvalitný med. No je mi jasné, že títo včelári asi nezásobujú väčšinu obchodov, pretože by medu nemali dostatok. Môj starý otec dokázal každý rok vyrobiť dostatok medu na jeden rok pre našu rodinu a blízkych. Ak by chcel vyrábať viac, musel by včelám viac medu zobrať, a teda začať prikrmovať. A niečo také si on nevedel predstaviť.

Poznáte nejakého včelára? Porozprávajte sa o jeho skúsenostiach. Pýtajte sa na proces sta­rostlivosti o včely a výrobu medu. Ak sa chcete dostať ku kvalitným výrobkom, zájdite si za lo­kálnymi včelármi, poprípade malými rodinnými firmami. Možno objavíte, že tradície úplne nevy­mreli. Možno ochutnáte med, aký ste v ústach nemali už roky, pretože ste ho doteraz nakupova­li iba v supermarketoch. Nielen chuť medu, ale aj skúsenosť v podobe stretnutia s ľuďmi, ktorí vyznávajú iné hodnoty ako mnohí z nás, môže byť zaujímavou inšpiráciou.

Uverejnené v časopise Zem a vek, marec 2014

Kontrola medníkov

Dnes som kontroloval v mojich warréčkach stav zásob v medníkoch. I keď táto sezóna je na znášku slabšia, predsa sa zdá, že budem robiť aj medobranie. Vo štvrtom top nadstavku je odhadom asi desať kilogramov medu. V nadstavku pod ním tiež. Dielo, ktoré včely nestihli počas nepriaznivej jari postaviť, teraz dokončujú bez problémov. Matky prešli klásť do spodných dvoch nadstavkov. Práve končí s kvitnutím lipa veľkolistá a začína kvitnúť lipa malolistá. Takže znáška potrvá ešte asi týždeň. Plásty s medom sú zaviečkované približne do polovice. V spodnej časti plástov majú včely ešte voľné bunky na doplnenie nektáru. Ak bude priať počasie a mierna znáška bude pokračovať, tak okolo 10.júla môžem robiť medobranie. Koniec koncov, ako každý rok.
Tiež som kontroloval stav plodiska, tohtoročného môjho jediného roja, v ležane JU-čechoslovák. Z 15. plodiskových rámikov sú po dva krycie rámiky plné medu a peľu na oboch stranách plodiska. Na ostatných 11. rámikoch je veľa plodu každého veku a nádherne, v oblúku, urobené vence so zásobami medu. Myslím, že zakŕmenie na zimu cukrom tieto včielky nebudú potrebovať.

   

Telocvičňa pri stodole

Za stodolou mám včielky a vedľa stodoly telocvičňu. Dnes som cvičil celé dopoludnie. Po každom, asi päť minútovom cvičení s každým jedným polenom, som musel najmenej štvrťhodinu sedieť vedľa v tieni pod prístreškom. Taký telocvik určite neuškodí. A to moje športovorelaxačné centrum je isto iste za sto bodov.

Vedenie včelstiev prirodzenejším spôsobom v konvenčných úľoch

Za predpokladu, že mnohí včelári dávajú občas svojim včelám stavať prirodzené dielo, určite bude pre každého užitočné, vedieť niečo viac o praktikách a skúsenostiach tých, ktorých hlavným cieľom nie sú trámikové úle, ale sa chcú vysporiadať v spolužití so včelami lepším spôsobom, ako tým, ktorý sa naučili. Bolo by skvelé, keby každý včelár hľadal informácie a nejaké stručné rady o udržaní bežných včelstiev prirodzenejším spôsobom. Existuje predsa veľa včelárov, ktorí majú konvenčné úle a chcú z nejakého dôvodu urobiť niečo lepšie pre svoje včely. Takže nejaké rady na udržanie bežných úľov prirodzenejším spôsobom budú určite prínosom pre zdravší život našich včiel.

