Syngenta konferencia 2014 diskusia

Potravinová soběstačnost. Za minulého režimu to bylo heslo. Cíl. Zbožštění. Ovšem i realita. Československo bylo potravinově soběstačné. Zemědělství bylo výkonné, dotované, moderní. Z našeho zemědělství měla EU velký strach. Bylo nutno podstatně snížit jeho produkci. Poskytují se dotace na půdu, kterou nechají čeští zemědělci ležet ladem. Poskytovaly se dotace na chov koní. Dotované koně ovšem nesměly pracovat ani v lese, ani na poli. 
http://www.jakbydlet.cz/clanek/493_potravinova-sobestacnost.aspx

Rebrík v úli, mostík, telefón

Včelia medzera je problém úľa. Nie je to problém včiel. Je to problém včelárov. Preto mostíky odstraňujú. Včely vždy premostia medzeru medzi poschodiami úľa. Pospájané dielo mostíkmi je pre včely telefónom na okamžité prenášanie informácií po celom úli. Veď včela pri osmičkovom tanci vibruje telom a tieto vibrácie sa prenášajú celým voskovým dielom. Pohnete nemotorne rámikom a okamžite na to včely reagujú. Mostíky z vosku sú pre včelstvo dôležité. Tak isto v čase zimovania je premostenie medzi poschodiami veľmi potrebné.
Vo warréčkach je tiež možné napodobniť neprerušené dielo z japončíkov alebo z klátov. Riešením je jeden alebo dva nižšie postavené trámiky na určitých pozíciách v nadstavku. Vyhovujú pozície trámikov 4, 5 a 6. Pri takomto riešení bude včelstvo celoročne vytvárať chumáč v tvare hroznového strapca. A to bez ohľadu na hĺbku nadstavkov. Chumáč v tvare stlačenej elipsy nebudú včely v NN zostavách vytvárať. Nápad je vhodným riešením aj do rámikových úľov. 

Otázky a odpovede

Ručný lis na medzistienky

Včelárenie na prírodnom diele, na malých bunkách, dnes nie je módnym trendom vo včelárstve, ale snahou včelára, priblížiť včelstvu jeho domov čo najbližšie k prírode. V štyridsiatych rokoch minulého storočia prechádzali slovenskí včelári na zväčšené bunky. S týmto vtedajším trendom vo včelárskych technológiách mali nemalé problémy. Na medzistienky so zväčšenými bunkami prechádzali s pomocou zmetencov. Do zmetencov pridávali mladú neoplodnenú matku. Matka, ktorá už kládla na prirodzenej stavbe, veľmi ťažko sa prispôsobovala novému prostrediu na medzistienkach s predlohou veľkých buniek. Včely sa tiež veľmi ťažko vžívali do novej situácie a väčšie bunky, kde mohli, zmenšovali hrubšou stenou. Svoju nespokojnosť prejavovali aj tak, že mladú matku, ktorá sa práve oplodnila, odstraňovali tichou výmenou. O veľkých bunkách a zväčšených včelách písal v niekoľkých ročníkoch Slovenského včelára Dr. Novacký v tridsiatych rokoch minulého storočia. S veľkými bunkami na predlohe medzistienky bola v tom období potvrdená pravda, že matka kladie do trúdích buniek aj oplodnené vajíčka, z ktorých sa vyliahnu včely robotnice.

Kamenný včelín 

Mnoho začínajúcich včelárov sa na mňa obracia s otázkou, ako preložiť včely z normalizovaného rámikového úľa do trámikového úľa Warre. Najľahší a najjednoduchší spôsob prechodu na prírodné dielo je pomocou zmetenca alebo prirodzeného roja. Ale ak sa niekto s prekladaním včiel z rámikového úľa do trámikového moc ponáhľa, je veľmi veľa netrpezlivý, tak najvhodnejšia doba pre túto prácu je jarný slnečný deň. Teplota v tieni má byť vyše 20°C a začínajú kvitnúť ovocné stromy. Z plástov s medom zmetieme včely do nového úľa Warre. Potom starý úľ odstavíme bokom a nový úľ položíme na jeho miesto. Včely z medových plástov treba predom preto pozmetať, aby lietavky pocítili, že v novom úli je život. Potom z plodových plástov zmetieme do nového úľa všetky včely aj s matkou. Z rámikov vyrežeme zaviečkovaný aj otvorený plod a takto vyrezané plásty s plodom obviažeme špagátom, pripevníme k trámikom a vložíme do nového úľa ku včelám. Včely ich ihneď obsadia. Včelstvo treba podporovať sirupom, aby stavalo nové dielo a malo dosť zásob. Pri takomto ošetrovaní využije ešte v tom roku znášku.

