Dobrý den pane Bencúre,

ještě si vzpomínáte? Byli jsme (skoro před rokem) všichni nadšeni Warréčkami.

A já teď hlásím, že vlasním 4 komplet Warré úly. Zřejmě jediný v Čechách.
Po roce mého včelaření jsem sám sobě dostál slibu a pořídil "holkám" nové úly ze dřeva. Nezateplené, bez dřevotřísky, sololitu a emailu.
Po vzoru Bencůra, s myšlenkou Čermáka a ideály Dvorského začínám tedy novou etapu.

Ještě jednou díky

Fišer, Slánsko

1. u Vás

2. takhle jsem začínal před rokem

3. oddělěk se nekoná, protože nikdo Warré nedělá, takže vlastně smetenec s Vigorkami

4. pořádně přikurtovat, protože jedeme skoro 100 km na nové místo

5. po dlouhé cestě pořádně nakrmit, komu by nevyhládlo . . .

6. Warré v plné kráse. Abbé Emil Warré by byl se mnou určitě spokojený.

Mám úľovú váhu

V stodole som objavil starú decimálku. Bola vyrobená v roku 1956. Má už teda 55 rokov a na svoj vek vyzerá dobre a je funkčná. Metlou a kompresorom som ju očistil od prachu, kovové časti som premazal motorovým olejom. Myslím, že ako úľová váha bude slúžiť spoľahlivo.

Najskôr som ju nastavil. Jazýčky neukazovali presne. Musel som pridať do plošiny na závažie pár kamienkov.

Keď som položil na váhu úľ, tak ten sa správal dosť nestabilne, mal som dojem, že pri silnejšom vetre by sa vyvalil. Zafixoval som rohy plošiny pod úľom a stabilita úľovej zostavy sa zdá byť stopercentná.

Potom som odvážil úľ. Jazýčky na váhe sa vyrovnali, keď som na váhu položil závažie o hmotnosti päť kilogramov a jedno deko. Úľ má dnes hmotnosť 50 kg a 10 dkg. Váha má váživosť do 160 kg, takže bez problémov zvládne prácu na včelnici počas celého roka.

K jednoduchému včeláreniu sa hodia jednoduché technické pomôcky, ktoré častokrát celé roky zostávajú nepovšimnuté a zapadnuté prachom niekde v tmavom kúte skladiska. Aj takéto staré veci vedia byť užitočné a pri ich znovuobjavení potešia dušu človeka. Podobne je to aj s mojim starým úľom ležanom, ktorý využívam ako mednú kravu v štýle TTBH, teda tanzánian. 

Inovácia sprevádza včelárstvo v celej jeho histórii

Existujú doslova stovky spôsobov ako rozvíjať včelárstvo, je však dôležité vedieť vybrať si ten, ktorý je najvhodnejší pre konkrétnu situáciu a konkrétny región. Najdrahšie medy na svete sú vyrábané časom preverenou technikou, ktorá bola vyvinutá v dávnej egyptskej dobe. Chuť medu, ktorý je uložený v prírodnom panenskom diele, je úplne odlišná od tých medov, ktoré dopestujú včelári v langstrothoch. Včelári, ktorí ponúkajú med v plástoch, preukazujú kvalitu a čistotu produktu. V odtečenom, odkvapkanom, precedenom alebo lisovanom mede, plnenom do fliaš, nie je nezvyčajné vidieť kúsky vosku plávajúce vo vnútri. To sa môže zdať pre väčšinu kupujúcich divné, ale to je známka kvality, že med bol spracovaný ručne tým najjednoduchším spôsobom. Spôsob spracovania sa dá určiť v laboratóriu a kilová flaška prirodzeným spôsobom vyrobeného medu môže stáť až 50 €.

Prírodné včelárenie v ručne pletených slamených košoch je v Európe populárne asi 2000 rokov. Sledovať stav a dostať sa ku zásobám včelstva v koši s pevnou strechou je dosť zložité. Moderná konštrukcia trámikového úľa Warré, v ktorom žije včelstvo na prírodnom diele, umožňuje včelárovi pozrieť sa dovnútra cez strop a odobrať kvalitný med z najvrchnejšieho nadstavku bez nutnosti zničenia diela v celom úli. Presklená zadná stena na každom boxe úľa Warré umožňuje vizuálnu kontrolu života každého včelstva, preto je tento trámikový úľ aj komerčne atraktívny. Warré úľ môže využívať rovnaký princíp v manipulácii s nadstavkami ako Langstrothov úľ, pretože je vertikálne deliteľný. Je príjemným domovom pre včely, jednoduchý na obluhu pre včelára a úsporný na výrobu aj údržbu. Warré, to je včelárenie pre nadšencov, s cieľom, vytvoriť syntézu všetkých základných princípov vo vedení včiel.

Debničky úľa Warré nemajú očká, pretože by tieto vzhľadom k pritmeleným plástom ku stene úľa dostatočne neplnili svoju funkciu pri regulácii tepla a vlhkosti v úli. Namiesto toho majú dekabox alebo povalu z dosky s očkom v jej strede. Očko v povale neumožňuje prístup do úľa osám, sršňom a iným predátorom, ale pomáha pri veľmi horúcom počasí (> 30 ° C). Pokiaľ priame slnečné lúče vylúčime počas poludnia, vysoká teplota nie je až taký problém, pretože včely teplotu v plodišti udržujú na 34,5 ° C. Nepotrebujú chladiť úľ pri dosiahnutí tejto teploty, a tú možno docieliť iba na priamom slnku. Ranné slnko úľom Warré prospieva, vyhnite sa však slnečnému žiareniu počas zvyšku dňa.

Nerozoberajte celé úle bez úľového zdviháka. Debničku vždy pridávajte a odoberajte ako najspodnejšiu alebo najvrchnejšiu. Neklaďte na seba viac ako štyri nadstavky. Zrušil som pozorovacie okná v zadnej stene úľa. Stačí mi pozorovať včelstvo na letáči a sledovať stav v najvrchnejšom boxe pohľadom zhora. Určite nie som sám, kto odpozoroval, že po letnom slnovrate, ale predovšetkým už začiatkom augusta, matka kladie v dolných poschodiach úľa, odmieta klásť v medníku. Je málo pravdepodobné, že na začiatku včelárskeho roka nájdete plod v top nadstavku. Dôvodom sa zdá byť, že včely s blížiacim sa koncom znášky začnú prenášať zásoby medu zo spodných nadstavkov do najvrchnejšieho, nad budúci zimný chumáč. Včely tak upravia množstvo prázdnych buniek a prispôsobia úľový priestor pod uloženými zásobami veľkosti kolónie. Na jar je situácia opačná a matka rada kladie v horných nadstavkoch. Keď chcem po jarnej znáške odoberať debničky plné medu, nový box kladiem na odoberateľné dno, do jeho stredu dám dva krycie plásty ako rebrík, odobraté z top boxu, a v top boxe primerane upravím uličky medzi zostávajúcimi šiestimi súšmi, čo mi umožňuje ťažiť med bez použitia mriežky. Ak takto postupujete po každej znáške, budú včely v poriadku. Presvedčte sa prostredníctvom pokusov a omylov, ktorý postup je pre vaše včelárenie ten najsprávnejší. Nie je možné osvojiť si susedovu prax automaticky. Veď aj Einstein nikdy nepovedal, že "Ak včely zmiznú z povrchu zeme, tak človek nemá viac ako štyri roky života." Ten citát je len ďalší mýtus spolkov, pripísaný ku slávnemu mozgu, aby tým tvrdením pridali trochu dôveryhodnosti o dôležitosti ich postavenia v spoločnosti. V skutočnosti citát vznikol štyridsať rokov po smrti Einsteina, čo možno doložiť. Slávny Einsteinov citát o včelách je teda falošný. Pre mňa, prírodného včelára, byť členom včelárskej organizácie, by bolo bláznovstvo, ako dať si poistiť vtáčie búdky v prípade, že ich osadenstvo serie na niečie auto a ničí jeho farbu.

Typ pre začiatočníka

Väčšina včelárov sú amatéri, ktorí vedú svoje včelstvá v jednom úli na zahrade alebo v dvadsiatich na včelnici pod lesom. Sú tu včelári s toxickou starostlivosťou o svoje včelstvá, tí pokrokovejší sa prezentujú ako organickí včelári, a tí "spiatočnícki" si hovoria prírodní, pretože včelária prirodzeným spôsobom. Každá skupina obhajuje svoje presvedčenie a zaručene spoľahlivé postupy. Potom sú tu TBH kacíri, ktorí nútia svoje včely stavať prirodzené dielo v rámikoch práve používanej úľovej zostavy. Včelíny a kočovné vozy kovovčelárov, ktorí majú "snahy" komerčne včeláriť popri svojej práci a majú dvadsať až sto rodín, síce vyzerajú krásne, ale z hľadiska hygieny sú na včelárenie nevhodné. Sústreďujú na jednom mieste veľké množstvo včelstiev. V chotári má byť skupina najviac desiatich úľov umiestnená vo vzdialenosti dva až tri kilometre od seba. Je to práve skupina kovovčelárov, ktorá určuje pravidlá včelárenia a rozvoj včelárstva. Pritom práve táto vrstva včelárskej spoločnosti používa všetky škodlivé aspekty tradičných priemyselných postupov vo svojich metódach včelárenia. Častokrát sa považujú za skúsených profesionálov a drobných včelárov, napríklad s troma TBH rodinami za garážou, podozrievajú z nevedomosti a neschopnosti postarať sa o svoje včely. Podľa nich TBH patrí do múzea, do skrine ako kuriozita alebo priamo do spaľovne. Treba ignorovať každého, kto vám povie, že prírodné včelárenie nie je správna cesta. Takí ľudia sú príliš hlúpi, aby sa pozreli aj na nápady toho druhého. Nechcú mať potešenie z našej spoločnosti alebo našich znalostí a trvajú na toxickej starostlivosti, bez ktorej ich včely nedokážu prežiť. Som si istý, že moje názory na tomto blogu sú mnohými chápané ako otvorené, priam ozbrojené provokácie, možno trochu škandálne, čo je však v poriadku. Môj TBH blog oslovuje začínajúcich záujemcov o chov včiel,  pretože je určite ťažké zmeniť 30-40 rokov zaužívanú prax včelára alebo dokonca jeho generačné postoje ohľadom toho ako treba moderne ekologicky včeláriť. Prírodné metódy vraj budú dávať vždy menší výnos medu na úľ ako intenzívne metódy zahájené niekedy v roku 1851. Podľa mňa určite niet rozielu v produkcii, pretože to všetko záleží od toho ako veľmi chcete, to všetko záleží od manipulácie a veľmi málo od úľa a iných zariadení. Najlepší úľový systém neexistuje, úľ má byť predovšetkým suchý a čistý, má sa dať v prípade potreby menežovať a musí umožňovať monitorovanie roztoča Varroa, ktorý ohrozuje zdravie včiel.

Už som tu spomínal holistický prístup k včeláreniu v úli Warré. Považujem sa síce za prírodného včelára, ale moje postupy ma častokrát zaradia medzi TBH kacírov, pretože Warré úľ je vertikálne deliteľný a to mi umožňuje manipulovať s nadstavkami v záujme udržania zdravého včelstva a bohatého medobrania. Pokúsim sa stručne popísať, ako má včelár postupovať od osadenia roja do úľa až po medobranie v nasledujúcej sezóne. 

V máji, keď príde čas rojenia včelstiev, získaný prirodzený roj osadíme do dvoch nadstavkov Warré. Včelstvo v oboch boxoch postaví nové prírodné dielo a ak čas jarnej hojnosti nektáru v prírode pokračuje, včelstvo bude rásť a úspešne sa rozvíjať. Počas väznenia roja, pred jeho osadením do úľa, treba ho zbaviť roztočov Varroa.

V druhej polovici júla bude mať roj dostatok medových zásob a včely budú plodovať v oboch nadstavkoch. V tomto období treba pamätať na dostatočne veľký priestor pre plodisko, pretože včelstvo začalo odchovávať zimné dlhoveké včely. Z toho dôvodu musí včelár prehodiť dva plodiskové nadstavky medzi sebou. Týmto úkonom sa zásoby dostanú dolu, čo je neprirodzený stav a včely ich začnú prenášať do horného nadstavku, nad plodové teleso. Vzniknutá situácia je akýmsi samopodnecovaním včelstva. Keďže v júli a auguste vždy aká taká znáška pokračuje, podložíme roju, ako najspodnejší, tretí nadstavok. V prípade potreby umožníme včelám stavať nové dielo a včelstvu rozšírime úľový priestor. V októbri, ak nebude včelstvo tento nadstavok obsadať, ho odstránime a použijeme ho na jar pri rozširovaní plodiska.