Ja držím moje včely už celé desaťročie na prírodnom diele. Za tú dobu som nechal včely stavať prirodzené dielo v úľoch Langstroth, Béčko, JU-Čechoslovák a Warre. Pre mňa nie je vedenie včelstiev na prírodnom diele otázkou úľa, ale postoja ku svojmu okoliu. Myslím si, že najväčším problémom pre mnohých včelárov je veľkosť úľa. Považujú za dôležité mať úľ, v ktorom ich včely vyplnia priestor v zime. Pritom systém dvoch priehradiek, medzi ktorými včely zimujú napríklad v horizontálnych úľoch, je dávno známy a dá sa využiť aj v nadstavkových úľoch. Úľ Warre je na prírodné včelárenie oveľa jednoduchší, ale kto sa nechce zbaviť všetkých svojich včelárskych pomôcok a zariadení, tak východiskovým bodom pre vedenie včelstiev na prírodnom diele môže byť ktorýkoľvek rámikový úľový systém.
Prechod na prírodné včelárenie v konvenčných rámikových úľoch sa dá urobiť v každom včelstve, ktoré úspešne prezimovalo. Úspešné prezimovanie včelstiev spočíva vo filozofii teplého úľa (nie utepleného) a suchých včiel. Dnes poznáme, že včelstvá netreba na zimu zužovať. Spomeniem však, že k najlepšej prírodnej technike starých včelárov, ako zabezpečiť sucho v hniezde včelstva počas zimovania, patrí dobre uteplená povala úľa a vyberanie krajných plástov pri stene plodiska ešte pred nástupom zimy. V plodisku tak vznikne dostatočný priestor na kondenzáciu, pričom voda stečie po stenách úľa k zasieťovanému dnu a hniezdo včelstva zostane suché. Kondenzácia v úli nie je pre včely v zime problémom, pretože tú vodu včely potrebujú na riedenie skryštalizovaných druhov medu.
Pravidelná obnova voskového diela je pre zdravie včelstva veľmi dôležitá. V rámikových úľoch stačí na jar odstrániť tri rámiky s najstarším dielom v každom nadstavku nad sebou a nahradiť ich holými rámikmi bez medzisteinok. Známe je aj zebrovanie holých rámikov medzi vystavané plásty, ale to doporučujem robiť iba v medníku. V plodisku je stála teplota udržiavaná celoročne veľmi dôležitá, predovšetkým pre zvládnutie počtu roztočov vo včelstve samotnými včelami a zebrovanie by plodisko vo včasnej jari určite ochladilo.
Prirodzená stavba včelieho diela má všetky veľkosti buniek. Ak uvažujem o spätnom vývoji voči základným tendenciám včelárskeho pokroku, tak malé bunky na predlohe síce umožňujú rodenie malých včiel, ale problém s rostočmi Varroa neriešia. Ak umožním mojim včelám stavať prirodzené dielo, potom sa v mojich včelstvách budú rodiť včely s prirodzenou veľkosťou a to je počiatočný bod úspechu, prečo sú včely s prirodzenou veľkosťou schopné vysporiadať sa s roztočmi Varroa.
Teplota a vlhkosť sú dve vlastnosti zdravého včelstva, ktoré škodia roztočom, a ktoré strácame zakaždým, keď otvoríme úľ. Každé otvorenie úľa nastaví včely späť o niekoľko dní až týždeň. Takže pre minimálny zisk, ktorý včelár vidí pri otvorení úľa, povedzme, pri vkladaní odparovača kyseliny mravčej, je tou najväčšou negatívnou operáciou včelára v boji s roztočom počas sezóny. Samozrejme nemáme otvárať úľ pre zábavu, ale podľa potreby včelstva. Zakaždým, keď otvorím úľ, životná situácia včiel by sa mala zlepšiť oproti stavu, ktorý bol v úli predtým.
Štandardná úprava počtu roztočov Varroa vo včelstve sa nerobí v apríli, máji alebo júni, ale v neskorom lete alebo v jeseni. Kto nechce vidieť značný počet mladých včiel s deformovanými krídlami, ten včelstvá v sezóne nerozoberá, nelieči, ale ich nechá v kľude užívať si leto. Skúste nechať včely, aby si to s klieštikom vyriešili samy. Ak "liečba" kyselinou mravčou počas sezóny funguje, tak prečo na včelárskom fóre mnohí včelári uvádzajú väčšie straty včelstiev, ako tí, ktorí "liečia" iba v neskorom lete a v jeseni? Celosezónna liečba nie je ničím viac než barlou, a podopierať môžete niečo len tak dlho, než spadne aj s barlami. Malá populácia roztočov v zdravom úli nemôže byť nezdravá, ak necháte včely kontrolovať počty roztočov vo včelstve. Určite urobíte oveľa viac škody, keď sa budete snažiť preventívne liečiť všetky včelstvá. Najschopnejšie vitálne včelstvá, dobrá genetika a primeraná starostlivosť včelára, vyriešia všetky zdravotné problémy včiel.
Cieľom prírodného včelára je mať zdravé včely. Zdravé včelstvo sa dokáže postarať o seba a vyrovnať sa so svojimi vlastnými nepriateľmi, teda aj s roztočmi Varroa. Prirodzene, že včely budú zdravšie, ak zabezpečíte pravidelnú výmenu diela. Výmenu diela zabezpečíte tak, že v každom plodiskovom nadstavku nahradíte tri najstaršie plásty holými rámikmi v čase prvej stabilnejšej znášky v skorej jari. Včely neobľubujú prázdne miesto v úli, preto rýchlo postavia nové dielo v rámikoch. Matka do panenských plástov na jar veľmi rada kladie vajíčka. Je známe, že klieštik neobľubuje panenské bunky na svoju reprodukciu, čo je dobré a prispieva to k rastu zdravého včelstva.
