Na mojich včelách pozorujem už niekoľko rokov, že dať im stavať dielo počas hlavnej znášky je veľká chyba. Včelám v mojej lokalite treba dať stavať dielo najmenej mesiac pred prvou jarnou znáškou z ovocných stromov a repky. Včely budú stavať nové dielo aj vo februári. V sobotu, 11.4.2015, som dal včelstvám v ležanoch JU šesť rámikov. 16. apríla boli všetky vystavané panenským dielom a zanesené nektárom. A 19. apríla napadlo 20 cm snehu. 2. mája bol celý Choč pod snehom. Tvorba vosku a stavanie nových plástov včas na jar je pre včely úplne prirodzené. Treba im dať stavať nad plodiskom alebo vedľa plodiska, kde je dostatočne teplo a vlhko. Silné a zdravo prezimované včelstvo takto vytvorený prázdny priestor považuje za budúcu veľkosť včelieho superorganizmu a snaží sa do tohto priestoru narásť. Vo včasnej jari pod plodiskom včely nestavajú. Až keď prídu teplé dni, v máji, budú včely stavať dielo aj smerom nadol. Priaznivá situácia na stavbu nového diela je v čase kvitnutia vŕb. Tento termín nemožno premeškať, potom je už neskoro. Je to ako s trávou, o ktorej sa u nás hovorí, že ju do Juraja ani kliešťami zo zeme nevytiahneš a po Jurajovi ani kladivom do zeme nezatlčieš. Mne v apríli, keď u nás kvitnú vŕby, včelstvá bez problémov postavia dvanásť aj štrnásť rámikov JU alebo B s novým dielom. Bunky zafrckajú sladinou a zaplodujú. Včely musia mať vo včasnej jari k dispozícii najmenej dva jedenásť rámikové nadstavky JU alebo dva dvanásť rámikové B na plodovanie, na stavanie a na raketový rast včelstva. V máji, keď u nás kvitnú ovocné stromy, také včelstvo potrebuje už tri hlboké nadstavky, a v júni, kedy v horách kvitne malina, aj štyri. Dať stavať včelám vo včasnej jari nové dielo, je, podľa mňa, na horniakoch spôsob, ako sa dá vo včelách všetko zrozumitelne čítať a podľa toho konať. Včelstvo rastie s prírodou. Včelár sa musí držať toho čo práve kvitne. Dôležité je však to dvojnadstavkové plodisko. A také plodisko treba urobiť v čase kvitnutia vŕb, teda včas, aby sa včely snažili vyplniť poskytnutý priestor mlaďou a zásobami. Aby si "nemysleli", že im ako životný priestor stačí jedno desaťrámikové plodisko B, v ktorom má plodové teleso obmedzený pohyb a včelstvo je potom nútené v období hojnosti pokojne vysielať roje s prebytočnými včelami.
![](https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiBmARC7jCWSTP8KLfU-QaRCi_oE6puxUkSnLqgGZMKAKD_cSNdjTVIeNKmzLwuP5A2RCgN5KARXjXuSa-Kai7htGlV1jecP8lggZUB6-j7Ldh1Wg7KsjO-ht_la00AkcFPYEvrPgNgJzmm/s320/Pl%C3%A1st+warre+ko%C5%A1nicov%C3%BD1.png)
Keď včelár začne v ležane rozširovať úľový priestor, tak sa aj hniezdo včelstva bude presúvať v smere zväčšovania priestoru. Tak isto bude včelstvo reagovať pri rozširovaní úľového priestoru smerom nahor vo vertikálnych úľoch.
Vo všetkých prípadoch však vo včelstve platí, že tá "guľa" v hniezde nikdy nebude väčšia ako jej pôvodný priemer 30 cm. Pri presune z jedného miesta na druhé zanechá na pôvodnom stanovišti zaviečkovaný plod, ktorý po narodení mladých včiel uvoľní priestor pre med.
Kto tento biologický proces v živote včelstva má odpozorovaný, ten nemusí čakať úspech od zázračných, a zároveň pracných nízkych rámikov, ani sa nádejať, že kombinované úľové zostavy mu zabezpečia vyššie výnosy medu. S viacnadstavkovou technológiou včelárenia sa dá úspešne včeláriť aj v nadstavkoch velkosti Luneburgskej košnice. Takže nadstavky B aj JU a ich úľové zostavy len s jednou výškou rámika, vyhovujú pri viacnadstavkovom včelárení predovšetkým včelstvu a včelárovi určite tiež.