Vo včasnej jari, po očisťovacom prelete včelstva, niekedy v čase kvitnutia vŕby rakyty, začneme rozširovať úľový priestor matke na kladenie vajíčok a včelstvu na ukladanie jarného medu.  Urobíme to tak, že z horného nadstavku, v ktorom včely prezimovali, odoberieme dva krajné plásty so zásobami a preložíme ich do stredu prázdneho boxu, ktorý máme pripravený vedľa úľa. Tie budú včelám slúžiť ako rebrík pri postupnom obsadaní nadstaveného boxu. Na prázdny priestor po odobratých plástoch doplníme po trámiku. Nový nadstavok položíme na plodisko ako najvrchnejší a zostávajúci priestor od jeho stredu po bočné steny vyplníme prázdnymi trámikmi, prípadne trámikmi s čiastočne vystavaným dielom, ktoré nám zostali od jesene. Takto postupujeme pri rozširovaní úľového priestoru smerom hore vždy, keď to včelstvo na svoj rast potrebuje.

Rozkvitnutá čerešňa je signálom, kedy treba včelstvu nadstaviť medník. Vŕby, púpava a ovocné stromy sú zdrojom bohatej znášky nektáru, ktorý včely uložia do medníka. Ako medník nadstavíme včelstvu vždy najspodnejší box, v ktorom je najstaršie včelie dielo a zároveň môžme predpokladať, že sa tam nezdržuje matka. Na najvrchnejší nadstavok položíme materskú mriežku a na ňu preložíme najspodnejšiu debničku. Tak sme vytvorili medník. Po naplnení medníka jarným medom včelami, tento odoberieme, prázdny vrátime do úľa už popísaným spôsobom nad plodisko, položíme naň materskú mriežku, najspodnejší box opäť položíme na mriežku, na najvrchnejšiu pozíciu a vytvoríme tak nový medník. Tento proces opakujeme po každej znáške. Vystačíme so štyrmi nadstavkami. Tri z nich budú vždy tvoriť plodisko a štvrtý bude medníkom.

  

Práve ste si prečítali informáciu z najlepšieho slovenského časopisu o prírodnom včelárení! Odtiaľto sa preklikáte k skúsenostiam najmenej tisícky včelárov s prirodzeným chovom včiel na celom svete! Sme tu dvadsaťštyri hodín denne! Chcete viac?

Permakultúra

Našiel som spôsob, ako hospodáriť so včielkami. Mnou zvolené nástroje sú dobré znalosti o živote včiel, zdravý rozum a chuť poskytnúť mojej rodine a priateľom ozajstný med, prírodnú potravinu bez konzervantov, bez tepelnej úpravy, filtrácie, potravinových farbív, s chuťou, vôňou a prísadami, ktoré mu dala príroda a včely. Permakultúra je teória ekologických systémov. Permakultúra je aj cieľ, zámer a spôsob prístupu k životu, k veciam okolo nás. Slovo je odvodené z trvale udržateľného poľnohospodárstva, alebo trvale udržateľnej kultúry. My všetci sa snažíme žiť v spoločnosti, ktorá ponúka každodenný komfort, dobré veci na jedenie, krásne okolie, dobre navrhnutú infraštruktúru, zmysluplné živobytie a budúcnosť pre naše rodiny. Pokiaľ možno nie na úkor ostatných a rozhodne spôsobom, ktorý nepoškodzuje prírodu. 

Permakultúra je systém návrhov, ktoré majú za cieľ zabezpečiť efektívny a kompletný rámec systémov naozaj, ale naozaj dobre navrhnutých. Tak dobre, že tieto systémy neprodukujú žiadne odpady, recyklujú všetky dostupné energie, vstupy a výstupy sú zdravotne nezávadné. Permakultúra sa dá používať v riešeniach pre množstvo vecí, ako sú domy, záhrady, farmy, obce a aj množstvo abstraktných vecí, ako je ekonomika spoločenskej štruktúry. Teória permakultúry vychádza z princípov odpozorovaných z prírodných systémov a efektívneho regeneračného poľnohospodárstva. Permakultúra v praxi si kladie za cieľ ukazovať cestu vpred do kompletnej udržateľnej hojnosti cez bordel, do ktorého sme sa dostali sami. Pre podrobnejšie pochopenie si preklikajte môj blog a navštívte množstvo webových stránok, ktoré ponúkajú informácie a odkazy na prax malých ekofariem.