Ignorovať svoje včely a nechať ich robiť svoju vlastnú prácu, nie je pre prírodného včelára vždy ten najlepší spôsob, ako ošetrovať svoje včelstvá. Keď na jar prehodíte dva plodiskové nadstavky medzi sebou a rozšírite úľový priestor smerom nahor alebo smerom nadol, tak to nie je akcia urobená kvôli znáške medu, ale s cieľom rozšíriť plodové hniezdo. Táto metóda núti včely v zmenenom úľovom priestore niečo robiť a pomáha predchádzať rojeniu. Každý však musí mať na pamäti, že nemusí byť jeden zaručený spôsob ako ošetrovať včelstvá. Čo by mohlo fungovať vo Veľkej Británii a vo Francúzsku nemusí nutne fungovať na Slovensku. Musíte zistiť čo funguje vo vašej lokalite. A to môže zahŕňať postupy. ktorým niektorí včelári hovoria, že nie sú tým správnym spôsobom ako ošetrovať včely. Nedovoľte, aby vás včelári a ich úradníci zastrašovali a držte sa toho, o čom si myslíte, že je to najlepšie pre vaše včely. Každý rok upravujem svoje metódy, ale čo môžem povedať je, že moje najzdravšie včelstvá sú tie, ktoré som naprogramoval na väčší úľový priestor v čase kvitnutia vŕby rakyty a čerešne, teda včas.
Prírodnému včelárovi odborníci doporučujú kontrolovať včelstvá raz na jar a druhý krát v jeseni. Samozrejme, že môžete viesť včelstvá týmto spôsobom, ale nečakajte moc veľkú úrodu. Určite nepestujete zeleninu na záhrade tak, že ju na jar zasadíte a potom čakáte do jeseni, aby ste videli čo sa stalo. Bez starostlivosti o svoje včelstvá môžete dopadnúť s výťažkom medu horšie ako pri včelárení v brti. A navyše, zazimujete len polovicu včiel ako by ste v dvoch nadstavkoch mali zimovať. Dokonca aj včelári s košnicami vedia, že musia koncom septembra vybubnovať včely z koša von a osadiť ich v tak neskorom ročnom období do novej prázdnej košnice. Intenzívnym kŕmením donútia včelstvá postaviť si nové hniezdo v neskorej sezóne. Takže čo sa stane je, že včelstvo v košnici prezimuje v stave dospievajúceho mladíka a v budúcej sezóne bude najlepším produkčným včelstvom. V niektorých lokalitách je nemožné udržať včelstvá bez zakŕmenia 10 kg cukru na prezimovanie kvôli nedostatku zdrojov nektáru. V inej lokalite stačí doplniť len 5 kg zásob na zimu. Tiež úle s prirodzeným dielom sa často roja. Keď nebudete robiť nič, tak budete dorábať len málo medu. Najmä tam, kde sa prírode nedarí produkovať dostatok zdravého jedla pre včely.
Roj alebo odloženec začína rásť v novom úli, a v prvom roku si vytvára veľkosť hniezda podľa veľkosti úľa a podľa vonkajších zásahov, ktorými sú počasie a znáškové podmienky. V závislosti na sile kolónie dosiahne včelstvo plnú veľkosť hniezda v tom prvom roku. Plná veľkosť hniezda sú jeden alebo dva nadstavky. Matka kladie v lete maximálne 2000 vajíčok denne. Takže dva nadstavky pre plodisko včelstva postačujú. Čiže každú sezónu sa včelstvo narodí, pestujete ho ako dieťa, dospieva a je dospelé. Potom už včelstvo prestáva rásť. Ak sa vaše včelstvo domnieva, že má dostatok plástov, nebude dalej rásť. Prestane stavať nové dielo. Chystá sa na rojenie. A tu začína včelár pracovať s úľom z vnútra. Rozšíri úľový priestor nahor aj nadol a vymení matku, nech je z včelstva opäť teenager. To je odpoveď pre tých, ktorí na webe kladú množstvo otázok, ako napríklad: Prečo moje včely nechcú obsadiť medník? Prečo moje včely nestavajú dielo smerom nadol? Stavať nové dielo v prázdnom nadstavku bude iba mladé včelstvo. Keď včelstvo dorastie, musí začať včelár pracovať pri vedení včelstva z vnútra úľa. To je dôvod, prečo včelár v úli ležane vkladá prázdny rámik na stavbu nového diela medzi plodiskové a medové plásty a nie na vzdialenom mieste za plástmi s medom. To nie je len materskou mriežkou, ktorá v ďalšom raste včelstvu údajne bráni. Ak prehodíte plodiskové nadstavky medzi sebou, v podstate otvárate priestor pre rozšírenie plodového hniezda a ďalší rast včelstva. Návnada plodu v nadstavku pri rozširovaní smerom nahor alebo nadol nemusí byť vždy potrebná.
Včelári, aby zabránili rojeniu včelstiev, vymysleli množstvo techník a trikov ako oklamať včely a zbaviť ich rojovej nálady. Ak má včelár naharadiť starú matku mladou v období rojenia, použije bežnú prax používanú v konvenčnom chove s pomocou prepážky v ležane alebo medzidna v stojane. Základom metódy je, oddeliť vo včelstve s nástupom rojovej nálady plodové plásty, a s nimi aj mladé včely, od matky a lietaviek. Včelstvo bude pokračovať v znáške nektáru bez prerušenia a zároveň si odchová mladú matku. Akonáhle sa mladá matka narodí a oplodní, včelár vymení starú matku za mladú. Získa opäť dospievajúce včelstvo bez rojenia a bez straty medného výnosu.

