"Dobrý deň, na vašom blogu som si čital o vašom včelarení na prirodzenom diele a veľmi ma to zaujalo. Včelárim v úľoch typu čechoslovák a chcel by som na takéto včelárenie presedlať. Vedeli by ste mi dať nejaké rady ako na to?"
Tu je metodika včelárenia v Jednotnom úli - čechoslováku https://issuu.com/
Veľa informácií nájdeš aj tu http://www.vcely.sk/forum/
A ak chceš včeláriť len na prírodnom diele, tak nazebruj len holé rámiky medzi už postavené plásty na medzistienkach. To aby ich včely vystavali rovno. Alebo v sezóne rozširuj úľový priestor len rámikmi bez medzistienok. Tých postupov je viac. Tu som jeden rok celý postup nafotil a popísal http://www.n-vcelari.sk/forum.
"Pozeral som si fotky v ktorych ste rozširovali ten uľ typu B pri ktorom ste polovicu plodiska preložili do medníka a plodisko ste doplnili prazdnymi rámikmi (tak isto ste doplnili prazdnymi ramikmi aj mednik) a tym padom usporiadanie v plodisku aj medniku nadobudlo rovnaky stav , zaroven som si nevšimol že v uli nebola materská mriežka ona sa pri tejto metode bez medzistienok nepouživa?"
Aj o tom niekde píšem. Materskú mriežku zakladám až po skončení obdobia rojenia. To je čas pred hlavnou znáškou, v nižších polohách z agáta a pod horami z maliny. Do času odkvitnutia ovocných stromov oba nadstavky sú plodiskom a bez materskej mriežky.
Vtedy matku vyhľadám, musí zostať v plodisku. Vyhľadanie matky robím tak, že z nádstavka vyberám jednotlivé plásty a pre istotu trhnem každým plástom nad plodiskom. Včely, prípadne aj matka, spadnú do plodiska. Potom dám materskú mriežku a na ňu nadstavok, ktorý bude taraz ako medník.
 |
| Situácia po prezimovaní v medníku pri dvojpriestorovom vedení včelstva. |
Zaujalo ma, ako starý včelár v jeseni, pred zimou, vytiahol z každého 10-rámikového nadstavka po dva krajné plásty od bočných stien. Môj vyše 90-ročný sused takýmto spôsobom zimoval včely na 8. rámikoch v plodisku. Vždy úspešne.
Ja mám 8-rámikové JU. Tiež zimujem v dvoch nadstavkoch. Výhodou 8-rámikového priestoru s vysokým rámikom je, že po uvolnení včelieho chumáča včely obsadia všetky uličky v nadstavku. To je pre priaznivú klímu v úli na jar veľmi dôležité.
Úľové zostavy Warre sú tiež 8-rámikové. Za posledných vyše desať rokov pozorujem stále viac výhod v takto riešenom úli s 30 cm úzkym nadstavkom vnútornej šírky.
Na amerických webových stránkach už niekoľko rokov badám smerovanie včelárov k vysokým plástom v plodisku aj medníku a ich orientáciu na 8-rámikové úľové zostavy.
Ja som začínal včeláriť s 9-rámikovými béčkami, pretože staršia literatúra takého úle vtedy doporučovala. Mal som ich plný kočovný voz, jeden ako druhý, všetko muselo byť zameniteľné. Dnes viem, že to boli pre dvojpriestorové včelárenie najlepšie úle v horách na Slovensku.
Presvedčil som sa, že dvojpriestorové včelárenie je prekonané a aj s vysokým rámikom sa dá včeláriť viacnadstavkovo. A včelám 8 rámikov tiež vyhovuje. Približne taký priestor, s priemerom 30 cm a výškou vyše pol metra, včely obsadali v košniciach a našich tradičných slovenských klátoch. Tri osemrámikové nadstavky tvoria úľ s 24 rámikmi. Dvadsaťštyri rámikový ležan je priam ideálnym príbytkom pre včely. Pri včelárení na prírodnom diele sa mu hovorí "medná krava". Nízkonadstavkoví včelári sa presvedčili, že včely sú ochotné vytláčať med asi do výšky 120 cm. Tri alebo štyri osem rámikové nadstavky B alebo JU sa tiež do tejto výšky vyšplhajú. To je dôležitý poznatok pre tažbu zrelého medu a pre uľahčenie práce včelám. Nadstavok s 10. nízkymi rámikmi má hmotnosť najviac do 20 kg a nadstavok s 8. vysokými rámikmi tiež. Je veľa ďalších faktov, ktoré naznačujú, že vývoj v konštrukcii úľových zostáv bude smerovať k ôsmim vysokým rámikom v nadstavku.
Ja mám 8-rámikové JU. Tiež zimujem v dvoch nadstavkoch. Výhodou 8-rámikového priestoru s vysokým rámikom je, že po uvolnení včelieho chumáča včely obsadia všetky uličky v nadstavku. To je pre priaznivú klímu v úli na jar veľmi dôležité.
