Projekt s inkubátorom pre varroareguláciu hypertermiou

Čím menej o technických pomôckach premýšľam, tým lepší som včelár? Keď zomrie posledný strom a posledná ryba bude chytená v poslednej otrávenej rieke, až potom si uvedomíme, že peniaze nemožno jesť. Ak skupina kovovčelárov považuje technické riešenia pri ošetrovaní včelstiev za prvoradé, skupina prírodných včelárov sa snaží vyhnúť remeselným postupom vo vedení včelstiev. Oba tábory majú svojich "desatoro" a chcú podľa nich žiť. Pri všetkej úcte si dovolím tvrdiť, že súčasná úroveň všeobecne uznávaných praktík vo včelárstve sa nachádza už v nebezpečnej oblasti, pretože včely bez pomoci človeka nedokážu na včelnici prežiť. Pokiaľ ide o rozdiely v postojoch, tak preberať filozofiu prírodného včelárenia do praxe je nevyhnutné, pretože druhá strana neponúka žiadne iné nové riešenia.

Dnes som prehodil plodiskové nadstavky.

Kto chce produkovať kvalitný med a byť úspešným obchodníkom, musí sa vždy vyjadrovať zrozumiteľne. Hovoriť o liečení včelstiev je zavádzajúce a taká informácia je absolútne nepravdivá, pretože správny včelárov postup v skorej jari a v produkčnej sezóne je vo včelárskej terminológii pomenovaný ako Varroa regulácia včelstva! Do letného slnovratu a až do konca júla to je organické a biologické ošetrovanie včelstiev, čiže, práškový cukor, citrónová šťava, vyrezávanie trúdieho diela, delenie rojením a zmetencom. Predpokladám, že postupy a termíny si včelár naštudoval počas dlhých zimných večerov. V čase kvitnutia rakyty, keď skončí prvá vlna jarného ochladenia, pripadá do úvahy práškový cukor, pretože neskôr, s pribúdajúcou znáškou, ho nebude vhodné použiť.
Kočovanie so včelstvami je tiež významným technickým prvkom pre Varroa reguláciu včelstiev. Včely potrebujú rozmanitosť potravy. Dnešné chotáre na vidieku neposkytujú pestrú zložku výdatných znášok z ohnice, ďateliny, viky, strniskových miešaniek a iných poľnohospodárskych kultúr, ako tomu bolo v minulosti. Trávnaté lúky poľnohospodári kosia pred ich rozkvitnutím. Iba les poskytne včelám pestro prestretý stôl hojnosti. Veľké množstvo kvetín a peľu je dôležité pre zdravie včiel. Technológia kočovania zabezpečuje včelám nové zdroje prirodzenej potravy v čase znáškových prestávok, ktorú včelár nemusí nahrádzať cukrom. Včelstvá nehladujú a v plodisku majú stále dostatok medových zásob. Význam má premiestniť včelstvá hoci aj o jeden kilometer vo vašom chotári.

Včely sú jedným z najlepšie preštudovaného hmyzu na svete. Analýzy dokazujú, že včely sú dnes tiež sužované modernými chorobami: je to vírus, ktorý deformuje krídla včiel, sú to tiež rôzne hubovité ochorenia. Tieto patogény vidím ako príčinu hromadných úmrtí včelstiev. Pre mňa je úžasné úsilie narastajúceho počtu včelárov, ktorí vo fórach zakladajú a rozvíjajú vlákna s témami o prirodzenom živote včiel. Niektorí ustálení včelári totiž nevedomky odvracajú pozornosť od skutočných príčin ochorení včiel, a tými sú syntetické prípravky a organické kyseliny používané vo včelárskych technológách, ktoré ničia všetku, pre včely užitočnú a potrebnú faunu a flóru v úli. Ich názory vlastne ani nie sú prekvapujúce keď sa pohybujú v organizáciách včelárov, ktoré im všetko "zabezpečujú" a takéto vodenie na povrázku vyhovuje ich pohodliu.