Čas hojnosti

Príroda dá roje a mladé matky prevažne v máji až po júl. Prírodný včelár uznáva ako učiteľku len prírodu. Ľudové príslovie už dávno ocenilo roje, keď vraví, že roj v máji je hoden za voz sena, v júni užý len za tučného kohúta a v júli už iba za kostrnky. Ale naše včely nevedia čítať kalendár. Včelár však musí vývoj prírody dôsledne pozorovať. Musí vedieť posúdiť vývoj vo včelstve z každého vánku vetra a z každého výdatného letu včiel. Najlepšie roje sú výsledkom najlepšie peľujúcich včelstiev. Peľ, aromatický obsah z liesok a vŕb, znáška z ovocných stromov a púpavy, to je pre včelstvá čas hojnosti a rojenie vyvinutého včelstva. Toto má rozhodujúci význam pre chov tých najlepších včelstiev, ktoré na včelnici máme. V dvadsiatych rokoch minulého storočia včelárska osveta o rojení tvrdila, že stavba nového diela vyplýva z nutnosti rozmnožovania včelstva a je životnou potrebou včiel pre obnovenie zásob. Príležitosť na stavbu diela mala brániť rojeniu. Aby včelári poskytli včelám príležitosť stavať i v čase, kedy je úľ plný diela, vymysleli stavebný rámik. Tí modernejší dajú postaviť včelám celé nadstavky s novým dielom, aby zvýšili výnos medu. Dnes vieme, že samotná stavba diela nezabráni rojeniu a keď včely prestanú stavať, vo včelstve nastala rojová nálada. S určitosťou však vieme, že keď s nástupom rojovej nálady oddelíme vo včelstve plod od matky a týmto krokom aj mladé včely od starých, (demare plán na kontrolu rojenia silných včelstiev), tak zabránime rojeniu, reštartujeme vo včelstve náladu pracovať, odchováme zároveň aj mladú matku a neprídeme o výnos medu.

Les vždy láka včely

Skúsení včelári hovoria, že plodisko má byť pre včelára nedotknuteľnou svätyňou. Nedotknuteľnosť plodiska platí najviac pre odber medu. Každý včelár musí rešpektovať zásadu, že čo si včely nanosili do plodiska, to patrí im. Lebo pre odchovanie zdravého plodu je najlepšou a jedinou plnohodnotnou potravou len med a peľ. Je to akési napodobenie prírody, kde včely nikto nekŕmi, ale im ani neberie. Nemožno hľadieť z úľa vytiahnuť každú kvapôčku medu a dať včelám cukor. To je lúpežníctvo.
Kto začína včeláriť, začína buď z lásky alebo zo zisku. Prvá myšlienka včeláriť z lásky by mala byť príkladom pre každého včelára. Kto včelári z lásky, ten ľahšie oželie každú korunku, ktorú venuje do tých svojich včeličiek. Často sa stáva včelárom, že im roje uletia. Letia rovno do vyhliadnutého dutého stromu. Tu, bez cudzieho zásahu, postavia svoj nový domov. Obyčajne sa im darí dobre, pretože sú blízko bohato prestretého stola s peľom a nektárom. Dutinu prehlbujú a zapĺňajú medom. Dnes, keď sa nájdu včely v hore, obyčajne si ich šťastný nálezca odnesie domov. Ešte v polovici dvadsiateho storočia sa to robilo tak, že letáč sa na čas zakryl vrecovinou a strom sa opatrne hneď nad hniezdom odpílil. Potom peň hneď poniže hniezda odrezali a kladu so včelami odviezli. Na vhodnom mieste v záhrade ju postavili a opatrili strechou. Ak sa práca dobre vydarila, dožije sa majiteľ radosti z rojov.