Úľové zostavy Warre sú tiež 8-rámikové. Za posledných vyše desať rokov pozorujem stále viac výhod v takto riešenom úli s 30 cm úzkym nadstavkom vnútornej šírky.
Na amerických webových stránkach už niekoľko rokov badám smerovanie včelárov k vysokým plástom v plodisku aj medníku a ich orientáciu na 8-rámikové úľové zostavy.
Ja som začínal včeláriť s 9-rámikovými béčkami, pretože staršia literatúra takého úle vtedy doporučovala. Mal som ich plný kočovný voz, jeden ako druhý, všetko muselo byť zameniteľné. Dnes viem, že to boli pre dvojpriestorové včelárenie najlepšie úle v horách na Slovensku.
Presvedčil som sa, že dvojpriestorové včelárenie je prekonané a aj s vysokým rámikom sa dá včeláriť viacnadstavkovo. A včelám 8 rámikov tiež vyhovuje. Približne taký priestor, s priemerom 30 cm a výškou vyše pol metra, včely obsadali v košniciach a našich tradičných slovenských klátoch. Tri osemrámikové nadstavky tvoria úľ s 24 rámikmi. Dvadsaťštyri rámikový ležan je priam ideálnym príbytkom pre včely. Pri včelárení na prírodnom diele sa mu hovorí "medná krava". Nízkonadstavkoví včelári sa presvedčili, že včely sú ochotné vytláčať med asi do výšky 120 cm. Tri alebo štyri osem rámikové nadstavky B alebo JU sa tiež do tejto výšky vyšplhajú. To je dôležitý poznatok pre tažbu zrelého medu a pre uľahčenie práce včelám. Nadstavok s 10. nízkymi rámikmi má hmotnosť najviac do 20 kg a nadstavok s 8. vysokými rámikmi tiež. Je veľa ďalších faktov, ktoré naznačujú, že vývoj v konštrukcii úľových zostáv bude smerovať k ôsmim vysokým rámikom v nadstavku.
 |
| Situácia po prezimovaní včiel v ležane (mednej krave) |
Kvôli teplu v plodisku a uloženým zimným zásobám, ktoré sa tiež musia zohriať, matka zvykne na jar klásť vajíčka v hornom nadstavku a v lete zas v dolnom. Každý béčkár môže rozširovať úľový priestor zdola nahor alebo zhora nadol. Záleží len od toho, či zimuje včely v plodisku alebo v medníku. Ak zimuje v "medníku", tak v spodnom nadstavku môžu byť cez zimu jeden alebo štyri plásty, ktoré slúžia ako rebrík pre včely. Chýbajúce sa doplnia na jar pri obnove diela. V oboch prípadoch zimovania rozširovanie úľového priestoru pre plod a pre med spojí včelár s obnovou včelieho diela. Na jar sú vždy dva béčkové nadstavky priestorom pre staré aj nové plodiskové plásty. Včelstvo pre svoj rast ten priestor dvoch béčkových nadstavkov potrebuje. Včely majú na jar väčšinou snahu plodovať v hornom nadstavku. No, a medník, oddelený mriežkou, béčkár vytvára až po skončení času rojenia. Do tohto času prekladal rámiky zhora nadol alebo naopak, a v tomto čase preloží dolu len rámik s matkou. Matka tam má zrazu veľký volný priestor na kladenie vajíčok. Včelstvo môže opäť rásť až do letného slnovratu. Z plodiska, ktoré bolo cez jar v hornom podlaží, sa stane v sezóne medník. a to aj s panenským a žemlovým dielom. Či ten medník bude ako druhý alebo tretí nadstavok v poradí od dna úľa, to určuje sila včelstva. Po narodení plodu včely zanesú plásty medom. Po medobraní včelár plásty vytriedi. Žemlové ponechá a tmavé vyradí. Včelstvo zakŕmi a proces sa opakuje.
 |
| Osem rámikové JU potrebujú v zostave najmenej tri nadstavky. |
ak by som chcel prejst na tento prirodzeny sposob včelarenia tak by som dajme tomu na jar postupne prevesil ramiky z plodiska do mednika a namiesto nich by som dal čiste ramikyy je tak? a dajme tomu že bysom chcel vymeniť cele plodisko tak by som ich postupne prevesil všetky a plodisku by boli iba čiste dielo na ramikoch bez medzist.,,, ak si spravne myslim tak včely na prir. diele stavaju inač plasty pre med a pre plod ja tak? ponuka sa mi otazka že či by som musel toho roku včelariť na 2 nadstavkoch z dovodu toho že ak by som včelam odobral mednik a ostalo by im iba plodisko s plastami pre plod tak by potom do neho nemohli uložit zasoby je tak,?
OdpovedaťOdstrániť