Johann Thur, v roku 1946 napísal o dôležitosti zachovania celistvosti hniezda pre zdravie včiel a ich produkciu. Upozorňoval, že plodisko v rámikoch je otvorené na všetkých stranách a teplo je z neho odvádzané prievanom v uličkách medzi rámikmi a stenou úľa. Tento názor je podporovaný súčasným výskumom, ktorý dokazuje, že včely sú schopné reguláciou teploty v úli zabiť patogénov. Celý úľ dostane horúčku. Hypertermiu využívajú japonské včely na zabíjanie sršňov. Útočníka zoberú do klbka, v klbku zvýšia teplotu na štyridsaťdva stupňov Celzia a po minúte je sršeň mŕtvy. Teplotný rozdiel medzi životom a smrťou lariev, kukly a roztočov Varroa destruktor je iba 1 až 1,5 stupňa Celzia. Limit pre ošetrenie plodu termickou metódou je 42 až 43 Celziových stupňov počas dvoch hodín a to by v plodisku včely mohli dosiahnuť len s ťažkosťami. Nové pokusy len potvrdili tridsať rokov staré zistenie: producentky medu strávia len asi tretinu pracovného dňa vyhľadávaním nektáru. Zvyšok dňa strávia v úli, kde zdanlivo vôbec nemajú čo robiť. Lozia po prázdnych komôrkach, ostávajú v nich istý čas. Oddychujú tam, spia? Na otázku odpovedali až termokamery umožňujúce sledovať meniacu sa telesnú teplotu včiel. Už dávno je známe, že svoj domov vykurujú asi na 35 stupňov. Až termokamery ukázali, že úľ je akoby z rôznofarebných handričiek pozošívaný koberec poskladaný z teplejších a chladnejších miest. Najteplejšie sú pritom body, kde je práve zdanlivo úplne nečinná včela. Jej priemerná telesná teplota je 41, v niektorých prípadoch až 43 stupňov Celzia, čo už by povedzme človek neprežil. Analýza prekúrených bodov ukázala, že rozhorúčené včely sú v susedstve komôrok s larvami a kuklami a všetko je priestorovo usporiadané tak, aby sa komôrke s potomstvom dostávalo rovnomerne zvýšenej temperatúry. Zdrojom tepelnej energie robotníčok je pritom ich letové svalstvo mihajú krídlami blízko pri tele, na mieste lietajú. Pretože je to pre ne nanajvýš vyčerpávajúca robota, najneskôr po pätnástich, dvadsiatich minútach ich vystrieda ďalšia vykurovačka. Niektoré z nich sa navyše pritláčajú hruďou na voskový poklop komôrky s larvou, aby jej dodali ešte viac tepla. Pritom sa vedci domnievajú, že včely sú vybavené teplotnými senzormi, ktoré ich upozorňujú, kde treba prikúriť, a že larvy zasa vysielajú chemické signály, ak je im chladno. V tomto poznaní spočíva význam malých buniek na prirodzenej voskovej stavbe včelieho diela, na ktorom sa robotnice rodia skôr a skracujú klieštikovi čas na párenie dalších samičiek.

Varroaregulácia zootechnicko-chovateľskými metódami po letnom slnovrate je sťažená preto, že klieštik napáda plod i dospelé včely. Robenie zmetencov s následným ošetrením včiel termickou metódou je len polovica úspechu. Pri termickom ošetrení tridsať rokov starou metódou sa zmetú včely do drôteného valca s okami priemeru 2x3,5 mm, valec sa vloží do debničky, v ktorej sa udržuje teplota 45 až 49 stupňov Celzia. Celá procedúra trvá 15 minút. Tepelné ošetrenie plodu dnešnými technickými pomôckami trvá dve hodiny. Matku treba pred ošetrením zo včelstva vybrať a vložiť späť až po skončení varroaregulácie hypertermickou metódou.