Ak majú včely snahu rojiť sa, tak majú malý úľový priestor na plynulý pohyb plodového telesa, teda na rast včelstva. V žiadnom prípade nemám snahu niekoho poučovať, len konštatujem, že včelár radšej bezohľadne rozreže v superorganizme včelstva jeho maternicu na dve polovice a urobí odloženec, z čoho sa včelstvo po takomto bezohľadnom chirurgickom zásahu musí zotavovať niekoľko týždňov, ako by mal plodovému telesu včelstva umožniť pohyb v dvoch košniciach umiestnených nad sebou alebo vedľa seba. Áno, viacnadstavkovo včeláriť, to je ťažšie, lebo tam treba trochu práce, vytrvalosti a obetavosti. A predstavivosti, aby včelár dokázal včelám simulovať pohyb plodového telesa v akokoľvek usporiadanom, viacnadstavkovom, úľovom systéme. Ak mám urobiť odloženec, tak radšej z vyrojeného včelstva.
Mňa učili, že mám čakať na znášku a až vtedy môžem rozširovať úľový priestor jednou alebo dvoma medzistienkami. V takom prípade sa mi zvyčajne stalo, že včely zaniesli plodisko nektárom a peľom a v úli som mal len polovičný počet včiel, pretože včelstvo nemalo kde plodovať. Preto dnes poskytujem včelstvám na plodovanie v čase kvitnutia vŕb dva nadstavky JU, aby nebola potlačená aktivita matky v kladení vajíčok a harmónia v plodisku. Jarný rozvoj včelstva je predovšetkým o harmónii v plodisku úľa. V prírode včely naplnia dutinu stromu a väčšinou trvá päť rokov kým vytvoria potrebné hniezdo a postavia dostatočný počet plástov. Už v stredoveku, v roku 1579, napísal Nikol Jakobiho príbeh, v ktorom hovorí, že včelári musia čakať päť rokov, aby zožali prvú úrodu medu z kláta. V dnešnej dobe očakávame všetci medobranie už v druhom roku. Takže namiesto toho, aby mali včelstvá v úli plásty dlhé ako noha, dávame im stavať každoročne viacej plástov, aby mali kde chovať plod a ukladať nektár. Len vtedy zostane plodové hniezdo kompaktné, matka bude mať dostatok priestoru na kladenie vajíčok v špirále a včelstvá sa budú menej rojiť. Keď sú včely v dobrej nálade, potom využijú dokonale každú znášku.
Ak majú včely snahu rojiť sa, tak majú malý úľový priestor na plynulý pohyb plodového telesa, teda na rast včelstva. V žiadnom prípade nemám snahu niekoho poučovať, len konštatujem, že včelár radšej bezohľadne rozreže v superorganizme včelstva jeho maternicu na dve polovice a urobí odloženec, z čoho sa včelstvo po takomto bezohľadnom chirurgickom zásahu musí zotavovať niekoľko týždňov, ako by mal plodovému telesu včelstva umožniť pohyb v dvoch košniciach umiestnených nad sebou alebo vedľa seba. Áno, viacnadstavkovo včeláriť, to je ťažšie, lebo tam treba trochu práce, vytrvalosti a obetavosti. A predstavivosti, aby včelár dokázal včelám simulovať pohyb plodového telesa v akokoľvek usporiadanom, viacnadstavkovom, úľovom systéme. Ak mám urobiť odloženec, tak radšej z vyrojeného včelstva.
Mňa učili, že mám čakať na znášku a až vtedy môžem rozširovať úľový priestor jednou alebo dvoma medzistienkami. V takom prípade sa mi zvyčajne stalo, že včely zaniesli plodisko nektárom a peľom a v úli som mal len polovičný počet včiel, pretože včelstvo nemalo kde plodovať. Preto dnes poskytujem včelstvám na plodovanie v čase kvitnutia vŕb dva nadstavky JU, aby nebola potlačená aktivita matky v kladení vajíčok a harmónia v plodisku. Jarný rozvoj včelstva je predovšetkým o harmónii v plodisku úľa. V prírode včely naplnia dutinu stromu a väčšinou trvá päť rokov kým vytvoria potrebné hniezdo a postavia dostatočný počet plástov. Už v stredoveku, v roku 1579, napísal Nikol Jakobiho príbeh, v ktorom hovorí, že včelári musia čakať päť rokov, aby zožali prvú úrodu medu z kláta. V dnešnej dobe očakávame všetci medobranie už v druhom roku. Takže namiesto toho, aby mali včelstvá v úli plásty dlhé ako noha, dávame im stavať každoročne viacej plástov, aby mali kde chovať plod a ukladať nektár. Len vtedy zostane plodové hniezdo kompaktné, matka bude mať dostatok priestoru na kladenie vajíčok v špirále a včelstvá sa budú menej rojiť. Keď sú včely v dobrej nálade, potom využijú dokonale každú znášku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára