Klub Šanca pre včely

V Čechách vznikla celkom spontánne vyvolaná iniciatíva, klub Šanca pre včely, ktorá ma okamžite zaujala a môj blog aj ja sme sa stali ihneď súčasťou klubového permanentného seminára. Záujem o toto hnutie prejavil aj jeden včelár z Poľska s cca 100 včelstvami, takže hnutie je od prvopočiatku medzinárodné, čo je asi len dobre. Technické prístupy ku včeláreniu vo včelárskej obci pretrvávajú a tak hlavným cieľom tohoto hnutia by malo byť začať toto meniť. V tomto hnutí ide predovšetkým o to, ako nebyť predovšetkým chovateľom včiel, ale ako byť predovšetkým včelárom!

  

Myšlienka klubu na zriadenie stanovišťa s divokým chovom včiel na každej včelnici je určite ušľachtilá, pretože populácia včelstiev za posledných dvadsať rokov klesá. Je smutné, že po objavení roztoča v našich včelstvách pred tridsiatimi rokmi, počet včelárov po súčasnosť klesol možno o polovicu. Metódy varroa-ošetrovania včelstiev sa menia každých pár rokov so známymi negatívnymi úspechmi. Ochrancovia prírody z radov včelárskej obce poznávajú prírodu len na papieri, účasť na akciách s poradenstvom včelári často ignorujú a potom šírená osveta nemá žiadny vplyv na zdravotný stav včelstiev. Mňa osobne hnevá ten nezmysel, keď včelár počas sezóny natisne do včelstiev množstvo chémie, jarným náterom plodu počnúc, letným kyslým kúpelom včiel pokračujúc, jesennou fumigáciou sa uisťujúc a zimným aerosolovaním končiac. Načo je tento vytrvalo šírený postup dobrý? Počas mojej včelárskej praxe som použil na ošetrenie včelstiev amitraz, gabon a kyselinu mravčiu. Nikdy som ich nekombinoval, v sezóne som použil iba jeden z uvedených prípravkov a z mojich včelstiev ani jedno nezomrelo. Prečo?

Nechápem včelára, ktorý zmení každých šesť mesiacov liečbu o účinnejší a bezpečnejší prípravok len preto, že včelár dôchodca so skúsenosťami, alebo veľký včelár, ktorý si nemôže dovoliť mať problémy, sa riadia nimi vymyslenými opatreniami na pravidelné ničenie roztočov Varroa. A na jar budúceho roka znovu a znovu prežívajú situáciu niekedy s 90-100 % stratami včelstiev. Poznám veľa včelárov, skúsených, neskúsených, mladých i starých, ekologických a konvenčných, ktorí sa starostlivo a zodpovedne venujú liečbe ich včelstiev. Každý z nich má jednoducho iný názor na ošetrovanie včelstiev. Viem, a z vlastnej záhrady poznám, že udržateľnú Varroa reguláciu včelstiev dosiahnem jednou z doporučovaných metodík, ktoré sú rovnocenné a sú to: zootechnicko-chovateľské, termické a chemické postupy. Neodsudzujem ani jednu z týchto metód, osobne sa snažím vo svojich včelárskych postupoch zvoliť jednoduchú cestu, ktorá je založená na minimálnom vyrušovaní včelstiev. Kto chce včeláriť v súlade s prírodou, musí prestať uvažovať v rovine priemyselmých postupov, tu vôbec nepomáhajú výhovorky na dodržiavanie nadiktovaných predpisov "zhora", pretože ste iba vy zodpovední za svoje včely.

Ak som správne pochopil "desatoro" hnutia, tak klub Šanca pre včely nie je o biovčelárení. Tu ide o to, že vyše štvrťstoročia sa pasujeme s roztočom Varroa s pomocou liečiv, ktoré nám doporučuje výskum. Výskum sa za celé toto obdobie zaoberá súbežnými vírusovými a bakteriálnymi chorobami, ktoré môže mať na svedomí tiež Varroa destruktor. Ale mor včelieho plodu sme tu mali dávno pred roztočmi Varroa. Toto bakteriálne ochorenie včelstva bolo na Slovensku prvý krát diagnostikované v roku 1939. Je možné predpokladať, že sa k nám choroba rozšírila až po zavedení rámikov a medzistienok do praxe. Pri včelárení v košniciach na prírodnom diele choroba nebola nikdy zistená. Aj jej pôvodný názov, Americká hniloba včelieho plodu, je odvodený od úľa Amerikán s rozoberateľným dielom na rámikoch. Preto dnes včelárov zaujíma štýl vedenia včelstiev na prírodnom diele. Trámikový úľ je od rámikového úľa starší o polstoročie, ale u nás nikdy nedostal šancu dokázať svoje kvality, aby bol súčasťou životaschopného včelieho organizmu. Zaslúži si pozornosť vedy a využitie v praxi. V trámikovom úli s prirodzenou stavbou majú včely uľahčenú starostlivosť o plod, udržia v plodisku dostatočne vysokú stálu teplotu jej jednoduchou reguláciou medzi uličkami, každú sezónu obnovia dielo a roztoče Varroa väčšinou obsadia plodové bunky po obvode plodového hniezda. Samozrejme, že môžem uviesť množstvo ďalších príkladov, s ktorými sa musia včely denne vysporiadať a ktoré im hádže pod nohy človek a jeho "jednoduché" postupy v poľnohospodárstve v súlade s heslom "viac je lepšie", ale z vyššie uvedeného vyplýva, že roztoč Varroa destruktor nie je najväčším nepriateľom Včely medonosnej.

Ľudia majú zrak, včely majú prehľad

Už ste sa niekedy spýtali sami seba: Čo je život? Život je chémia a fyzika. Mnoho vecí sa vzájomne dopĺňajú, odpudzujú alebo popierajú sami seba. Aby sme túto otázku pochopili, musíme život študovať. Ako vnímame svet má veľa do činenia s naším prehľadom. Dnes, vďaka úžasnej technike, je možné vidieť oba konce spektra v perspektíve. To nás prírodných včelárov núti premýšľať o schéme fungovania vecí vo včelstve. Tu je web, ktorý vám pomôže mnoho vecí z vášho pohľadu na svet ujasniť si. http://htwins.net/scale2/scale2.swf?bordercolor=white

Zatiaľ vo včelárstve velí chémia, pretože s jej pomocou včelári riadia svoje včelstvá. Nechali svoj rozum ukolísať a považujú to za samozrejmé. Zdravotníctvo zadarmo nás naučilo brať si lieky pri každom ochorení a považovať to za samozrejmosť. Pritom vieme, že nádcha sa lieči s pomocou syntetických liekov sedem dní a bez nich tiež. Ak máte jasnú predstavu o živote včiel v prírode, snažíte sa vo svojich včelárskych postupoch zvoliť jednoduchú cestu.

Čítal som, že iný druh Varroa majú v Južnej Amerike, iný v Európe a iný v Ázii. To znamená, že roztoče Varroa si na kontinentoch navzájom nekonkurujú. Prekvapením vo včelárskom priemysle však je, ako rýchlo je populácia roztočov Varroa schopná stať sa odolnými voči pesticídom. Časovo sú to tri, štyri roky. Napríklad, len dva článkonožce sa na tejto planéte vyvinuli tak, že môžu žiť v silnom slanom náleve, a to krevety a mucha soľanka. Žiadne ďalšie veľké organizmy nedokážu tolerovať veľké množstvo soli. Soľ je veľmi účinný pesticíd a herbicíd a niekoľko lyžíc soli môže zabiť človeka. Bohužiaľ, soľ nie je selektívna, to znamená, že zabije všetko, nielen škodcu. Takže trik je nájsť pesticíd, ktorý zabije škodcu, a včely s ostatnou mikrofaunou a mikroflórou v úli zostanú bez úhony. V našom prípade chceme zabiť roztoče, ale včely a ostatné mikroorganizmy potrebné pre život včelstva musia zostať nedotknuté.

Včelári s kyslými kúpeľmi včelstiev prechádzajú v sezóne pri ošetrovaní včiel od najslabšej kyseliny mliečnej na jar, cez kyselinu mravčiu v lete, po kyselinu šťaveľovú v zime. Ošetrujú včelstvá metódou, ktorá zabije viac ako 90 % roztočov a zničí všetku užitočnú mikroflóru a mikrofaunu v úli. Ak pri tomto chemickom ošetrení včiel zahynie 99,9 % roztočov Varroa, ďalšie generácie klieštikov odvodia svoj pôvod výhradne z 1/10 % rostočov, ktoré prežili. V ďalších generáciách začnú dominovať populácie roztočov, ktoré sú rezistentné na organické kyseliny. Odolné populácie roztočov sa tak vyvíjajú každý mesiac po každom použití niektorej z organických kyselín. Preto dochádza v posledných rokoch v pravideľných intervaloch k hromadnému úhynu včelstiev. Z môjho pohľadu sa nemáme dožadovať nových a účinnejších liečiv, ale máme používať tie súčasné, ktoré zabezpečia zdravie včelstiev v dlhodobom horizonte. Od jarnej rovnodennosti po zimný slnovrat včelári stresujú svoje včelstvá organickými kyselinami a po poslednej dávke sa aj tak uisťujú použitím amitrazu, či roztoč Varroa je ešte vo včelstve. Akú logiku má tento postup, keď im na jar veterinári spália včely? Načo je dobrá takáto "čistotná" vojna?

Na Slovensku už tri desaťročia včelári bežne používajú amitraz ako fumigant, spálením dvoch kvapiek Taktiku na kúsku filtračného papiera. Tento výrobok je dostupný v lekárni pod značkou Avartin a má u nás dlhú úspešnú históriu, pretože má požadovanú kvalitu. Zo všetkých syntetických akaricídov sú jeho zvyšky najviac odbúrateľné v úli. Veselý analyzoval včelí vosk na amitraz v Slovenskej republike v roku 2004 a dopracoval sa k záveru, že prítomnosť amitrazu je nemerateľná a nepredstavuje hygienické riziko pre včely a pre človeka aj po dvadsaťročnej systematickej aplikácii. Nie som fanúšik chemického ošetrovania včelstiev, ale myslím si, že amitraz funguje dobre proti roztočom Varroa, je možné ho použiť iba jeden krát v roku, nekontaminuje vosk alebo med v akomkoľvek rozsahu, a je relatívne netoxický pre ľudí a pre včely.

Dr. Wallner z univerzity v Hohenheime považuje za nutnosť synteticky ošetrovať včelstvá v trojročných cykloch s použitím nasledovných prípravkov: Bayvarol - flumetrín, Gabon PA - acrinathrin a APIVAR - amitraz. Podľa jeho súkromného názoru, tieto tri produkty sú vhodné pre prírodné a ekologické včelárenie, pretože sú to chemické látky ľahko a rýchlo odbúrateľné z úľového priestoru. Dôležité je, aby včelári postupovali správne a v jednom roku použili iba jedno liečivo. Aby ste včetci včelári v lokalite boli úspešní, musíte konať spoločne!

O Varroa regulácii toho bolo popísané veľa. V čase včelárskej sezóny je možné použiť tepelné ošetrenie včelstiev, o ktorom je informácia v novinách "Die Presse".  Krátky príspevok o tepelnom varroa regulátore som našiel aj na you tube. Znie to všetko veľmi zaujímavo, ale myslím si, že je to pre hobby včelára príliš drahé. Dobré riešenie, ale asi nie úplne skvelé. "Pretože je to tak, že to tak nie je."

Trámikový úľ Warre - prezentácia

Nie je to len iný úľ, ale úplne nový pohľad na spôsob včelárenia.  Je to štýl vedenia včelstiev pre zachovanie sedliackeho rozumu vo včelárstve.  Pravdu poľnohospodár musí vidieť!
http://www.ruche-warre.com/ruche-warre-videos.html

Radosť zo včelárstva s úľom Warre

Dňom 1.júla 1962 začala platiť Československá štátna norma pre Jednotný úľ ČSN 47 8810. Podľa tejto normy sa Jednotný úľ, s ľudovým názvom čechoslovák, vyrába s manipulačným rámikom a manipulačným okienkom v zadnej časti plodiska. Riešenie úľa s manipulačným rámikom a okienkom v zadnej časti plodiska navrhol pravdepodobne okolo roku 1941 Paschke. Jeho riešenie mu umožnilo viesť rozvoj včiel bez toho aby musel otvárať úľ a vyrušovať včelstvo rozoberaním plodiska. Takéto riešenie úľového priestoru je z pohľadu dnešnej zdravotnej situácie vo včelstvách veľmi dôležité.