Prajem vám príjemnú zábavu pri montáži cenovo dostupného zariadenia pre hypertermiu. Vývoj plodných samičiek roztoča Varroa najlepšie prebieha pri udržovaní teploty v plodovom hniezde medzi 32 až 36 stupňov Celzia. Pri zvýšení teploty nad 36 stupňov Celzia počet plodných samičiek Varroa rýchlo klesá z dôvodu tepelného stresu. Apis cerana, prirodzený hostiteľ roztočov Varroa v Ázii, reguluje teplotu v plodisku pre priaznivý vývoj mlade na 37,5 až 38,5 stupňa Celzia, čo je už teplota nepriaznivá pre vývoj roztočov, preto okrem hygienických návykov je súčasťou prirodzenej odolnosti týchto včiel považovaná zvýšená teplota v plodisku včelstva. Táto "hitzenmetóda" je naozaj dobrým znamením pre včelára, ktorý chce vyskúšať všetko sám a vyvodiť z pokusu vlastné nevedecké závery.

Klub Šanca pre včely

V Čechách vznikla celkom spontánne vyvolaná iniciatíva, klub Šanca pre včely, ktorá ma okamžite zaujala a môj blog aj ja sme sa stali ihneď súčasťou klubového permanentného seminára. Záujem o toto hnutie prejavil aj jeden včelár z Poľska s cca 100 včelstvami, takže hnutie je od prvopočiatku medzinárodné, čo je asi len dobre. Technické prístupy ku včeláreniu vo včelárskej obci pretrvávajú a tak hlavným cieľom tohoto hnutia by malo byť začať toto meniť. V tomto hnutí ide predovšetkým o to, ako nebyť predovšetkým chovateľom včiel, ale ako byť predovšetkým včelárom!

  

Myšlienka klubu na zriadenie stanovišťa s divokým chovom včiel na každej včelnici je určite ušľachtilá, pretože populácia včelstiev za posledných dvadsať rokov klesá. Je smutné, že po objavení roztoča v našich včelstvách pred tridsiatimi rokmi, počet včelárov po súčasnosť klesol možno o polovicu. Metódy varroa-ošetrovania včelstiev sa menia každých pár rokov so známymi negatívnymi úspechmi. Ochrancovia prírody z radov včelárskej obce poznávajú prírodu len na papieri, účasť na akciách s poradenstvom včelári často ignorujú a potom šírená osveta nemá žiadny vplyv na zdravotný stav včelstiev. Mňa osobne hnevá ten nezmysel, keď včelár počas sezóny natisne do včelstiev množstvo chémie, jarným náterom plodu počnúc, letným kyslým kúpelom včiel pokračujúc, jesennou fumigáciou sa uisťujúc a zimným aerosolovaním končiac. Načo je tento vytrvalo šírený postup dobrý? Počas mojej včelárskej praxe som použil na ošetrenie včelstiev amitraz, gabon a kyselinu mravčiu. Nikdy som ich nekombinoval, v sezóne som použil iba jeden z uvedených prípravkov a z mojich včelstiev ani jedno nezomrelo. Prečo?

