Včelári vymysleli rôzne zariadenia, ktoré by prilákali roj a včelár by sa nemusel šplhať po stromoch za na konári sediacim chumáčom rojacich sa včiel. Letáčové rojolapky sú rôznych konštrukcií. Google nájde množstvo fotografií. Napríklad, je aj riešenie v polovičnom nadstavku. Ja mám Jednotný úľ čechoslovák, rámik 37x30 cm, a vybral som si rojolapku s tým najmenším konštrukčným riešením. Včely mám vo včelíne, aj tomu som rojolapku prispôsobil. Pri použití letáčovej rojolapky rojace sa včely sa vrátia a vytvoria chumáč na letáči. Potom len za rojolapku položím na odoberateľné dno nadstavok s rámikmi, matku z rojolapky do neho s hŕstkou včiel nasypem, povalu úľa uzavriem a včely z chumáča na letáči samé vôjdu do nového domova. Materské vyrojené včelstvo preložím ako veľký odloženec niekde vedľa alebo ho položím na medzidno, na úľ s rojom.
Urobil som si letáčovú rojolapku. Našiel som v kúte dielne dávno odložený drevený odpad, staré falcované dosky, pár kúskov perodrážky z ruskej borovice, a aj zvyšky smrekových latiek s drážkou a perom. Materiál vhodný na postavenie letáčovej rojolapky, tak prečo ho nevyužiť? V sude na železný šrot už dlhšiu dobu čakali na transport do kovošrotu kúsky z materskej mriežky. Aj tento odpad z kovovej materskej mriežky som zúžitkoval.Už pred rokmi som na fotografiách videl rojolapku, ale som nemal tušenia ako to funguje. Letáčový lapač rojov je debnička vnútorného rozmeru 5 cm krát šírka úľa. Ten môj má vnútornú výšku 15,5 cm. Približne v polovici výšky je rojolapka rozdelená na dve podlažia, ktoré sú základom úspešného fungovania letáčového lapača rojov. Cez dolné podlažie, vybavené pred vchodom do úľa materskou mriežkou, môžu včely volne prechádzať. Matka z úľa odletieť nemôže. Hľadá únikový otvor. V strede medzipodlažia je očko osadené lievikovitým výklzom pre matky. Čím je väčší letáčový lapač rojov, tým viac výklzov pre matku potrebuje. Výklz pre matky som urobil zo zvyškov, kúskov, drôtenej sieťky proti muchám a komárom. Cez výklz sa matka dostane do horného podlažia rojolapky. Predpokladám, že v medzipodlaží rojolapky tých výklzov pre matku bude treba viac. Ak bude jeden výklz málo, kedykoľvek môžem dorobiť ešte najmenej dva. S viac výklzmi je možný rýchlejší prechod matky do priestoru horného podlažia. V takom prípade matka nebude špekulovať s návratom späť do úľa ešte pred únikom do horného podlažia. Bočné steny horného podlažia sú vybavené vetracími očkami, ktoré sú zabezpečené kúskom plastovej materskej mriežky, aby matka nemohla uniknúť von. Vracajúce sa rojace sa včely sadajú na rojolapku a k uväznenej matke majú prístup zo všetkých strán. Na povale letáčového lapača rojov je položené sklo.
Roj neodletí. Rojace sa včely sú nútené urobiť chumáč priamo na letáči úľa, z ktorého roj vyletel. Letáčová rojolapka je vhodná pomôcka pre moju techniku včelárenia s rojmi. Roj má obrovské množstvo energie. Rojmi vitalizujem moje včelstvá. Keď roj osadím do nového nadstavka, na pôvodnom mieste odkiaľ vyletel, a po dvoch, troch týždňoch ho spojím s materským včelstvom (odložencom), neprídem v sezóne o výnos medu z vyrojeného včelstva. Z plodových plástov vyrojeného (materského) včelstva, robím veľký odloženec, ktorý má mladú rojovú matku nulového veku.
V zimnom období rojolapka na letáči poslúži ako prekážka pre dotieravé myši a sýkorky.
Vyrojené včelstvo nestráca na výnose. Mám to odskúšané. Spájam roje s materským vyrojeným včelstvom už niekoľko rokov. |
Dobrý deň, pán Bencúr, chcem sa Vás opýtať, v ktorú časť dňa za rojolapku položíte na odoberateľné dno nadstavok s rámikmi a matku z rojolapky do neho s hŕstkou včiel nasypete? Tá hŕstka včiel sa nachádza s matkou v rojolapke ?
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za odpoveď.
Igor Svetlík.
Veď píšem, že keď už roj sedí na letáči položím nadstavok na odoberateľné dno. Je jedno či to bude ráno, na poludnie alebo podvečer. Tiež píšem, že matka prejde do horného podlažia rojolapky a včely majú ku nej prístup zo všetkých strán. Tá hrsť alebo hŕstka včiel sa nachádza teda pri nej, v rojolapke.
OdpovedaťOdstrániťDobrý deň, pán Bencúr, chcem sa opýtať ako robíte opätovné spojenie roja s materským včelstvom. Píšete že asi po troch týždňoch spojíte roj s pôvodným včelstvom. Ja som to túto sezónu skušal a z piatich pokusov mi v troch prípadoch zabili rojovú matku a nasadili náhradné matečníky. Spájal som cez noviny. Matka v roji už bola rozkladená. Plod v pôvodnom včelstve nebol, alebo len zaviečkovaný, matečníky boli vylámané, matku som nenašiel.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem
Ja spojím včelstvá cez noviny aj s matkami. Včely si vyberú tú, ktorú považujú za lepšiu. V tejto sezóne boli včely nespokojné s mladými matkami. Nechceli ich. Väčšina včelstiev ich menila.
OdpovedaťOdstrániťDobrý deň p. Bencúr, aký rozmer má mať lievikovitým výklz pre matku? Varga Martin
OdpovedaťOdstrániťPodľa veľkosti očka vyvŕtaného v medzipodlaží. Ja som vyvŕtal otvor priemeru 25 mm.Ako výklz som použil kovové pletivo, ktoré som skrútil do skoseného kužela s otvorm hore asi 10 mm.
OdpovedaťOdstrániťDobry den, chcem chcem sa opytat ked matka prejde do "druheho podlazia" uz sa nevie vratit spat? 10mm otvor nie je velky?
OdpovedaťOdstrániťVyskúšaj. Rojace sa včely sa vrátia. Vytvoria rojový chumáč na letáči s rojochytom. Natisnú sa aj ku matke. Myslíš, že matka bude niekde v strede rojového chumáča hľadať východ von z väzenia?
OdpovedaťOdstrániťDakujem za odpoved. Takto mi to uz dava zmysel. Este pre mna ako vcelara zaciatocnika jedna nejasnost. Chapem ze v uli materska mriezka obmedzi matku plodovat v medniku pretoze je vykrmena a omnoho vacsia ako klasicky. Ale pred rojenim vcely matku prestavaju krmit a vlastne ani neviem aku velkost ma rojaca sa matka. Vznika teda otazka ci pouzita materska mriezka dokaze obmedzit matke vylet z ula. Ale asi ano kedze to takto robie Vy. Stane sa to zakazdym, alebo sa Vam stalo uz aj to ze matka uletela?
OdpovedaťOdstrániťO materskej mriežke je veľa popísaného v každej včelárskej literatúre. Treba si to naštudovať tam.
OdpovedaťOdstrániťTento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťPozdravujem! Výborná vec! Veľmi sa mi páči. Prečo hore sklo? Môže byť aj sieťka?
OdpovedaťOdstrániť