Kráľovná slnka

Stojí to za to pozorne si pozrieť tento dokument s českými titulkami. Smutné na tom je to, že hnutie za návrat k prírode vo včelártve na Zemi funguje už celé storočie, ale myšlienky o prírodnom včelárení sú včelárskou obcou stále odsúvané na okraj záujmov. Myšlienky z toho filmového dokumentu vôbec nie sú nové. Názory o potrebe včeláriť v súlade s prírodou je možné sledovať vo včelárskej literatúre už z roku 1908 a včelárske časopisy sa počas celého 20.storočia k tejto téme vracajú. Prax však dokazuje, že honba za mamonou je silnejšia ako ušľachtilý zaužívaný postup platný do konca 19.storočia, že med sa nepredával, ale daroval a bolo normálne, keď včely boli súčasťou takmer každej sedliackej usadlosti.

Čo sa môžeme naučiť od včiel?

Je to už hádam celé polstoročie, čo poznám krásny obraz pri pohľade z mojej izby smerom na Tupú a Ostrú skalku. Desaťročia sa rozprestierala naproti môjmu domu, na Kublove, rozsiahla plantáž ríbezlí a malín, ktorých kvety boli každú jar výzvou pre moje včely.

Jasenovský chotár je krásna krajina. Ríbezle a maliny na Kublove smiešne vyzerajúci ľudia v honbe za mamonou vlani vyklčovali. Toto nádherné úbočie, jedno z najúrodnejších v jasenovskom chotári, sa z večera do rána stalo umierajúcim terénom, ktorý je jedovatý pre včely, motýle a čmeliaky, pretože geneticky modifikovaná kukurica sa stala hlavnou plodinou na Kublove.

Semená všetkých geneticky modifikovaných plodín sú "nakladané" do neonicotinoidov v dobe, kedy sa idú vysievať a sadiť. V poslednom desaťročí sa ako hlavný neonicotinoid používa imidacloprid, ktorý je v súčasnosti nahrádzaný klotianidínom, čo je ešte viac toxická látka pre hmyz a oveľa viac perzistentná v pôde a vo vode.

Imidacloprid je systémový insekticíd, ktorý je nanášaný na semená rastlín pred ich výsadbou. Keď semená klíčia, absorbujú jed a distribuujú ho do všetkých častí rastúcej rastliny: do stonky, listov, kvetov a plodov. Insekticídna rastlina sa stáva jedovatou pre hmyz, ktorý akýmkoľvek zahryznutím do rastliny nasáva jej šťavu. Bohužiaľ, tento jed sa objavuje aj v nektári a peľových zrnkách, ktorý zbierajú a je potravou včiel, čmeliakov, motýľov a mnohých ďalších druhov hmyzu. Jed - imidacloprid - je 7000 krát silnejší ako bol toxický prášok DDT. Aj jeho "zanedbateľná" dávka v nektári a peli spôsobuje zomieranie veľkého počtu včelstiev. Tieto neurotoxíny sú používané aj na ornej pôde s inými plodinami: pšenica, jačmeň, zemiaky, paradajky, ovocie atď., to znamená, že aj my, tak ako včely, jeme neurotoxické insekticídy v každom súste jedla, ktoré konzumujeme.

Používané neonikotínoidy v sadbe poľnohospodárskych plodín zabijú väčšinu bezstavovcov žijúcich pod zemou a nepriamo aj vyššie živočíchy. Tieto jedy otrávia dážďovky, chrobáky a larvy pôdneho hmyzu, čo znamená, že niet potravy pre vtáky, ktoré sondujú pôdu: škorce, vrany, prepelice, atď. Výsledkom je, že scenéria krásnej krajiny v dolinách jasenovského chotára sa postupne stáva ekologickou púšťou, kde sú polia bez hmyzu a z toho dôvodu bez vtákov. Dokonca aj pokorných vrabcov je v dedine menej ako voľakedy.

Chemické ošetrovanie poľnohospodárskych plodín počas polstoročia efektívne natrvalo odstraňuje všetok hmyz z tohto rozsiahleho chotára. Tieto jedy sú tiež vysoko perzistentné - klotianidín má polčas rozpadu v niektorých pôdach až 19 rokov, čo znamená, že po 57 rokoch 1/8 z pôvodného insekticídu by stále pretrvávala v pôde. Samozrejme, ak sa používa rok po roku na tom istom poli, záťaž pôdy pesticídmi je obrovská.