Možno sa vám zdá neprimerane dlhé moje zdôvodnenie, ako viesť včelstvá prirodzenejším spôsobom. Ja včelárim na prírodnom diele. V mojej filozofii vedenia včelstiev je dôležité dielo s prirodzenou veľkosťou buniek, ktoré pomáha včelstvu znižovať počty roztočov Varroa. Nebránim sa používať v mojej praxi metódy, ktoré pomáhajú včelstvu, ako superorganizumu, v jeho rozvoji. Moje názory na rôzne štartovacie postupy vo včelárskej praxi budú k ničomu pre skúsených včelárov, ale môžu byť zaujímavé pre tých začiatočníkov, ktorým pohľad na prírodu okolo nás nie je ľahostajný.

Tohtoročná sezóna je nevyspytateľná. Teplá zima bez snehu, sľubný apríl pre včelárov, daždivý a chladný máj pre včely.
Výsledok môjho prírodného včelárenia v úľoch slovenskej národnej miery B som na začiatku júna zdokumentoval na fotografii, čo stručne okomentujem.
1. Úle priam kypia včelami. Vitalita včelstiev je obrovská. Znáška bola v apríli a máji minimálna. Hmotnosť úľa na váhe celú jar stagnuje. V plodisku je na začiatku júna až deväť rámikov celoplošne zaviečkovaného plodu,
2. Aj napriek nepriaznivým znáškovým pomerom včelstvá postavili veľa nového diela. Ako každú jar, aj v tejto sezóne, je v niektorých rámikoch postavené viac trúdích buniek ako buniek robotníc. Včelstvá sa však neroja. Zatiaľ sa mi vyrojil iba jeden úľ čechoslovák. Materské včelstvo bolo v troch nadstavkoch JU. Roj bol taký veľký, že nevošiel do košnice.
3. Včelstvá sú vo veľmi dobrej kondícii, no zásoby medu aj peľu sú teraz, na začiatku júna, vo včelstvách nulové. Každodennú znášku včely ihneď spotrebujú. Mám obavu, že v prípade opätovného zhoršenia počasia by už začali hladovať. Teraz začala u nás znáška z maliny a podľa môjho odhadu si včelstvá za posledné dva, tri dni polepšili so zásobami asi o tri kilogramy.
4. V starých úľoch včely rady žijú. Dnes sú požiadavky na úle úplne iné, ako tomu bolo za čias našich dedov. Vtedy o normovaných dĺžkach hornej latky rámika ani nechyrovali. Občas sa nájde nepodarený rámik, ktorý treba za pochodu upraviť. Včelám moje pílenie vôbec nevadilo. Možno aj preto, že matky cez májové ochladenie prestali klásť vajíčka (ani v jednom včelstve som vajíčka a otvorený plod nenašiel) a včelstvá otvorený plod zatiaľ nechovajú.
5. Je to neuveriteľné, že v náročných klimatických podmienkach hornatej Oravy, medzi Rozsutcom, Babou horou, Ostrým roháčom a Chočom, dokážu včelstvá narásť do troch, či štyroch hlbokých nadstavkov slovenského Béčka s vysokým rámikom. 