Nechápem včelára, ktorý zmení každých šesť mesiacov liečbu o účinnejší a bezpečnejší prípravok len preto, že včelár dôchodca so skúsenosťami, alebo veľký včelár, ktorý si nemôže dovoliť mať problémy, sa riadia nimi vymyslenými opatreniami na pravidelné ničenie roztočov Varroa. A na jar budúceho roka znovu a znovu prežívajú situáciu niekedy s 90-100 % stratami včelstiev. Poznám veľa včelárov, skúsených, neskúsených, mladých i starých, ekologických a konvenčných, ktorí sa starostlivo a zodpovedne venujú liečbe ich včelstiev. Každý z nich má jednoducho iný názor na ošetrovanie včelstiev. Viem, a z vlastnej záhrady poznám, že udržateľnú Varroa reguláciu včelstiev dosiahnem jednou z doporučovaných metodík, ktoré sú rovnocenné a sú to: zootechnicko-chovateľské, termické a chemické postupy. Neodsudzujem ani jednu z týchto metód, osobne sa snažím vo svojich včelárskych postupoch zvoliť jednoduchú cestu, ktorá je založená na minimálnom vyrušovaní včelstiev. Kto chce včeláriť v súlade s prírodou, musí prestať uvažovať v rovine priemyselmých postupov, tu vôbec nepomáhajú výhovorky na dodržiavanie nadiktovaných predpisov "zhora", pretože ste iba vy zodpovední za svoje včely.

Ak som správne pochopil "desatoro" hnutia, tak klub Šanca pre včely nie je o biovčelárení. Tu ide o to, že vyše štvrťstoročia sa pasujeme s roztočom Varroa s pomocou liečiv, ktoré nám doporučuje výskum. Výskum sa za celé toto obdobie zaoberá súbežnými vírusovými a bakteriálnymi chorobami, ktoré môže mať na svedomí tiež Varroa destruktor. Ale mor včelieho plodu sme tu mali dávno pred roztočmi Varroa. Toto bakteriálne ochorenie včelstva bolo na Slovensku prvý krát diagnostikované v roku 1939. Je možné predpokladať, že sa k nám choroba rozšírila až po zavedení rámikov a medzistienok do praxe. Pri včelárení v košniciach na prírodnom diele choroba nebola nikdy zistená. Aj jej pôvodný názov, Americká hniloba včelieho plodu, je odvodený od úľa Amerikán s rozoberateľným dielom na rámikoch. Preto dnes včelárov zaujíma štýl vedenia včelstiev na prírodnom diele. Trámikový úľ je od rámikového úľa starší o polstoročie, ale u nás nikdy nedostal šancu dokázať svoje kvality, aby bol súčasťou životaschopného včelieho organizmu. Zaslúži si pozornosť vedy a využitie v praxi. V trámikovom úli s prirodzenou stavbou majú včely uľahčenú starostlivosť o plod, udržia v plodisku dostatočne vysokú stálu teplotu jej jednoduchou reguláciou medzi uličkami, každú sezónu obnovia dielo a roztoče Varroa väčšinou obsadia plodové bunky po obvode plodového hniezda. Samozrejme, že môžem uviesť množstvo ďalších príkladov, s ktorými sa musia včely denne vysporiadať a ktoré im hádže pod nohy človek a jeho "jednoduché" postupy v poľnohospodárstve v súlade s heslom "viac je lepšie", ale z vyššie uvedeného vyplýva, že roztoč Varroa destruktor nie je najväčším nepriateľom Včely medonosnej.

Ľudia majú zrak, včely majú prehľad

Už ste sa niekedy spýtali sami seba: Čo je život? Život je chémia a fyzika. Mnoho vecí sa vzájomne dopĺňajú, odpudzujú alebo popierajú sami seba. Aby sme túto otázku pochopili, musíme život študovať. Ako vnímame svet má veľa do činenia s naším prehľadom. Dnes, vďaka úžasnej technike, je možné vidieť oba konce spektra v perspektíve. To nás prírodných včelárov núti premýšľať o schéme fungovania vecí vo včelstve. Tu je web, ktorý vám pomôže mnoho vecí z vášho pohľadu na svet ujasniť si. http://htwins.net/scale2/scale2.swf?bordercolor=white

Zatiaľ vo včelárstve velí chémia, pretože s jej pomocou včelári riadia svoje včelstvá. Nechali svoj rozum ukolísať a považujú to za samozrejmé. Zdravotníctvo zadarmo nás naučilo brať si lieky pri každom ochorení a považovať to za samozrejmosť. Pritom vieme, že nádcha sa lieči s pomocou syntetických liekov sedem dní a bez nich tiež. Ak máte jasnú predstavu o živote včiel v prírode, snažíte sa vo svojich včelárskych postupoch zvoliť jednoduchú cestu.

Čítal som, že iný druh Varroa majú v Južnej Amerike, iný v Európe a iný v Ázii. To znamená, že roztoče Varroa si na kontinentoch navzájom nekonkurujú. Prekvapením vo včelárskom priemysle však je, ako rýchlo je populácia roztočov Varroa schopná stať sa odolnými voči pesticídom. Časovo sú to tri, štyri roky. Napríklad, len dva článkonožce sa na tejto planéte vyvinuli tak, že môžu žiť v silnom slanom náleve, a to krevety a mucha soľanka. Žiadne ďalšie veľké organizmy nedokážu tolerovať veľké množstvo soli. Soľ je veľmi účinný pesticíd a herbicíd a niekoľko lyžíc soli môže zabiť človeka. Bohužiaľ, soľ nie je selektívna, to znamená, že zabije všetko, nielen škodcu. Takže trik je nájsť pesticíd, ktorý zabije škodcu, a včely s ostatnou mikrofaunou a mikroflórou v úli zostanú bez úhony. V našom prípade chceme zabiť roztoče, ale včely a ostatné mikroorganizmy potrebné pre život včelstva musia zostať nedotknuté.

Včelári s kyslými kúpeľmi včelstiev prechádzajú v sezóne pri ošetrovaní včiel od najslabšej kyseliny mliečnej na jar, cez kyselinu mravčiu v lete, po kyselinu šťaveľovú v zime. Ošetrujú včelstvá metódou, ktorá zabije viac ako 90 % roztočov a zničí všetku užitočnú mikroflóru a mikrofaunu v úli. Ak pri tomto chemickom ošetrení včiel zahynie 99,9 % roztočov Varroa, ďalšie generácie klieštikov odvodia svoj pôvod výhradne z 1/10 % rostočov, ktoré prežili. V ďalších generáciách začnú dominovať populácie roztočov, ktoré sú rezistentné na organické kyseliny. Odolné populácie roztočov sa tak vyvíjajú každý mesiac po každom použití niektorej z organických kyselín. Preto dochádza v posledných rokoch v pravideľných intervaloch k hromadnému úhynu včelstiev. Z môjho pohľadu sa nemáme dožadovať nových a účinnejších liečiv, ale máme používať tie súčasné, ktoré zabezpečia zdravie včelstiev v dlhodobom horizonte. Od jarnej rovnodennosti po zimný slnovrat včelári stresujú svoje včelstvá organickými kyselinami a po poslednej dávke sa aj tak uisťujú použitím amitrazu, či roztoč Varroa je ešte vo včelstve. Akú logiku má tento postup, keď im na jar veterinári spália včely? Načo je dobrá takáto "čistotná" vojna?

Na Slovensku už tri desaťročia včelári bežne používajú amitraz ako fumigant, spálením dvoch kvapiek Taktiku na kúsku filtračného papiera. Tento výrobok je dostupný v lekárni pod značkou Avartin a má u nás dlhú úspešnú históriu, pretože má požadovanú kvalitu. Zo všetkých syntetických akaricídov sú jeho zvyšky najviac odbúrateľné v úli. Veselý analyzoval včelí vosk na amitraz v Slovenskej republike v roku 2004 a dopracoval sa k záveru, že prítomnosť amitrazu je nemerateľná a nepredstavuje hygienické riziko pre včely a pre človeka aj po dvadsaťročnej systematickej aplikácii. Nie som fanúšik chemického ošetrovania včelstiev, ale myslím si, že amitraz funguje dobre proti roztočom Varroa, je možné ho použiť iba jeden krát v roku, nekontaminuje vosk alebo med v akomkoľvek rozsahu, a je relatívne netoxický pre ľudí a pre včely.