Úľ Warre 

Na výrobu úľov vyberáme vždy ten najlepší a najčistejší materiál, a to zo smreka. Aj keď robíme úle z dobre vysušených dosák, predsa niekedy na jar mnohé úle z vnútornej strany vlhnú. Príčinou je materiál rúbaný na jar. Drevo sa má rúbať v zime. Ako poznáme, že materiál pochádza zo zimného rúbania? Trochu jódu rozriedime liehom. Tekutinou polejeme kúsok dosky. Ak roky na doske začnú fialovieť, doska je zo zimného rúbania. Ak sa roky zafarbia na hnedo, je to materiál z jarného rúbania. Z dobre vysušeného zimného materiálu postavené úle natrieme z vonkajšej aj vnútornej strany šelakom, a to aspoň dva razy. Tak natretý úľ je suchý a teplý, bez vlhkosti a bez plesne. Šelak pripravíme tak, že na liter denaturovaného liehu dáme 20 dkg lupienkového šelaku.
Zábudlivý včelár nech si urobí na vreckovke uzol, aby mu pripomínal dôležitú vec, že základom nášho blahobytu je bohatá paša, a za takýto uzol nech nám slúži aj tento blog, pri čítaní ktorého si každý mesiac spomeňme, čo sme urobili v prospech nášho blaha a blaha našich včeličiek.
Včelárenie na prírodnom diele, na malých bunkách, s malými včelami, dnes nie je módnym trendom vo včelárstve, ale snahou včelára, rozpoznať niektoré znaky v správaní sa včelstva, na základe ktorých sa včelár na jar rozhodne, ako bude ošetrovať včelstvo, aby minimalizoval počty roztočov Varroa v úli.
Čo to sú teda tie znaky?
Je to prirodzený spád V.d. sledovaný na podložke. Sú to povedzme tri samičky V.d. za deň, alebo desať, po dobu týždňa alebo pár dní. Tu treba zvážiť i to, či to nie sú samičky V.d. spadnuté cez zimu na horné latky rámikov v spodných nadstavkoch. Tam môžu byť stovky roztočov a ako včelstvo na jar rastie, tak ich včely vyhadzujú.
Ďalej sú to poškodené včely na dne úľa, na letáči, na zemi pred úľom, a to mŕtve i živé.
Zlým znakom je aj poškodený plod vyhádzaný na dno úľa alebo vynesený na letáč.

Potrebujú včely delený úľ?

To sú základné znaky, podľa ktorých sa môže včelár orientovať pri používaní biologicko-chovateľskej metódy znižovania počtu roztočov Varroa vo včelstve. Sú samozrejme i ďalšie pozorovania, napríklad spoliehať sa na druhých, na spád klieštika u suseda a pod.. Môj priateľ z Česka hovorí: Na 100% môžem každému zaručiť, že mu neporadím dobre. Každý musí zobrať vlastný rozum do hrsti. Tí, ktorí chcú pochopiť náš uhol pohladu na včelárske technológie, pohľad nás prírodných včelárov, postupne zvládnu vyhodnocovanie situácie vo včelstve. Na to je však treba cvik a nedá sa to moc popísať, nie je to vedecké, ale len praktické, teda spoľahlivé. Pozrieš na letáč, pred úľ, a bude ti jasné čo sa vo včelstve robí. Pohľadom zistíš či vo včelstve prevláda varroáza. Rozpoznáš ako sa správa včela, ktorá nesie nektár, medovicu, vodu. Hneď spoznáš sliedičku, zlodejku. Podľa pohybu včiel na letáči vieš kde kladú trúdice, alebo vidíš, ktoré včelstvo je pred vyrojením. Kto zvládne takéto spolužitie so včielkami, ten môže radiť druhým na diaľku, a občas sa i trafí.

 

Odoberateľné dno úľa

Veľkou výhodou pre včely aj včelára pri včelárení s klieštikom je odoberateľné dno úľa. Jeho prednosťou je, že každý odpadnutý klieštik prepadne cez pletivo a prilepí sa na podmetovú podložku. Takto upravené dno je veľkou pomôckou pri znižovaní počtu roztočov Varroa vo včelstve, ktoré odpadnú pri komunikácii včiel medzi sebou a pri manipulácii včelára so včelstvom. Aj keď včelstvá ošetrujeme rôznymi prírodnými prírpravkami, klieštiky nepadajú mŕtve. Keď padnú na podmetovú podložku, ktorá je zasunutá v úli tak, že k nej majú prístup včely, živé klieštiky sa na včely zachytia a parazitujú na nich ďalej.

Klieštiky sú citlivé na rôzne aromatické látky: paradajky, orechové, chrenové, žihľavové i tabakové listy, ktoré ich dezorientujú tak, že padajú na dno úľa. Ak ide o dno nezasieťované, spadnuté roztoče Varroa vylezú po stenách úľa hore alebo sa zachytia o včely chodiace po dne úľa. 

