Rojenie včiel

Rojenie včiel, to je rozmnožovanie včelieho superorganizmu, omladenie včelstva, nový život.
Pamätám si z detstva a tínedžérskeho veku našu dedinu, ktorá bola v tom čase, v 50. a 60. rokoch 20. storočia, uzatvorená, sebestačná jednotka. Hlavou dediny bol richtár, čiže predseda národného výboru, pán farár, ktorý bol zároveň predsedom Červeného kríža a pán učiteľ predsedal Osvetovej besede, oni boli duchovná trojka. A ešte krčmárka a vedúci predajne potravín, čo boli tiež dôležité pozície v dedine, tradované z čias prvej Československej republiky a Rakúsko-Uhorskej monarchie, kedy na konci dediny bol obchod Žida. Takto tvorili akúsi intelektuálnu elitu. Predseda KSS k tej elite patril tiež, ale v roľníckej dedine sa mohlo schôdzovať len vo volnejšom čase, v nedeľu odpoludnia, po skončení služieb božích v kostole, vtedy mali gazdovia chvíľu času na diškurovanie. Sedliak, a včelár zároveň,  zas využil chvíľu volného času na obhliadku včelstiev vo včelíne. Od tých čias sa vývoj vo všetkých oblastiach života zrýchľuje prudkým tempom a zostali len nostalgické spomienky aj na prácu ostatných remeselníkov v obci. Vývoj spoločnosti sa zastaviť nedá.

V mojom vývoji včelárskej praxe sa snažím svoje retro postupy pri vedení včelstiev v sezóne robiť v súlade s prirodzeným rastom včelieho superorganizmu. Rojenie včiel sa stalo súčasťou môjho prírodného ošetrovania včelstiev. Keď sa moje včely roja, tak tie príbehy sú vždy rovnaké. 

Moje včely, na Orave, sa v tejto sezóne rojili po prvom máji, do zamrznutých mužov, čiže v prvej polovici mája, a v nižších polohách, v južnejších oblastiach Slovenska, sa v tejto sezóne roja po mrazivých mužoch, v druhej polovici mája. Tak som to postrehol na včelárskom fóre. Sledujem takéto informácie, pretože v roku 2015 som mal prvý roj 6. mája a v roku 2016 o deň skôr, 5. mája. V ostatných rokoch, v minulosti, sa u nás včely rojili až na prelome mája a júna. Dávam to aj do súvislosti s genetickým materiálom v obci. Viem že sa k nám viackrát dostali matky zo Záhoria. Jeden z kolegov včelárov má brata v Senici a ten sa chovu matiek venuje. Z môjho momentálneho stavu včelstiev, 15 rodín, mám len v 4 úľoch našu dedinskú včelu. V ostatných úľoch majú moje matky svoj pôvod vo Švajčiarsku, vo vysokohorskom prostredí Álp, pokračovanie bolo v Česku, v okolí Mladej Boleslavi, a teraz je ten materiál už tretiu sezónu aj u mňa.

V Luneburgu majú včelári aj tisícku včelstiev v košniciach, na plný úväzok. Komentár k videám o včelárení v košniciach hovorí, že včelár od začiatku marca do konca júna strávi každý deň na včelnici, aby zvládol rozvoj včelstiev aj obdobie ich rojenia. Pri takomto druhu prírodného včelárenia nie sú roje prekážkou. Cieľ, vyťažiť zo včiel čo najviac medu, je druhoradý. Dôležitá je kvalita včelích produktov, a prvoradé je prežívanie včelstiev bez používania chémie alebo len v minimálnej miere.  Luneburgská košnica sa stala pre moju techniku včelárenia v konvenčných úľoch základom. Začal som to praktizovať vo warréčkach a pokračujem v tom aj v úľoch čechoslovákoch. A ono to retro včelárenie funguje aj v konvenčných úľoch. V starých včelárskych časopisoch sa včelári nikdy nezabudli pochváliť s tým, že ich najlepšie včelstvá dali aj dva roje. Roje boli vtedy finančným ziskom z včelárenia. Dnes sú, podľa mňa, roje ziskom v držaní zdravých včelstiev na včelnici. 

Kolega na včelárskom fóre spomínal, že jeden skúsený včelár tvrdí - keď vŕba rakyta na jar dobre meduje, vraj bude rojový rok, čo má overené niekoľko desať ročnou praxou. Zrejme je to pravda. Túto jar počas znášky z vŕby rakyty stúpla váha s úľom o dvadsať kilogramov.

Som penzista a volný čas venujem včelám. Plus mínus desať pätnásť včelstiev sa dá ľahko s rojmi zvládnuť.

Mám tu pár pohyblivých obrázkov z rojenia mojich včiel.