Dážď, chlad a stretnutie s dobrými ľuďmi.

Upršané ráno a chladná prvá septembrová nedeľa veštili, že z plánovanej stáže o jednoduchých formách včelárenia nič nebude, že nikto nepríde. "Dobrej den, pane Majer! Ty si krásný, pane Majer!" - ozval sa veselý hlas Yvonky za bráničkou, keď vošla do dvora a začala sa hrať s mojim jazvečíkom Borisom, ktorý šťastný a celý bez seba, že mu niekto venuje takú úprimnú pozornosť, veselo podskakoval okolo nej. Z prichádzajúcou desiatou hodinou dopoľudnia dvor môjho rodinného domu presiakol vravou mladých ľudí, ktorých fascinuje život včiel, ich jednoduché a citlivé ošetrovanie človekom, aby sa mu za jeho láskavú starostlivosť v ekologickom prostredí úľa odvďačili v podobe bioproduktov.

Bolo len deväť stupňov nad nulou a tak sme sa rýchlo natisli do učebne, mojej medárne, kde praskajúci ohník v piecke navodil každému dobrú a priateľskú náladu. Dopoludnie a aj dve hodiny popoludní sme pozorne predebatovali o našom spoločnom koníčku Warré. Otázky a odpovede sa hrnuli jedna za druhou, takže nám nezostával čas ani na krátku prestávku. Až po obedňajšom osviežení v podobe kapustovej polievky sme sa dostali von, ku včielkam. Tie sú pri tak nízkej vonkajšej teplote čiastočne stiahnuté v chumáči, všetci však boli nadšení pohľadom cez okienko v stene úľa na ich "zimujúci" strapec - hrozen.

Prekvapilo ma a mám z toho veľkú radosť, že o jednoduché a zabudnuté techniky včelárenia sa zaujímajú predovšetkým mladí ľudia. To svedčí o ich vysokom povedomí vo vzťahu k životnému prostrediu a k životu nás všetkých. Trpezlivé vedenie včiel, to je aj filozofia Warré - po medobraní zavrieť úľ a čakať do medobrania v budúcej sezóne bez nutnosti urobiť čokolvek. Teším sa na stretnutie zas niekedy v budúcnosti. "Ahoj, pane Majer!"