Keď sa snažíte pochopiť niečo nové, automaticky hľadáte paralely v našich predchádzajúcich skúsenostiach, hľadáte známe príklady, aby sa lepšie pochopilo neznáme. Naši dedovia nevedeli čo je to bio a eko, ale boli určite ochrancami prírody, pretože si z nej brali všetko čo rodina potrebovala na prežitie. U nás v obci bolo založené JRD až v roku 1974. Dovtedy sedliaci hospodárili šesťpoľným systémom, podľa ktorého jedna plodina podporovala úrodnosť druhej, ktorá sa pestovala po nej. V tomto šesťročnom cykle sa začínalo oziminami – pšenicou a žitom, ktoré bolo v rodine treba na pečenie chleba. Tieto oziminy podporovali rast zemiakov, ktoré nasledovali po nich. Pôda pre zemiaky sa musela pripraviť už v jeseni predchádzajúceho roka tak, že sa pšeničnisko zúhorilo a do tohto úhoru sa zaoral maštaľný hnoj, ktorým sa pôda pre zemiaky prihnojila. Maštaľným hnojom sa hnojilo len raz za šesť rokov, ako som uviedol. Zemiaky ponechali v pôde dostatok živín pre jačmeň, ktorý nasledoval po nich. Aby sa po jačmeni opäť doplnili v pôde živiny, siala sa do jačmeňa ďatelina, ktorá ornicu obohatila o potrebné dusičnany. Po ďateline nasledoval ovos a po ovse vika, ktorá zas pohnojila pôdu pre pšenicu čo nasledovala po nej. A kolobeh sa ďalej opakoval. Píšem o tom preto, že takýto pestrý dedinský chotár bol pre včielky skutočným rajom od včasnej jari do neskorej jesene. Verím obraznému rozprávaniu starých včelárov, že v tých časoch medoval aj kôl v plote a včely nosili med aj do rámikov, ktoré boli uložené medzi klátmi. Vtedy sa cukrom dopĺňali zimné zásoby veľmi málo. Biovčelárom bol v tých časoch každý.

Slovenský blog o včelárení v úli Warre - metóda prírody

Môj blog je zameraný na podporu včelárstva v trámikovom úli Warre a jeho modifikáciám. Je o objavoch z čias včelárenia našich starých otcov. Snažím sa tu zhrnúť pár tipov, informácií a skúseností, o ktorých sa dnes nedočítate v knihách a vo včelárskych časopisoch a starí včelári vaše otázky budú považovať za obťažovanie ak budete od nich chcieť niečo o včelárení v trámikových úľoch vysvetliť. Úľ Warre je ekologický, včelárenie v ňom je poetické, ušľachtilé, s jemným vzťahom k prírode, pretože včely v ňom žijú v súlade s prírodou.

Spôsobov včelárenia v trámikovom úli Warre je veľa. Všetky metódy, o ktorých sa na tomto blogu zmieňujem, sú dobré - v určitých podmienkach. Dúfam, že budem mať nasledovníkov, ktorí opíšu svoje postupy z ich vlastných skúseností, že čo a ako sa kde osvedčilo.  

Odkazy na prírodné včelárenie v trámikových úľoch:

1. Produktívne včelárstvo podľa Roger Delona 

2. Čo je to "alpský úľ"? História a šírenie úľa Roger Delona. Popis a výkresy z alpského úľa. Technika včelárenia, domáce a zahraničné skúsenosti s práce s alpským úľom. Všetko to a mnoho ďalších informácií nájdete na ruských stránkach "alpský úľ".

3. Na stránkach Vladimíra Chomiča sa stretnete s jeho osemnásť ročnými skúsenosťami z včelárenia v dvanásťnadstavkových úľoch vnútorného rozmeru 300x300x108 mm s objemom úľa 120 litrov. Ide o vylepšený dizajn alpského úľa Roger Delona.

4. Ak sa rozhodnete včeláriť štýlom Warre, pozrite si jedinečný dokumentárny film 'Královná slnka', ktorý sa venuje problematike dramaticky sa zhoršujúceho zdravotného stavu včelstiev a následkom, ktoré môže mať úhyn včiel pre našu samotnú existenciu. Film hľadá odpoveď na otázky, čo nám vlastne včely chcú povedať a aký význam majú včely v širšom kontexte udržatelnosti života na zemi.

5. Anglický web venovaný včeláreniu v úli Warre.

6. Dvojmatkové včelárenie v úli Warre podľa Jean-Francois Dardenne.

7. Včelárenie s polovičnými rámikmi Gillesa Denisa, ktorý je komerčným včelárom s niekoľkými stovkami včelstiev.

8. Tajomstvá šesťdesiat ročnej včelárskej praxe s úľom Warre môžete objavovať na stránkach profesionálneho včelára Marc Gatineau.

9. Postavte si úľ Warre postupom podľa fotografie.

10. David Heaf na včelárskych stránkach Warre.

11. Brtníctvo sa vrátilo do poľských lesov.


12. Pán Wojtek sa na webe podelil s ostatnými ľuďmi podobného záujmu s jeho skúsenosťami z včelárenia v horizontálnych bezrámikových úľoch.


13. Tmavá včela Apis mellifera mellifera.


14. Včelíny pre včely samotárky.


15. Vedenie japonskej včely tradičným spôsobom.

16. Včelárenie v slamených košniciach. V Európe sa ako štandardný materiál na výrobu slamených úľov používa ražná slama a drevený materiál vŕba alebo štiepaný korienok a Plamienok plotný. Na Slovensku sa týmto spôsobom robili rôzne slamené výrobky.


   


                               

Malý medomat

Je to automat na 22 kusov 450 g sklenených obalov na med. Automat na predaj medu môžete mať umiestnený niekde v meste alebo pred domom. Návratnosť investície je rýchlejšia ako napríklad pri medomete a ďalšom včelárskom vybavení, pretože sa jedná o čisto predajné zariadenie využívané celoročne. Medomat vám získava aj klientelu, na ktorú by ste čakali celé roky.

Viac informácií si pozrite na stránkach apidomie.

Na kočovku išli sme

Dnes ráno, o piatej hodine, sme ťahali včielky na letnú znášku do lesa, asi dva kilometre od trvalého stanovišťa. Teplomer ukazoval len 8 stupňov Celzia. S prevozom mi pomohol  synovec. Slnko práve vychádzalo spoza kopcov a jeho lúče začali zohrievať zarosené podhorské lúky. Môj malý kočovný voz som postavil za porast vŕb ku potoku. V odpoludňajších hodinách tam budú mať včielky tieň. Dopoludnia im slniečko bude svietiť priamo do letáčov. Aj do lesa to majú včielky blízko, asi päťsto metrov a na lesné rúbaniská a jedľový porast musia lietať do dvoch kilometrov. Počasie sa vyvíja sľubne, snáď sa im bude dariť.
Na trvalom stanovišti mám vedľa pôvodného miesta úľov postavenú debničku s rojom druhákom veľkým ako dve päste. Roj zatiaľ postavil dielo iba v nízkom nadstavku, ale matka už intenzívne kladie. Lietavky z kočovky sa v odpoľudňajších hodinách vrátili v hojnom počte na pôvodné trvalé stanovište a keď miesto s ich rodným úľom zostalo po odchode na kočovku prázdne, žobrú, aby ich včely z roja pustili do úľa. Z malého roja pôjde do zimy určite celkom slušné včelstvo.
Aj na tretí deň lietavky húfne hľadali svoje úle na pôvodnom mieste. U mňa metóda premiestnenia včelstiev na krátku vzdialenosť bez straty lietaviek nefunguje. 

Vracajúce sa lietavky popoludní pribúdali

Večer som musel roju pridať dva nadstavky

Tretí deň a lietavky sa v húfoch vracajú

Warre-Wanderwagen

Minulý štvrtok bol u mňa priateľ, ktorý má včelstvá v lese asi desať kilometrov od mojej včelnice. Bol si požičať medomet. Túto sezónu začal včeláriť a už ide vymetať med druhý krát. Medomet nemá, tak som mu daroval moju starú, ešte stále funkčnú, štvorrámikovú odstredivku. Na jeho lesnom stanovišti sa včelám v znáške darí a tie moje divovčielky od kvitnutia vŕb neokoštovali poriadneho medu. 

V piatok som spod šopy vytiahol už pár rokov vyradený starý príves za osobným autom a za tri hodiny som urobil celkom slušný kočovný vozík pre moje štyri úle Warre. Preveziem ich asi dva, možno tri kilometre ďalej od mojej včelnice, do hory tesne pod úpätím Choča. Teraz sú včely zalietané úplne na opačnú stranu. 

Pred rokmi som tiež kočoval za lesnou znáškou. To sme ťahali ku horárni v Lomnej, do hory, niekedy okolo letného slnovratu, na Jána. Každý rok mali včielky takmer dva mesiace výbornú pašu a o mednom výnose nejdem radšej ani písať, pretože mi nebudete veriť. Spomeniem len toľko, že po vytočení lesného medu včelám zostalo ešte dostatok zásob na zimu.

Po rokoch idem s mojimi včelami opäť vyskúšať bohato prestretý stôl na lesných lúkach, rúbaniskách, smrekových a jedľových mladinách. Medveď sa odsťahoval do Smokovcov, tak to snáď včelám vyjde.

Výhliadkový let v chotári pod Chočom

Echtovný med bez medzistienok

Veľké a nevyspytateľné sú divy prírody. Kráčate po turistickom chodníku, obdivujete okolo seba nádheru každého krovia, každej lúky a lesnej čistinky, počúvate koncert vtákov a keď sa vám do týchto zvukov matky prírody pripletie spev včiel, spozorniete a zrakom hľadáte miesto odkiaľ asi ten známy bzukot prichádza. Život najmenšieho hmyzu je pre pozorovateľa prírody širokým poľom skúmania, život včely je pre mysliaceho včelára celou ríšou. Pre mňa sa stal starý smrek vedľa turistického chodníka na Veľký Choč, 1611 m n.m., objektom pozorovania života včelstva vo voľnej prírode. Je fascinujúci príbeh, keď sa vyrojené včelstvo inštinktívne vracia do hory, do prostredia, ktoré je od vekov jeho domovom.

Najstaršou živnosťou človeka, ktorá využíva prírodu, a ktorú už pred tisíckami rokov oslavujú spisovatelia, je včelárstvo. Najslávnejší učenci starého i nového veku boli jeho horlivými šíriteľmi, hmotná odmena a duševná spokojnosť dodávali bádateľom včiel stále podnety. Dnes včelárstvo výrazne upadlo, preto je pre mnohých ľudí z pohľadu hospodárskeho, mravného a hmotného veľmi dôležité. Sú rôzne príčiny, prečo ľudia včelária. Dosť často sú oklamaní chválenkárom, ktorý im rozpráva o rozprávkových výnosoch medu od jeho včiel. Pre mňa sa stalo včelárenie zábavou a výnos náhodným darom prírody. Zabúda sa, že ako v každom hobby tak i vo včelárení je najdôležitejším heslom samovzdelávanie. Kto sa nezdokonaľuje, neprospieva.

Dnešné včelárenie venuje veľmi málo pozornosti jeho technike v súlade s prírodou. Začínajúci nadšenci včelárenia počúvajú veľa zlých rád, nakúpia staré alebo nové nevhodné úle a sťažia si začiatok. Akonáhle dostane začiatočník prvý roj, kúpi starý úľový systém, ktorý majú všetci, aby zamedzil rôznosti rozmerov, a v nasledujúcich sezónach zistí, že má včelnicu plnú nevhodných úľov, ktorých sa praktický včelár už dávno chcel zbaviť. Aj stolári ponúkajú staré úľové systémy, ktoré sú už dávno prekonané. Veľakrát im výroba starých modelov viacej vynáša, ako tých nových, ktoré sú navrhnuté na včelárenie v súlade s prírodou a vyhovujú každej rámikovej miere.

Najviac včelárov, čo poznám, je tých, ktorých cieľom je prospech, med, pre nich najväčší úžitok včelárenia. O význame pre poľnohospodárov, pre zdravú prírodu a o posudzovanie vzorných vlastností včiel, prejavujú málo záujmu. Na mojom blogu sa snažím čitateľov privádzať k posvätnému včelárovmu miestu, k jeho včelnici, kde môže počas nedeľných rán a zvuku zvonov s vďačnosťou pozorovať z neba padajúce dary, svoje včely robotnice, a nájsť svoju pravdu, čím chcem upozorniť čitateľov na nové myšlienky o prírodnom včelárení.

S väčším alebo menším úspechom môžno praktizovať prírodné včelárenie vo všetkých obvyklých úľoch. Rozhodujú pri tom predovšetkým včelárove schopnosti. Doporučoval by som preto mnohým včelárom, aby sa namiesto nevecných poznámok, ako i jednostranným pohľadom proti iným úľovým systémom, plne venovali svojim včelám. Častokrát ich počínanie je známkou neznalosti veci. Zistil som, že motívom vystupovania mojich protivníkov na včelárskych fórach nie je čestná kritika. Nečítali moje názory a nevyskúšali ani môj úľový systém. Nie je múdre uzatvárať sa pokroku vo včelárstve. Veď i postupy včelárenia v súlade s prírodou sa rôzne vytvárajú. Spornými sa stávajú dve základné otázky: Prvou otázkou je, či je treba prispôsobiť úľ a metódy včelárenia životu včiel a tou druhou otázkou je, či treba úľ a metodiku prispôsobovať včelárovmu prospechu. Kompatibilný úľový systém a trámikový úľ sú dnešným moderným riešením. Včelárovi treba zúžitkovať prednosti oboch týchto smerov bez toho, aby mu chýbala radosť z práce pri včelách. Prispôsobiť sa životu včiel znamená neobmedzovať stavbu prírodného diela, čiže neobmedzovať plodovanie a rojenie včiel predlohou na medzistienkach. Chuť prírodne včeláriť s istotou a kľudnou mysľou, ktorá mi prináša zábavu a osvieženie bez doporučovaných bezvýznamných zákrokov vo včelstvách, je dôležitejšia ako veľké úle a veľké včelstvá v nich.

Úľ podľa Anastázie

Dostal som milý mail od Jozefa z Nitry. Jeho obsah poukazuje na to, že riešení na prírodné včelárenie je skutočne veľa. Úľový systém Warre je len jedna z možností z prírodného včelárenia. Nik nevie ako sa situácia vo včelárení vyvinie, no dôležité je, že sme začali konať. A možné riešenia ponúka aj kniha Vladimíra Megreho Anastázia.

Jozef napísal: Dobrý deň pán Bencúr, rád by som začal včeláriť, pričom som si "úľ pre lenivcov" už zhotovil a osadil na pozemku. Posielam Vám foto tohto úľa. Nakoľko nenachádzam pochopenie u starších včelárov z nášho nitrianskeho kraja, mám problém zohnať včely do sibírskeho úľa podľa Anastázie.

Potešujúca správa, že má ďalší nadšenec záujem o prírodné včelárenie a zároveň smutná realita o vzdelanostnej úrovni niektorých nechápajúcich členov našej včelárskej obce. 

Čas rojenia, radosť aj starosť

Každý z nás, včelárov, má rôzne spomienky na čas rojenia včelstiev. Myslím, že najnepríjemnejšie sú tie, keď roj nám pred očami ufujazdil. Koľkým sa to prihodilo, že dva, tri týždne každú chvíľu odbiehame na včelnicu, zrakom sledujeme letáče, s napnutými nervami čakáme na okamih, kedy sa to začne všetko na letáči hemžiť, sypať ako hrach z rozrezaného vreca, kedy vyletí roj. Obyčajne on vyletí vtedy, keď nie sme tam, usadí sa vo výšinách stromov a uplynie aj pol dňa, kým roj príde na svoje miesto. Pri druhákoch tej práce je ešte viac, roj sa nijako nechce uspokojiť s rojovnicou, stále ju opúšťa, trucuje nám, dokazuje nám takto, že nie my včelári, ale včely sú pánmi, a nebudú teda tak tancovať, ako by sme si to my priali, ale že polezieme za nimi kde len ony chcú.
Počas tohtoročného mája sa mi vyrojili dve včelstvá, jedno z nich dalo dva roje. Z prvého vyrojeného včelstva som hneď po prvoroji urobil odloženec. Z druhého včelstva som prvoroj daroval žačínajúcemu kamarátovi a odloženec z vyrojeného včelstva som urobil až po vyletení druháka. Po viacročnej skúsenosti konštatujem, že po urobení odloženca z vyrojeného včelstva toto už druhoroj nevyšle, pretože stratilo všetky staršie včely, všetky lietavky.
Roj môžeme zo včelstva aj celkom pohodlne odobrať. Včelstvo, ktoré sa chystá na rojenie, sa dá už na letáči pozorovať. Ono zo dňa na deň prestane pracovať. Najistejšie to zistíme, keď nazrieme do plodiska. Založenie matečníkov s plodom je istým znakom, že včelstvo sa hystá na rojenie. Pre nás je veľmi dôležité, aby sme vedeli približne odhadnúť vek matečníkov a to preto, aby sme včelstvo nemuseli viackrát rozoberať a aby sme vedeli vystihnúť okamih, kedy môžeme roj z úľa odobrať. Len čo jeden matečník včely zaviečkujú, rojová nálada sa blíži k vrcholu a vtedy nečakáme kým nám roj vyletí, ale odoberieme ho z úľa. Na vrchnú latku každého plásta značíme, koľko matečníkov je na ňom. Tam, kde sme našli zaviečkovaný matečník, na latku nakreslíme koliesko, na latku so začatými matečníkmi polkoliesko a na latku s 5-dennými larvičkami, to znamená, ktoré o deň alebo dva budú včely viečkovať, značíme trojuholník. Takto aj o týždeň budeme mať istotu, kde sa aký matečník nachádza.

Ten plást, na ktorom sme našli zaviečkovaný matečník, vrátime späť do úľa. Vyhľadáme matku, vychytíme ju, odložíme na chvíľu do klietky, aby sme ju neskôr mohli pridať do rojovnice. Včely z piatich, šiestich plástov zmetieme do rojovnice, pri nízkych nadstavkoch aj z celého boxu. Striasať ich nesmieme, lebo by sme poškodili mlaď. Pri striasaní aj riedky med by sa dostal von z buniek. Plásty kladieme späť do včelstva v tom poradí, ako sme ich vybrali. Po zmetení včiel úľ uzavrieme. Včiel v ňom ešte pribudne, vrátia sa do neho lietavky, ktoré boli na paši. Včely odoberieme podľa ľubovôle. Dva plne obsadené plásty včelami však musia ostať.
Keď máme roj v rojovnici, pridáme mu matku. Teraz rojovnicou buchneme o zem, včely nám spadnú na dno úľa, rozprašovačom ich porosíme. Po piatich minútach toto zopakujeme. Niekoľko krát ich každých päť minút zrazíme na dno, kto sa bojí, že sa mu rojovnica rozpadne, ten môže palicou búchať po stenách, ako sa postupuje pri prebubnovaní včiel zo slamených košníc. Zrážanie včiel na dno opakujeme štyri až päť krát, potom im dáme už pokoj, ale im pridáme fľašu so sirupom. Do pivnice ho vôbec nedávame. Po hodine môžeme roj vysypať na plachtu, tak ako pri zmetenci. Keď včely vošli do pripraveného úľa, fľašu so sirupom preložíme na úľ. Na tých pár včiel, čo ešte lietajú, nečakáme, tie sa vrátia do pôvodného úľa.
Staré včelstvo o päť dní prezrieme, zaviečkovaný matečník, označený krúžkom, ponecháme, trojuholníkom označené môžeme použiť, ostatné zničíme, tým zamedzíme, aby včely vyslali prípadný druhoroj. Roj podporujeme asi štrnásť dní cukrovým roztokom, takto si skôr postaví hniezdo.
Ja som v tejto sezóne chcel predísť rojeniu delením včelstiev, urobením odložencov. Rozdelil som dve včelstvá spôsobom bez vyhľadania matky. Jeden z odložencov, v ktorom zostala stará matka a lietavky, sa aj tak vyrojil a vyslal roj veľký ako dve päste. V oboch prípadoch si odložence bez matky vychovali svoju vlastnú. Teraz, pred hlavnou znáškou z malín, lúk a lesa, som odložence spätne spojil, cez noviny, s materským včelstvom, a opäť bez lokalizácie matky. Doposiaľ sa takto spojené včelstvá nevyrojili a ja dúfam, že si vybrali správnu matku. Znášku im počas spájania predstieram fľašou medového sirupu. Predpokladám, že rozdelením včelstiev vo včasnej jari a ich opätovným spojením v tom správnom čase, pripravím na letnú lesnú znášku znáškovo zrelé včelstvá. Uvedené zákroky mi popri mojej práci umožňujú, aby som roje "zbieral" vtedy, kedy ja chcem.