Preto je potrebné dno úľa upraviť tak, aby nad podmetovou podložkou bola sieťovina, ktorá zabraňuje styku včiel s podložkou. Okrem toho je vhodné podmetovú podložku natrieť jedlým olejom, aby sa odpadnuté klieštiky prilepili a uhynuli hladom. Keď majú včely k podmetovej podložke prístup, olej z podložky odstránia.

Vynaliezaví včelári zostrojili rôzne konštrukcie špeciálnych dien s podmetovou podložkou na zachytávanie klieštika. Odoberateľné dná sa neustále zdokonaľujú. Ja som urobil jednoduché odoberateľné varroa dno, ktorého konštrukčné riešenie je vhodné pre každý debničkový úľový systém. Jednoduchá konštrukcia môjho varroa dna s lomeným letáčom a pevnou podlahou včelstvám vyhovuje a mne zjednodušuje prácu.

Pre včelstvo treba 5 až 6 plytkých nadstavkov alebo 3 hlboké. Uvediem metodiku priateľa Jozefa Bojkovského z Cífera, ktorú spomína na slovenskom včelárskom fóre. Jeho metodika funguje aj na Orave.
Ako postupovať v JU a B viacnadstavkovo. 
V auguste kŕmim jednorázovo 20 l vedrom, v ktorom, keď si prepočítate, je maximálne 15 kg cukru v roztoku 3:2. Najistejší spôsob doplňania zásob je nádoba, 20 l vedro, do ktorej dáte cukrový roztok, dáte za hrsť slamy, včelotesne uzavriete úľ a máte istotu, že včely dodané zásoby dokonale spracujú. 
Keďže zimujem na dvoch nadstavkoch rámikovej miery 37x30, tak keď začne kvitnúť čerešňa prvý krát v tom roku prezriem včelstvo a urobím zámenu nadstavkov tak, že v hornom nadstavku, kde matka väčšinou kladie, odviečkujem zásoby a dám ho na čisté odnímateľné dno a naň položím spodný nadstavok. Zámenu, ako prvý pracovný úkon s odviečkovaním zásob robím preto, aby včely preniesli odviečkované zásoby do horného nadstavku. Keď začnú kvitnúť jablone, (repka olejná), tak na čisté odnímateľné dno dám nadstavok s medzistienkami, naň položím horný nádstavok, do ktorého včely preniesli zásoby. Matku vyhľadám, musí zostať v plodisku. Vyhľadanie matky zabezpečujem tak, že zo spodného nádstavku vyberám jednotlivé plásty a pre istotu trhnem každým plástom nad plodiskom. Včely, prípadne aj matka, spadnú do plodiska. Potom dám materskú mriežku a na ňu spomínaný spodný nadstavok, ktorý bude taraz ako medník. 
Potrebné je v auguste doplniť zásoby tak, aby ste nemuseli seba a včely zaťažovať doplňovaním zásob na jar. Kto chce na jar podnecovať (doplňať zásoby), nech si nechá niektoré včelstvá ako kontrolné, aby sa sám mohol presvedčiť, či jeho úsilie prinieslo i požadovaný efekt.

Hydromechanická úľová váha

Objavil som v sklade zabudnutú hydromechanickú úľovú váhu, ktorú som pred rokmi používal v kočovnom voze. Konštrukcia je nepoškodená, len materiál plastového vankúšika za tie roky zub času poškodil. Váhu som dal kamarátovi, ktorý urobil potrebnú údržbu a nainštaloval ju do starého včelína, ktorý sme pred rokom oživili včielkami. Túto sezónu bude váha už slúžiť na meranie hmotnosti úľa. Poskytne nám určitý obraz o stave vo včelstve, najmä v produkčnom období.

Výhodou tejto váhy je jej finančná nenáročnosť a jednoduchosť. Ak má váha fungovať aj v zimnom období, do vankúšika treba naliať nemrznúci roztok.

Konštrukcia ramien je aj po rokoch vo vynikajúcom stave.

Pôvodný vankúšik s kvapalinou nahradila zdravotnícka plastová fľaša.

Váhu treba postaviť do vodorovnej polohy.

Stupnica je upevnená na stene včelína.

Plodisko patrí včelám a medník včelárovi

Alebo od dutiny k slovenskému klátu. Klát je dutý kmeň stromu s poklopom a stabilizačnými výstuhami, aby sa včelie dielo nezrútilo. Je to pôvodná a najprirodzenejšia forma včelieho obydlia. Vo východnej Európe dnes prekvapuje chov včelstva v klátoch a košoch rezistenciou včiel proti varroáze. 