Vieme, že včelie hniezdo má priemer asi 30 cm a roztoče Varroa sa radšej zdržiavajú vo väčších okrajových bunkách na diele s prirodzenou stavbou ako v strede plodiska. Manipulačný rámik v manipulačnom okienku umožňuje včelám stavať trúdie dielo. Keď včely trúdí plod zaviečkujú, jednoducho ho včelár vyreže a vosk roztopí v slnečnom rozpúšťači. Manipulačný rámik je pre klieštika pascou v priebehu celej sezóny, máj, jún, júl. Metodika riadenia včelstiev v Jednotnom úli je založená na minimálnom vyrušovaní včelstiev počas roka a nevyrušovať včelstvá ich častým rozoberaním je dnes prvoradá požiadavka v boji s roztočom Varroa.

Táto skutočnosť vytvára priestor pre riešenie konštrukcie úľa Warre s pozorovacím okienkom tak, aby tento priestor zároveň plnil úlohu na odstraňovanie trúdieho diela a prípadné kŕmenie včelstva.

Dnes už nosia peľ.

Prišla jar

Dnes vyleteli. Slnečno, 10 C, bezvetrie. Žijú všetky.

Ráno, pred očakávaným preletom, som vyčistil dná. Bolo veľa mŕtvoliek. Túto jar mám slabé včely. Na dno, pod plodisko, som podstavil plytký nadstavok / 11 cm. Včely ho postupne vystavajú trúdím dielom, ktoré treba vyrezávať. Je vhodné, ponechať prázdny nízky nadstavok na najspodnejšej pozícii celú zimu.

Ciele prírodného včelára v sezóne

Kto si všimol fungovanie blogov v zahraničí určite postrehol, že tak, ako každý iný bloger, aj ja na mojom blogu píšem moje osobné názory, ktoré by nemali byť reprodukované, respektíve nikomu ich neodporúčam. Je to osobná vec každého, čo si z mojich myšlienok osvojí. 

Nič nie je na tom zlé, že skúšam inú cestu aká je tá zaužívaná vo všeobecne uznávaných postupoch. Mojím receptom je, že som si to vyskúšal podľa skúseností včelárov z Francúzska a Ruska. To je všetko! Čo o prírodnom včelárení viem som napísal na mojom blogu, dal som tam množstvo odkazov z celého sveta a nemám čo k tomu viac dodať. Snáď len toľko, že každý rok aktualizujem moje nové skúsenosti a poznatky z včelárenia týmto prekrásnym štýlom na prírodnom diele. V podstate ide o technológiu, ktorú používali včelári zhruba pred sto rokmi v košniciach a ja som si ju prispôsobil na drevené úle Warre.

Dospel som k presvedčeniu, že akýkoľvek chemický zásah proti klieštikovi vo včelstve v marci nie je naozaj dobrý postup. Dlhoveké zimné včely musia odovzdať všetku svoju energiu do výchovy plodu letných včiel. Každá liečba je stresujúcim faktorom pre včely a porucha vo včelstve po jeho liečbe spôsobí práve teraz v túto ročnú dobu väčšiu škodu ako roztoče. Každý sa musí rozhodnúť o tom, čo bude vo včasnej jari vo včelstvách robiť. Ako najvhodnejšia metóda pre toto obdobie včasnej jari sa mi javí útok proti roztočom pomocou práškového cukru, citrónovej šťavy a klasické odstraňovanie trúdieho plodu. Pripomínam, že najvhodnejší čas na akútne ošetrenie včelstiev, v prípade potreby, je v nadmorskej výške mojej lokality koniec augusta, septembra a októbra. Kontrola stavu dostatočného množstva medových zásob a peľu v období vrcholiaceho leta je veľmi dôležitá, pretože dobrá kondícia zimujúceho včelstva vo včasnej jari je priamo závislá na zásobách prírodného medu s peľom.