Rast včelstva na jar a rojenie

Zdá sa, že keď sa zmienim o tom, že je zo mňa prírodný včelár, tak sa ostatní včelári pozerajú na mňa s nepochopením a pre mnohých je včelárenie na prírodnom diele nepopulárne. Moje včely žijú v trámikových úľoch Warre. V tradičných košoch sa už dnes nevčelári. Informácií o trámikovom štýle včelárenia je medzi včelármi poskromne. Nerozumiem tomu, prečo je zanedbaná osveta o udržateľnom včelárení, keď naši predkovia tisícročia držali včely na prírodných plástoch podľa výberu včiel. Prírodné včelárenie bolo vždy udržateľné, včely nie sú vystavované častej manipulácii alebo chemikáliám. Dnes nezoženiete materiál na stavbu slamených úľov. Slama je krátka a top moderné žacie stroje slamu polámu, ktorá potom už nie je vhodná na stavbu slamených úľov. Ďalej, košnice potrebujú nejaký úkryt, zatiaľ čo úľ Warre môže stáť volne na včelnici. Košnice sú určené na medobranie v neskorej sezóne a technológia včelárenia v košoch vyžaduje neustále kŕmenie včiel cukrom. Praktickejší je úľ Warre, ktorý umožňuje rozširovať priestor pre včely a touto technológiou získa včelár viac od svojich zdravých včiel.  

Rast včelstva na jar a rojenie úzko súvisia s nastavením úľového priestoru včelám vo včasnej jari, čo je niekedy okolo obdobia kvitnutia vŕby rakyty. Už dávno doporučujú mnohí odborníci vo včelárstve rozširovať úľový priestor práve v čase kvitnutia vŕb. Moje poznanie, aby sa včelám darilo, vyplýva z experimentálnej fotografie. Včely cestujú za zásobami medu vždy do kopuly úľa, nie nadol. Pod povalou úľa je teplo, plásty sú tam zohriate, čo včelám umožňuje bezproblémové odoberanie zásob. Na stavbu nového diela potrebujú okrem znášky aj teplo, ktorého je vždy najviac pod povalou úľa. Aj na jar trvá každý cyklus plodovania 21 dní kým sa narodí nové potomstvo. Na jar trvá dva mesiace kým včelí chumáč a s ním aj plodisko začnú rásť. Ľudovo povedané, je to obdobie od Mateja do Juraja. Hniezdo sa v tomto období nachádza na mieste kde včelstvo prezimovalo. Zvyčajne je to v hornom nadstavku dvojdielneho plodiska alebo v dvoch horných nadstavkoch trojdielneho plodiska. V spodnom nadstavku sú plásty s prázdnymi bunkami, čiže to je miesto, kde včely ukladajú prvý peľ a tež prvý nektár, ktorý postupne spotrebujú. Postupne časť plodového hniezda zasahuje do spodných nadstavkov.
Množstvo peľu vo včasnej jari nemôže byť včelstvom okamžite spotrebované ako nektár. Čiže, začína blokovať bunky pre nové potomstvo. To je dôvod pre včasné rozšírenie úľového priestoru v čase kvitnutia vŕby rakyty, kedy začína aj stabilnejšia znáška nektáru. Matka sa snaží klásť vajíčka v celom priestore úľa. Smer krúženia na kladenie vajíčok je horizontálne do priemeru asi 30 cm, čo je približne 8 plástov a vertikálne je hniezdo vysoké asi 50 cm. Ak špirála pre kladenie vajíčok matkou je obmedzená peľom a nektárom, tak vzniká rojová nálada. Výsledkom je vyrojenie včelstva. Takže optimálnym riešením musí byť správna veľkosť úľa v čase kvitnutia vŕby rakyty, kedy už začína v prírode stabilnejšia znáška.
Na experimentálnej fotografii vidíme tri centrá každého nadstavku v plodisku úľovej zostavy. Vidíme, že prázdne bunky sú upchaté peľom. Je to stratený priestor pre rast plodového hniezda, pretože toľko peľu včely naraz nespotrebujú. A ak nasleduje väčší prínos nektáru, tak včely okamžite zareagujú na čas hojnosti a pri takto nastavenom priestore v čase kvitnutia vŕby rakyty to povedie k rojeniu. Preto je dôležité naprogramovať včely už vo včasnej jari na určitú veľkosť úľa a máte hotovo.
Dôležité je tiež, určiť veľkosť plodiska pri zazimovaní včelstva už v prvom roku, kedy stanovíte včelstvu veľkosť jeho hniezda. Zjednodušene povedané, snažte sa myslieť na spôsoby ako "zabrániť" rojeniu už počas prírpavy včelstva na zimovanie.

