Jarný postup včelára v Jasenovej

Hovorí sa, že koľko je včelárov, toľko je postupov pri vedení včelstiev. Určite, je to pravda. Stačí v záhrade posunúť úle o päť metrov a výsledok bude hneď iný. Vo včelárskej literatúre sa stretneme so spôsobom účelného obhospodarovania včelstiev podľa pravidla 40 dní. Pravidlo 40 dní znamená toľko, že 40 dní prejde od nakladenia vajíčka až po čas, keď sa včela stane lietavkou, zberateľkou. Podľa pravidla 40 dní musí včelár uvažovať nad obmedzovaním plodovania včelstva, ako aj nad podnecovaním včelstva k plodovaniu. Pri pozorovaní jarného rastu včelstva platí, že pravidlo 40 dní je len východiskovým pravidlom a v podstate má druhotný význam. Včelstvo na dosiahnutie úplného vývinu, aby sa z neho stalo výkonné včelstvo, potrebuje až 11 týždňov špirálovitého rastu, teda 77 dní. Mať silné včelstvo a mať znáškovo zrelé včelstvo nie je to isté.

Počas priaznivej sezóny s dobrým vývojom počasia a kveteny v prírode v Jasenovej na Orave (537 m n.m.) môžu včely takmer každoročne využiť dve významné znášky. Jarná znáška vrcholí v polovici júna z malín, ďatelinovín a lúk. Neskorá znáška z lesa a horských lúk zas vrcholí v polovici a koncom júla. Pre tieto dve znášky musí včelár pripraviť výkonné a vyspelé včelstvá. Keď potrebujem výkonné včelstvo v polovici júna, tak 11 týždňov potrebných na jeho vývin do znáškovej zrelosti začína v poslednej marcovej dekáde. Vtedy treba začať s podnecovaním včelstiev k plodovaniu. V staršej literatúre sa tomu hovorí aj napájanie včelstiev. Môj postup vyžaduje úľovú zostavu pozostávajúcu najmenej z troch bedničiek rámikovej miery B alebo JU.
V našich horských klimatických podmienkach podnecujem včely koncom marca odviečkovaným plástom s medom, ktorý vkladám do plodiska na okraj hniezda, kde je v teple a v dosahu včiel. Okrem toho podnecujem vo včasnej jari medom rozriedeným vodou v pomere 1:1, ktorý v množstve 1 Dl denne nalejem na horné latky rámikov a do uličiek na včely, alebo je možné ho podávať včelám priamo do stredu plodiska prostredníctvom rámikového kŕmidla. Keď niet medu musím sa uspokojiť aj s cukrom rozriedeným vodou 1:1. Včelstvá podnecujem 14 dní. Podnecovanie je účinné iba s dostatkom peľových zásob vo včelstve. Keď sa narodí prvá generácia jarných včiel pokračujem v podnecovaní včelstiev otáčaním nadstavkov alebo rámikov o 180°. Zásoby sa tak dostanú do blízkosti letáča, kde ich včely rýchlo využijú, pretože včelstvo s plodom postupuje smerom k letáču. Včelstvo tak z jari rýchlo rastie.

Niekedy v čase kvitnutia vŕby rakyty, egreša a na začiatku kvitnutia ostatných vŕb sú včelstvá natoľko silné, že husto obsadajú všetky uličky medzi rámikmi. Je to obdobie začiatku intenzívneho plodovania včelstiev. Včelstvá už podnecuje k plodovaniu samotná príroda. Vtedy včelstvám rozšírim úľový priestor o 100%. Urobím to tak, že rámiky z plodiska rozdelím na dve polovice a umiestnim ich nad seba v dvoch nadstavkoch. Zostávajúcu prázdnu časť nadstavkov vyplním medzistienkami. Včely bez problémov počas znášky z vŕb všetky medzistienky vystavajú (aj dvanásť) a matka panenské plásty zakladie vajíčkami. Včelstvá použijú jarnú znášku z vŕb na vlastný vývin a na malé zhromažďovanie zásob. Takto postupujem v nadstavkových úľoch i v ležanoch.

Včelstvo dosahuje v roku len raz vrchol svojho vývoja. Rastie len do letného slnovratu. Ja však potrebujem, aby včely využili dve znášky. Preto musím včelám pomôcť ďalším postupom. V čase kvitnutia ovocných stromov sa včelstvá dostávajú do rojovej nálady. Dnes už poznám postup aj s vedením vyrojených včelstiev a rojov bez straty medného výnosu, ale o tom tu nebudem písať. Pre využitie dvoch znášok včelstvami v priebehu 50 dní je výhodnejší postup s tvorbou odložencov. Tvorba odložencov len čiastočne obmedzí plodovanie včelstva a špirálovitý postup matky pri kladení vajíčok nepreruší. Na zamedzenie rojenia robím odloženec súčasne s odchovaním mladej matky. Odloženec možno urobiť cez medník, cez tretí nadstavok v úľovej zostave. Treba sa však postarať, aby medzi materským včelstvom a odložencom bola priehradka, medzidno. Priehradka slúži zároveň ako dno pre odloženec v nadstavkovom úli. Postupujem tak, že z plodiska odstránim všetky plásty okrem jedného s otvoreným plodom a s matkou, ktorý ponechám v pôvodnom plodisku. Všetky ostatné plásty s plodom dám do spomínaného tretieho nadstavku. Poradie plodiskových plástov s plodom treba vždy zachovať. Plásty bez plodu a prípadné medzistienky dám do plodiska k plodovému plástu, ktorý som tam ponechal. Z druhého nadstavku, ktorý doposial tvoril dvojdielne plodisko materského včelstva, urobím medník a môžem ho, ale nemusím, oddeliť mriežkou od starej matky. Všetky lietavky sa vrátia z odloženca do pôvodného plodiska. V top nadstavku s odložencom bude iba plod, mladušky a materské bunky, ktoré okrem jednej odstráni sám odloženec. Ak ich odloženec neodstráni, odstránim ich sám, pričom jednu materskú bunku ponechám. Týmto zásahom oddelím lietavky od mladých včiel a zabránim rojeniu. Odloženec v medníku je bez lietaviek a treba ho napájať vodou.

Časť rozdeleného včelstva s matkou a lietavkami využije znášku v polovici júna do slnovratu. Po oplodnení a po rozkladení sa mladej matky v odloženci včelstvá spojím cez noviny. Urobím to tak, že odloženec s mladou matkou, ktorý bol na top pozícii úľa, prehodím na základňu, čiže na odoberateľné dno, položím na nadstavok noviny a nadstavím plodisko aj medník so starou matkou. Za veľmi krátku dobu vznikne zrelé včelstvo, ktoré využije druhú znášku v lokalite v druhej polovici júla po slnovrate. Zároveň zazimujem silné včelstvo s mladou matkou. Ďalej môžem postupovať metódou s celoročne udržiavaným dvojnadstavkovým plodiskom miery B alebo JU.

Odloženec Warre.

Ak sa včelstvo vyrojí, postupujem podobne.

Včeláriť sa dá aj za skriňou vo včelíne.

V každej úľovej zostave je možné tak postupovať.