Dr. Wallner z univerzity v Hohenheime považuje za nutnosť synteticky ošetrovať včelstvá v trojročných cykloch s použitím nasledovných prípravkov: Bayvarol - flumetrín, Gabon PA - acrinathrin a APIVAR - amitraz. Podľa jeho súkromného názoru, tieto tri produkty sú vhodné pre prírodné a ekologické včelárenie, pretože sú to chemické látky ľahko a rýchlo odbúrateľné z úľového priestoru. Dôležité je, aby včelári postupovali správne a v jednom roku použili iba jedno liečivo. Aby ste včetci včelári v lokalite boli úspešní, musíte konať spoločne!

O Varroa regulácii toho bolo popísané veľa. V čase včelárskej sezóny je možné použiť tepelné ošetrenie včelstiev, o ktorom je informácia v novinách "Die Presse".  Krátky príspevok o tepelnom varroa regulátore som našiel aj na you tube. Znie to všetko veľmi zaujímavo, ale myslím si, že je to pre hobby včelára príliš drahé. Dobré riešenie, ale asi nie úplne skvelé. "Pretože je to tak, že to tak nie je."

Trámikový úľ Warre - prezentácia

Nie je to len iný úľ, ale úplne nový pohľad na spôsob včelárenia.  Je to štýl vedenia včelstiev pre zachovanie sedliackeho rozumu vo včelárstve.  Pravdu poľnohospodár musí vidieť!
http://www.ruche-warre.com/ruche-warre-videos.html

Radosť zo včelárstva s úľom Warre

Dňom 1.júla 1962 začala platiť Československá štátna norma pre Jednotný úľ ČSN 47 8810. Podľa tejto normy sa Jednotný úľ, s ľudovým názvom čechoslovák, vyrába s manipulačným rámikom a manipulačným okienkom v zadnej časti plodiska. Riešenie úľa s manipulačným rámikom a okienkom v zadnej časti plodiska navrhol pravdepodobne okolo roku 1941 Paschke. Jeho riešenie mu umožnilo viesť rozvoj včiel bez toho aby musel otvárať úľ a vyrušovať včelstvo rozoberaním plodiska. Takéto riešenie úľového priestoru je z pohľadu dnešnej zdravotnej situácie vo včelstvách veľmi dôležité.

Vieme, že včelie hniezdo má priemer asi 30 cm a roztoče Varroa sa radšej zdržiavajú vo väčších okrajových bunkách na diele s prirodzenou stavbou ako v strede plodiska. Manipulačný rámik v manipulačnom okienku umožňuje včelám stavať trúdie dielo. Keď včely trúdí plod zaviečkujú, jednoducho ho včelár vyreže a vosk roztopí v slnečnom rozpúšťači. Manipulačný rámik je pre klieštika pascou v priebehu celej sezóny, máj, jún, júl. Metodika riadenia včelstiev v Jednotnom úli je založená na minimálnom vyrušovaní včelstiev počas roka a nevyrušovať včelstvá ich častým rozoberaním je dnes prvoradá požiadavka v boji s roztočom Varroa.

Táto skutočnosť vytvára priestor pre riešenie konštrukcie úľa Warre s pozorovacím okienkom tak, aby tento priestor zároveň plnil úlohu na odstraňovanie trúdieho diela a prípadné kŕmenie včelstva.

Dnes už nosia peľ.

Prišla jar

Dnes vyleteli. Slnečno, 10 C, bezvetrie. Žijú všetky.

Ráno, pred očakávaným preletom, som vyčistil dná. Bolo veľa mŕtvoliek. Túto jar mám slabé včely. Na dno, pod plodisko, som podstavil plytký nadstavok / 11 cm. Včely ho postupne vystavajú trúdím dielom, ktoré treba vyrezávať. Je vhodné, ponechať prázdny nízky nadstavok na najspodnejšej pozícii celú zimu.