Včelárenie s klieštikom je v krátkodobom horizonte včelárskej sezóny dlhodobým náročným procesom vo vedení včelstiev bez veľkého množstva chemických látok. Oceňujem množstvo technických postupov s organickými kyselinami, ale nemôžem s nimi súhlasiť. Ak sa včelstvo v marci nedokáže vyrovnať s klieštikom, určite počet roztočov prekročil udržateľný prah na jeseň tak, že včely na jar padnú, čo je chyba včelára. Ak po letnom slnovrate, kedy sa rodia zimné včely, nedošlo k žiadnemu vyrušovaniu a tým k významnému poškodeniu včelstva, jeho mikroflóry, mikrofauny a potravinových zásob organickými kyselinami, či inými chemickými liečivami, potom včelstvá v pohode prežijú jeseň a prezimujú bez ujmy. Na jar nájdete roztočov takmer vo všetkých včelstvách a chemický zásah do života včelstva v tomto období je určite tým najhorším zásahom. Môj skromný názor je, počkať na obdobie rojenia a až vtedy zasiahnuť proti roztočom tvorbou odložencov z vyrojených včelstiev. Kto chce včeláriť v súlade s prírodou, musí prestať uvažovať v rovine priemyselmých postupov, tu vôbec nepomáhajú výhovorky, pretože ste iba vy zodpovední za svoje včely. Pri včelárení s roztočmi Varroa s pomocou chémie máte bohužiaľ len dve možnosti - koniec s hrôzou, alebo hrôza bez konca.

Včely nám sústavne dokazujú, že toho vydržia veľmi veľa. Robiť zimujúcemu včelstvu kyslý kúpeľ kyselinou šťaveľovou v období zimného slnovratu je ďaľším neuváženým krokom včelára. Myslieť si, že oneskorená zvyšková "liečba" zabezpečí včelstvu pokojné zimovanie a úspešný jarný rozvoj, je relatívne. Pokojné zimovanie včelstiev narušuje každý deň množstvo ďaľších nepriateľov, čo musí včelár priebežne odhaľovať. Nebezpečenstvom pre zimujúce včely je ďateľ, kuna, lasica, piskor, sýkorky, ale aj na úľ búchajúci konár stromu. Niet sa čo čudovať, že v dôsledku každodenného čelenia včiel toľkému množstvu nebezpečenstiev v zimnom období je množstvo úľov v skorej jari skutočne chorých a trvá im pár týždňov kým sa zotavia. Preto treba venovať pozornosť zdraviu včiel v sezóne a nie v zime. A ak niekto aj trochu číta môj blog, on či ona môžu pochytiť myšlienku o praktickej aplikácii niektorých postupov, ktoré uvádzam zadarmo, dúfam, že v inšpiratívnych príspevkoch, ako príklady použiteľné v prírodnom včelárení.

Úľ pred a po jarných zásahoch.

Našiel som veľmi dobrú metodiku nemeckého hobby včelára, Friedela Rennera, ktorá v zásade nie je spochybňovaná a je podobná taktike, ktorú uvádzam na blogu v príspevku "Zelený úľ Warre". Metóda bez chemického ošetrovania včelstiev spočíva v tom, že na jar, keď príde prvé teplé počasie a teplota vystúpi aj v horách na 15 stupňov Celzia, je slnečný deň a bezvetrie, treba úľ otvoriť a zo včelstva vybrať všetky plásty s plodom aj so včelami na nich a vytvoriť novú rodinu. Obvykle majú včelstvá v tomto čase štyri až päť plástov s plodom. Matku treba vyhľadať a oddeliť ju aj so včetkými zostávajúcimi plástami bez plodu. Zostávajúce plásty bez plodu s matkou dáme do jedného nadstavka, ktorý zostane na pôvodnom mieste. Táto rodina má teraz veľmi málo roztočov Varroa, pretože väčšina z nich sa nachádza v zaviečkovanom plode novovytvorenej rodiny, aby sa tam rozmnožovali. Do novovytvorenej rodiny môžeme preložiť plásty s plodom aj z piatich úľov. Všetky včely zo zaviečkovaného plodu sa narodia najneskôr za 13 dní. Mladá matka, ktorú si včely vychovajú, sa oplodní a začne klásť vajíčka asi za 23 dní. K tomu treba pripočítať 7 dní, kedy začnú včely viečkovať plod od ňou položených vajíčok. Roztoč Varroa údajne prežíva na jar bez plodu len asi 27 dní, takže väčšina sa pri tomto obmedzení nemôže reprodukovať a hynie.

Pre prírodného včelára je tento zásah opäť len hrubou manipuláciou so včelami, pretože roztrhanie plodiska a jeho prekladanie tam a späť, je úplne v rozpore s harmonickou povahou včelstva. Je to všetko len o boji včelára proti roztočom a metódu je vhodné použiť v akútnych prípadoch. Preto väčší zmysel má, dať včelám šancu vysporiadať sa s roztočom prirodzenou cestou v období rojenia, prípadne vytváraním nútených rojov - zmetencov počas medobrania.