Každý z nás, kto sa chce venovať prírodnému včeláreniu, by mal začínať v konvenčných národných úľoch, v ktorých použije rámiky (nie trámiky) na stavbu prírodného diela. A ak sa nebude vo svojich začiatkoch zaťažovať priemyselnými metódami včelárenia, tak sa takto začínajúci prírodný včelár naučí udržať postupy okolo vedenia včelstiev pod kontrolou a zároveň umožní svojim včielkam budovať ich vlastný plást s veľkosťou buniek podľa ich momentálnej potreby, čo má pre včely prvoradý význam. A keď si včelár uvedomí ako to funguje tam vonku vo vynikajúcom úľovom stojane so štýlom a pôdorysom slovenského dlabáka, potom môže vymeniť rámiky za trámiky a úspešne viesť svoje včelstvá prirodzeným spôsobom ich života v celoročnom cykle.

Dr. Ján Gašperík postavil v roku 1929, na základe jeho skúseností z pamätnej zimy 1928/29, úľ, ktorý pomenoval "Slovák". Bol to úľ nadstavkový, prístupný zhora. Jeho všetky štyri steny a povala boli zo slamy. V plodisku bolo 9 rámikov 31 cm širokých a 60 cm vysokých. Medník sa kládol nad plodisko a bol polovičný. Letáč bol 20 cm od podlahy.
Dnes sa s rešpektom usmievam nad myšlienkou, že tento úľ mal byť vo svojej dobe návratom k prírode, k dutým stromom, k pôvodným slovenským klátom a dlabákom, lenže v prevedení slamenom a s rozoberateľným dielom, tak ako to vyžadoval duch a pokrok vtedajšej modernej doby. My, Slováci, môžme byť právom hrdí na naše dlabáky, lebo ony sú našou slovenskou špecialitou.
Vnútorný pôdorys úľa Slovák má rozmer 33x33 cm a plodiskový nadstavok je vysoký 61 cm. Nadstavok medníka je vysoký 30,5 cm.

Včelári tej doby hovorili o Dadantových priestranných úľoch, že sú to panské letoviská bez kúrenia. Mnohí sa presvedčili, že v žiadnom úli nezimujú včely tak dobre, neprichádzajú do sily tak rýchlo, ako v kláte - v úli s úzkovysokými rámikmi. V kláte včely v každej ročnej dobe obsadajú všetky plásty, vypĺňajú priestor úľa aj slabšie včelstvá. Hniezdo netreba rozširovať a tým aj ochladzovať. Včely neprechádzajú z rámika na rámik do strany, nemajú prázdny priestor okolo ich hniezda, ako to býva v dnešných moderných konvenčných úľoch, kde prázdny priestor je zväčša chladný. Roj má tvar brady. Včelstvo v úli s dlhými rámikmi nemôže hniezdo vyhriať tak, ako sa to deje v kláte s úzkovysokými rámikmi. Presvedčil som sa, že aj moje úle Warre majú všetky výhody slovenského kláta.

