Bezrámikový izolátor matky

Bezrámikový izolátor matky pre úplné zastavenie plodovania včelstva tvoria dve časti materskej mriežky vzdialené od seba 10 mm. Tento izolátor poskytuje viac možností pre izolovanie matiek. Jeho vonkajšie rozmery sú 362 x 242 x 16 mm. Také rozmery vyhovujú mojim Jednotným úľom - čechoslovákom. Bezrámikový izolátor má zatváracie očká na vypustenie matky z väzenia.

Techniku väznenia matky poznali včelári už začiatkom 20. storočia. Využívali ju na obmedzovanie matky v kladení vajíčok. Kuntzschov úľ v Nemecku včelári používajú dodnes. Snažili sa týmto spôsobom brániť rojeniu včelstiev. V období znášky zas takto zapájali čo najviac lietaviek do práce aby zvýšili medný výnos zo včelstva. Dnes sa dá táto technológia využívať na obmedzovanie počtu roztočov vo včelstve. Zmeny v prírode nás všetkých donútia k takému postupu pri včelárení s klieštikom.

V stredomorských krajinách techniku väznenia matky v období jeseň - zima používajú všetci včelári. Aj tí čo sa starajú o 10 rodín, aj tí čo obhospodarujú 600 úľov so včelstvami. Je tam teplo. Matky kladú vajíčka a včely chovajú plod celý rok. Včelárenie s klieštikom donútilo včelárov k takémuto zootechnickému postupu.
V literárnom diele, "Vladimír Megre - Anastázia, dcéra tajgy", Anastázia hovorí: " Súčasní včelári vymysleli mnoho rôznych konštrukcií úľov a všetky predpokladajú trvalé zasahovanie človeka do včelieho hniezda: rámiky s plástmi včelári premiestňujú, na zimu premiestňujú úle so včelami na iné miesto, ale to sa nesmie robiť. Včely stavajú plásty v presne definovanej vzdialenosti medzi nimi a samé vytvárajú ventilačný systém. Boje s nepriateľmi a akékoľvek zásahy tento systém poškodzujú. Namiesto toho aby zbierali med a vychovávali nové včielky, musia naprávať to čo je poškodené."

Sibírske  naklonené úle od Anastázie

Včely si tvoria zásoby na zimu do letného slnovratu. Ak majú včely vytvorené plásty do polovice dĺžky kláta - to je ich zásoba na zimu - takže med im budeme odoberať len o rok. Tak to robili naši predchodcovia. Už v júli a auguste musia mať včely zimný pokoj. Môj poznatok z Podbanského je, že vyššie v horách od konca júla do polovice septembra je ešte znáška. Počas tých dvoch mesiacov musia včely zabezpečiť pokračovanie rodu a odchovať dlhoveké zimné včely. My však zoberieme včelám med hneď po letnom slnovrate. Včelstvo dostane z toho šok. Aby sme tento stav zmiernili, včelár musí hneď po medobraní, do konca júla, doplniť včelstvu potrebné zásoby na zimu. Myslím si, že v septembri je tak zanedbateľná znáška peľu, ktorá už nemôže stačiť na výchovu zimných včiel. Z mlade, odchovanej v septembri, sa narodia krátkoveké včely. A určite budú poškodené klieštikom. Neviem ako sa robí precízna posledná fumigácia v horách niekedy v októbri, ale s istotou viem, že ak včelár uväzní matku 29.augusta, tak včelstvo nebude mať žiadny plod v poslednej dekáde septembra. Tiež s istotou viem, že keď koncom septembra matku pustím z väzenia, tak sa už nerozkladie. Včelstvo už nebude plodovať v jeseni počas babieho leta. Včelár dymič má istotu, že v takom prípade bude koncom septembra a začiatkom októbra ošetrovať fumigáciou včelstvá bez plodu. Cieľom predsa je, vysporiadať sa s roztočmi vo včelstve čo najskôr a nie naopak.
Leoš Dvorský mi vravel, že pozná v okolí Mladej Boleslavi včelára, ktorý metódu väznenia matky v jeseni a v zime úspešne praktizuje. Ako izolátor používa škôlkovaciu klietku s priechodom pre včely, ktorú osadí tesne pod horný veniec so zásobami do voskového diela na pláste, na mieste, kde včely pripravujú zimné sedenie chumáča.

Bezrámikový izolátor na matky je včelárova pomôcka, ktorá umožní včelárovi väzniť matky od septembra do marca. Včelstvo tak bude bez plodu pol roka v období jeseň - zima. Dá sa tak potlačiť vo včelstve rozvoj klieštikovitosti prirodzeným spôsobom. Klieštik žije počas sezóny šesť až osem týždňov a zimu dokáže prežiť na včele do šesť mesiacov.