Vidíme len to, čo je spravodlivé, popíjame iba to, čo je sladké. Nechajte pliev, vezmite si obilie.

Prírodné včelárstvo

Niet pochýb o tom, že webové stránky s témou prírodného včelárenia poskytujú včelárom najviac informácií na internete. Ak máte akékoľvek otázky o včelárstve, dostane sa vám zdvorilej a rýchlej odpovede na fórach týchto stránok a blogov. Filozofii pôvodného spôsobu včelárenia bez rámikov sa celosvetovo venuje viac ako 5000 včelárov. 

Reverendi verili, že včely boli stvorené na Zemi Bohom len z dôvodu produkcie medu pre človeka. Langstrothov vynález úľa s rozoberateľným dielom v roku 1852, vydláždil cestu dodnes uznávanému tvrdeniu, že jeho úľ uľahčuje včelárom medobranie, ale o chorobách včiel v tomto úľovom systéme, ktoré decimujú svetovú populáciu včelstiev, sa stále hovorí menej. Charles Darwin sa niekoľko rokov venoval životu včiel, ale včelári zostali oddaní úľom s rámikmi. Rozhodli sa pre potrebu ťažby veľkého množstva medu od svojich včelstiev a pre vyššie zisky, čím sa ochotne prispôsobili agrochemickému priemyslu a osud pôvodných prírodných zdrojov včelej pastvy ich prestal zaujímať. Priemyselné včelárstvo kráča ruka v ruke s rastom pesticídov a náporom geneticky modifikovaných plodín a potravín, ktoré zdecimovali prirodzené prostredie pre naše voľne žijúce živočíchy. A my ani nevieme do akej miery, či je schopné vrátiť sa späť do pôvodného stavu.

Nielen, že je prirodzené včelástvo lepšie pre včely, zároveň je v priebehu roka jednoduchšie pre včelára a lacnejšie pre jeho vrecko. Dokonca aj menej zručný včelár si môže sám postaviť jednoduchý trámikový úľ z odpadového dreva. Som zástancom prírodného včelárenia, sústredil som na mojom blogu množstvo informácií o tejto zabudnutej forme včelárenia a sú voľne prístupné pre všetkých. Blog, našapr@vda, je považovaný za bibliu v slovenčine pre prirodzené včelárenie. Človekom navrhnutý trámikový úľ môže byť vždy nazývaný prírodným, vyžaduje minimálnu údržbu a nepotrebuje konvenčné metódy obsluhy spojenej s každotýždenným otváraním a kontrolou zarámikovaného včelstva. Kto má záujem o včely, ich zdravie, o včelárenie udržateľným spôsobom, pre toho je prirodzené včelárenie skvelým riešením.

Úľ Warré nie je jediným TBH vynálezom. V trámikových úľoch včely žijú zdravo už po stáročia. Úľ svätého Jána, je postavený podľa plánov z roku 1677. Úľ má jeden vysoký a dva nízke nadstavky. Reťaze vo vnútri len ilustrujú stavbu diela. Použité laná majú zabrániť ohnutiu a rozkálaniu dreva. Dosky sú v boxoch uložené nastojato, ako rástol strom, nie zľava doprava, čo je dnes normálne pri stavbe nadstavkov. Pretože drevo má tendenciu sa ohýbať a deformovať, po obvode nadstavku je postavené tak, že box nebude deformovaný, vlhkosť a slnko nepoškodia jeho tvar. Vzhľadom k tomu, že vertikálne postavené dosky majú tendenciu prasknúť, utiahnuté laná zabránia prípadnej deformácii. Prečo sú jednotlivé políčka boxu tak postavené? Niektorí včelári veria, že smer dreva musí byť na stenách úľa uložený prirodzene. Skrýva sa za tým predstava, že cez strom prechádza energia, ktorá musí byť v úli zachovaná. Rozrezaním stromu na dosky a ich smerovanie pri stavbe nadstavkov v rôznych smeroch, vytvára v tejto energii chaos, čo je vraj príčinou chorôb včelstiev.