Minulý rok sme s kamarátom oživili starý včelín. Osadili sme tam tri roje. Všetky tri postavili v rámikoch, bez medzistienok, kompletné plodisko miery "B". Zimovali na mede.
Z toho starého včelína, len pre ilustráciu, tu dávam fotky z tohoročnej jari. Tým včelám som musel v čase kvitnutia vŕby rakyty rozšíriť úľový priestor o 100%. Sedem rámikov prevažne zaviečkovaného plodu je vo včasnej jari a v podmienkach Oravy pre tie včelstvá úspech. Včely už spávali na letáči, pretože v úli nebolo pre všetky miesto. Polovicu plodiska som preložil do medníka. Zostávajúci priestor som vyplnil len prázdnymi rámikmi bez medzistienok. Výsledok bol kompletne vystavané všetky rámiky prirodzeným dielom a ani jedno včelstvo sa nerojilo.

Bežní včelári všade prispievajú svojimi názormi na moderné včelárenie. Hoci ich rady sú dobre mienené, neriešia súčasný problém masívneho poklesu populácie včiel vo svete. Môj blog nespochybňuje moderné úle a vedenie včelstiev, ktoré všetci považujú za samozrejmé, ale ponúka jednoduchší úľ, nový prístup k vedeniu včelstiev, a lepší spôsob, ako pracovať s našimi včelami.
Prečo meniť veci? Súdiac podľa všetkých e-mailov, ktoré dostávam, väčšina ľudí si myslí, že keď majú jednoduchý úľový systém Warre, tak ten je dostatočným dôvodom na to, aby sa považovali za prírodných včelárov. Tento blog píšem preto, aby som sa pokúsil vysvetliť, že včelstvo na prírodnom diele je len začiatok - skutočný dôvod prírodného včelárenia je prístup k vedeniu včelstiev, ako je možné spolunažívať so včielkami a s prírodou. Tento blog je o tom, ako udržujem trámikové aj rámikové úle a prečo si myslím, že včelárenie na prírodnom diele je oveľa lepšie ako včelárenie s predlohou medzistienok. Môj blog je spôsobom odpovede na stovky e-mailov, v ktorých ma ľudia žiadajú o radu a pomoc. Píšem tu všetko čo o prírodnom včelárení viem a neviem čo by som k tomu viac dodal. Kto môj blog pozorne číta, určite nájde odpoveď na všetky otázky. Povedal by som, že blog "našapravda" je špeciálna včelárska kniha napísaná pre včelárov, preto tak mnohých zaujíma. Je to môj prístup ku včeláreniu, ktorý je moc odlišný od všeobecne uznávaných moderných postupov, zameraných na maximálny zisk zo včiel. Všetci vieme, že súčasný "starý" spôsob vedenia včelstiev s pomocou chémie nefunguje a ja prichádzam s "novým", lepším, biologicko-chovateľským spôsobom ošetrovania včelstiev. Každý, kto chce počuť, pochopí, že prírodné včelárenie nie je o tom, že sa mi trámikový úľ páči, ale že život včelstiev na prírodnom diele je pre včely užitočné...