Keď včelstvo v plodisku kláta natoľko zosilnie pred hlavnou znáškou, že môžem vziať matku, vtedy jeden rámik aj so včelami, kde sa práve nachádza matka, prenesiem do nového prázdneho kláta, vložím tam ešte dva rámiky so zásobami, zmetiem ešte trochu mladých včiel a ostatnú časť úľa vyplním prázdnymi rámikmi. V pôvodnom úli doplním tiež prázdne rámiky namiesto tých odobratých. Včely, pretože zostali bez matky, tam postavia matečníky, ktoré po desiatich dňoch vylámem až na jeden, aby si z neho vychovali mladú matku. V odloženci zas včelstvo ďalej ploduje a postaví nové dielo. Po medobraní mám v zásobe matku, môžem tieto dve včelstvá spojiť alebo jedno z nich ponechať ako zásobné do jari.
Takýto úľ má výhody kláta, včelár menej starostí a roboty tiež, nepotrebujem rozširovať alebo zužovať hniezdo, ľahšie môžem prehliadnuť úľ a robiť medobranie, a nad hniezdom vysokého rámika bude mať včelstvo toľko medu, že i v tej najtuhšej zime vydrží.
Plod leží v tých najlepšie vetraných častiach úľa, teda blízko letáča, a zásoby zas v tých najvzdialenejších miestach od letáča. Táto pravidelnosť zostáva aj v čase zimovania včelstva, kedy včelstvo neploduje, kedy namiesto plodu sedí v mieste hniezda zimný chumáč včiel. Zimný chumáč včiel sa v úzkovysokom slovenskom kláte ťahá smerom nahor za zásobami. V súlade s veľkosťou úľového priestoru v slovenskom kláte môžem predpokladať, že asi 56% plástovej plochy v plodisku je pre plod a 44% pre zásoby. Keď má slovenský klát 9 rámikov 31x60 cm, tak v tomto prípade má hniezdo na jar 2 krycie plásty a 7 s plodom rôzneho veku a rozmerov. Plocha plodu totiž na krajných plástoch predstavuje asi 50% z rámika, v tých ďalších, ktoré sa blížia ku stredu plodiska asi 75%, a v tých v strede plodiska do 80% plodu. To predstavuje z celoplástovej plochy asi 5 plástov s plodom a 4 so zásobami. V takto usporiadanom plodisku jedna dobrá matka dedinského miestneho nešľachteného plemena položí denne asi 1500 vajíčok. Počas 21 dňovej periody vývinu plodu potrebuje matka asi 30000 buniek na zakladenie. Z toho sa dá ľahko odvodiť, že deväťrámikový slovenský klát s plochou plásta 18 dm2 vyhovuje požiadavke zdravého vývinu včelstva. Podľa praxe našich dedov boli určené veľkosti rámikov v dnešných konvenčných úľoch. Ležan s nízkoširokým plodiskom má mať vnútornú mieru rámika 40x20 cm, a stojan s úzkovysokým plodiskom má mať vnútornú mieru rámika 25x30 cm. Je síce pravda, že pre pokročilú jar a leto je ľahostajné ako plásty v úli visia, avšak v zimnom období a vo včasnej jari, kedy sa pohybuje zimný chumáč včiel za zásobami, je táto požiadavka na rozmer a usporiadanie rámikov zásadná. Každý úľ s nízkoširokými rámikmi v nadstavku (dnešné NN úle), ktoré sa kladú vertikálne na seba, je ležanom, pretože plodisko v takto usporiadanom úli má tvar sploštenej elipsy, je teda včelami budované v nadstavku na ležato. V stojanoch, v úľoch s úzkovysokými rámikmi, akým je aj slovenský klát, dôležitá vec je tá, aby rámiky od podlahy až po povalu plodiska boli celoplošne včelami stavané, teda bez včelej medzery medzi poschodiami. Trámikový a polorámikový systém v úli Warre zabezpečuje premostenie dvoch poschodí plodiska tohoto vertikálne deleného úľa a biologicky je teda opodstatnený.

V čom sa má dnes včeláriť, aby bolo včelárenie lacnejšie, s výnosnými čistými produktmi ťaženými od včiel a predovšetkým zdravšie pre včely: v úzkovysokých stojanoch, akým je slovenský klát, alebo v širokonízkych ležanoch, akými sú dnešné konvenčné NN úle s množstvom nadstavkov položených na seba? Je pravda, že starootcovské košiarenie a klátenie je včelárstvom lacnejším ako úľové, ale je prevádzkovania schopné a výnosné hlavne tam, kde prirodzené životné prostredie pre včelu je ľudskou kultúrou čo najmenej dotknuté, teda v kraji s dlhotrvajúcou a neskorou znáškou. Kde ale poľnohospodárstvo a lesníctvo rýchlo napreduje, obmedzuje alebo úplne zmení pôvodný zdroj znášky, tam je jediným východiskom včelárenie v úľoch konvenčných. Možnosti medového trhu dnes od včelára požadujú, aby okrem kvalitného medu z medometu, ponúkal svojej klientele aj med získavaný z prírodného včelieho diela precedením, čiže starodávnym spôsobom oddelenia medu od vosku.
Keď sa úľ skladá z odoberateľného zasieťovaného dna s pevnou podlahou a lomeným letáčom, z celistvého plodiska, z ľahko odoberateľného medníka, z voľnej povaly s otvorom na kŕmenie, keď úľ vyhovie biologickým požiadavkám včelstva, je včelárenie radosťou a výnosným koníčkom. Len jednoduchosť treba začleniť do včelárových postupov v úli, čo je nielen na hmotný prospech pre včelára, ale aj včelstva. Popri najväčšom výdobytku vo včelárení, rozoberateľnom diele, môže prírodný včelár splniť všetky hlavné požiadavky dnešného včelárskeho sveta, ktoré sú potrebné k zabezpečeniu zisku, výnosu zo včelárstva a zdravia včelstiev.